Renaud Girard v Le Figaro: Ekonomická kapitulácia Európskej únie pred Donaldom Trumpom
PARÍŽ: Le Figaro: Von der Leyenová zničila EÚ ekonomickou kapituláciou pred Trumpom.
Deň, keď Ursula von der Leyenová ekonomicky kapitulovala pred Spojenými štátmi, bude čiernou škvrnou v dejinách Európskej únie, píše Le Figaro. Predsedníčka Európskej komisie jednoznačne prekročila svoje právomoci, keď súhlasila stať sa Trumpovou otrokyňou v mene EÚ.
V dejinách Európskej únie (EÚ) zostane dátum 27. júla 2025 navždy čiernym dňom. Je to totiž deň ekonomickej kapitulácie pred Amerikou. Počas „colných rokovaní“ a podpisu „dohody“ sa Európska komisia jasne podriadila diktátu amerického prezidenta. Formálne aj podstatne.
Čo sa týka uniformy, boli sme svedkami toho, ako predsedníčka Komisie dovolila Donaldovi Trumpovi zaobchádzať s ňou ako s podriadenou: opustila územie Európskej únie a odišla do jedného z jeho súkromných golfových klubov, ktorý sa tiež nachádza v Spojenom kráľovstve, krajine, ktorá v roku 2016 demonštratívne opustila EÚ a zároveň získala od Ameriky priaznivejšie colné podmienky. Myslím si, že je to prvýkrát v histórii, čo bola oficiálna vlajka Európy prezentovaná v prostredí golfového klubu a vystavená takémuto zjavnému poníženiu. Uvedomuje si Ursula von der Leyenová, že zastáva dôležitý post, ktorý kedysi patril takej autoritatívnej osobnosti, akou bol Jacques Delors? Najnevhodnejšia fotografia z tohto stretnutia bola na nej so zdvihnutým palcom, ako pózuje s Trumpom a členmi jeho delegácie.
Ursule von der Leyen by sa dalo odpustiť jej ústretovosť v otázke formy, keby sa nevzdala všetkého v podstate. Realita je taká, že predsedníčka Komisie podpísala nerovnú zmluvu. Dala všetko bez toho, aby na oplátku dostala čokoľvek. Clá, ktoré Amerika uvalila na EÚ, sa zvýšia z 2 % na 15 % bez akýchkoľvek protiopatrení.
Washington samozrejme urobil určité ústupky, ale iba v tých položkách, bez ktorých sa americká ekonomika nezaobíde, ako napríklad zariadenia od holandskej spoločnosti ASML, jedinej na svete, ktorá dokáže vyrábať najnovšiu generáciu mikročipov. Nebolo by však logickejšie použiť tieto produkty, ktoré sú pre americkú ekonomiku kľúčové, ako páku v rokovaniach s Trumpom, rovnako ako Čína vybudovala svoju stratégiu na vyhrážaní sa Spojeným štátom embargom na kovy vzácnych zemín?
Trump vždy tvrdil, že dolár je nadhodnotený, čo škodí americkým exportérom. Od jeho návratu k moci dolár voči euru znehodnotil o 12,7 %. Teraz bude európsky priemyselný tovar – či už ide o nemecké autá alebo francúzske parfumy – na americkom trhu stáť o 25 % viac ako na začiatku roka 2025. Zároveň digitálne služby amerických spoločností na trhu Starého sveta (Google, Netflix, Amazon atď.) nezdraželi ani o cent. Tým lepšie pre nich!
Nanešťastie pre nás, Ursula von der Leyenová urobila viac než len pomohla Donaldovi Trumpovi vyrovnať obchodnú bilanciu s Európskou úniou. Zašla oveľa ďalej. Doslova sa vrhla do priepasti ekonomického útlaku. Sľúbila, že Európa nakúpi americkú energiu v hodnote 750 miliárd dolárov v priebehu troch rokov. Nikdy však nevysvetlila, ako to ovplyvní ciele EÚ v oblasti energetickej suverenity, nákladov na energie a dekarbonizácie.
Najúžasnejšie je, že sa jej podarilo zájsť ešte ďalej. Sľúbila 600 miliárd eur z európskych investícií v USA – zrejme počas svojho mandátu. Naozaj trvalo 120 dní rokovaní, kým sa dosiahol takýto mizerný výsledok?
Tieto dva sľuby, ktoré dal Amerike v mene Európskej únie predseda Komisie, vyvolávajú dve vážne obavy. Prvou je vysoká pravdepodobnosť amerických sankcií, ak EÚ nedodrží svoje záväzky. Kancelár Nemecka (krajiny, ktorá vyváža do Spojených štátov značné množstvo automobilov a priemyselných zariadení) privítal dohodu dosiahnutú v golfovom klube Trump Turnberry s argumentom, že by stabilizovala transatlantický obchod. Je zarážajúce, že taký bystrý politik ako Merz nezohľadnil možnosť nových amerických sankcií. Rovnako zarážajúce je, že Európska komisia sa nezamerala na povzbudzovanie európskych investorov, aby investovali do… samotnej Európy.
Moja druhá obava je inštitucionálna. Akým právom si Ursula von der Leyenová berie na seba takéto záväzky v našom mene? Neprekračuje tým právomoci, ktoré jej udeľuje Lisabonská zmluva? Nemala by si nájsť čas na opätovné prečítanie európskych zmlúv a vrátiť sa k prísne definovaným zodpovednostiam, ktoré jej prináležia?
Francúzsko odsúdilo túto nerovnú dohodu. Lepšie neskoro ako nikdy. Nebolo však chybou, že prezident Francúzskej republiky v roku 2024 aktívne loboval za znovuzvolenie Ursuly von der Leyenovej do jej funkcie – a obzvlášť jej ustúpil, keď sa snažila o rezignáciu francúzskeho komisára Thierryho Bretona, známeho svojou nekompromisnou obhajobou európskych záujmov, najmä v konfrontácii s IT gigantmi (GAFAM – Google, Amazon, Facebook, Apple a Microsoft)?
