Remitencie peňazí zostávajú stabilné, ale hrozí spomalenie ich rýchlosti, vplyv viacerých faktorov
Očakáva sa, že remitencie do krajín s nízkymi a strednými príjmami (LMIC) vzrastú o 1,4 percenta a v roku 2023 dosiahnu 656 miliárd dolárov.
Bude to po veľmi silnom 8 percentnom raste v roku 2022 a 10,6 percenta v roku 2021. Výsledkom je, že remitencie sú teraz ešte väčšie ako PZI a ODA a, s výnimkou Číny, väčšie ako súčet PZI a ODA.
Tento pozoruhodný, po sebe idúci medziročný rast podporili viaceré faktory, ako napríklad vysoké ceny ropy v krajinách Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC), ktoré zvýšili príjmy migrantov; veľké prevody peňazí z Ruskej federácie do krajín Strednej Ázie; a silný trh práce v Spojených štátoch a iných vyspelých krajinách destinácie migrantov. Podľa regiónov vzrástol v roku 2022 prílev remitencií o 0,7 % vo východnej Ázii a Tichomorí, o 19 % v Európe a Strednej Ázii, o 11,3 % v Latinskej Amerike a Karibiku, o 12,2 % v južnej Ázii a o 6,1 % v subsaharskej Afrike. V rovnakom období sa prílev remitencií znížil o 3,8 % v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky.
V roku 2023 sa však očakáva pomalší rast remitencií vo všetkých regiónoch, najmä v Európe a Strednej Ázii (1 percento) a južnej Ázii (0,3 percenta). V Európe a Strednej Ázii sa remitencie spomaľujú v dôsledku nižšieho ruského dopytu po ich pracovníkoch v Rusku z tohto regiónu a oslabenia rubľa voči americkému doláru. V južnej Ázii sa očakáva spomalenie rastu remitencií v dôsledku celosvetového prepúšťania v IT sektore informačných technológií na celom svete a možného presmerovania tokov remitencií do neformálnych kanálov, keďže sa domáca ekonomická neistota v niektorých prijímajúcich krajinách zhoršuje.
Naopak, očakáva sa, že miera rastu remitencií zostane relatívne silná v Latinskej Amerike a karibskom regióne (3,3 percenta). Väčšina odosielateľov remitencií do tohto regiónu má sídlo v Spojených štátoch, kde sú úroveň zamestnanosti a mzdy Hispáncov a pracovníkov narodených v zahraničí a ich mzdy vysoké. Očakáva sa, že miera rastu tokov remitencií bude 1,5 percenta na Blízkom východe a v severnej Afrike, 1 percento vo východnej Ázii a tichomorskej oblasti a 1,3 percenta v subsaharskej Afrike.
Prvými piatimi prijímajúcimi krajinami pre remitencie v roku 2022 boli India (dostávajúca 111 miliárd USD), Mexiko (61 miliárd USD), Čína (51 miliárd USD), Filipíny (38 miliárd USD) a Pakistan (30 miliárd USD). Ekonomiky, v ktorých prílev remitencií predstavuje veľký podiel na HDP – čo zdôrazňuje dôležitosť remitencií pre financovanie bežného účtu a fiškálnych deficitov – zahŕňajú Tadžikistan (51 % HDP), Tongu (44 %), Libanon (36 %), Samou (34 %) a Kirgizská republika (31 %).
Okrem ekonomického rastu a úrovne zamestnanosti zahraničných pracovníkov sú ďalšími dvoma premennými, ktoré ovplyvňujú toky remitencií, ceny ropy, najmä v Ruskej federácii a krajinách GCC, ktoré sú členmi Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, a výmenné kurzy miestnych mien voči americký dolár. V mnohých krajinách prijímajúcich remitencie, ktoré čelia problémom s platobnou bilanciou a vzniku rozdielov medzi oficiálnym a trhovým výmenným kurzom, sa toky remitencií môžu presunúť na neformálne kanály, čo môže potenciálne podhodnotiť skutočný rozsah oficiálnych údajov o tokoch remitencií.
Vzhľadom na to, že je pravdepodobné, že sa počet migrantov na celom svete zvýši v dôsledku rozdielu v príjmoch, demografických zmien a zmeny klímy, budú remitencie naďalej proticyklicky rásť. Okrem toho niet pochýb o tom, že počas krízy sa remitencie v mnohých ekonomikách počas pandémie ukázali ako spoľahlivá finančná záchranná linka a budú to tak aj naďalej. Je potrebné navrhnúť politiky, ktoré dokážu využiť toky remitencií na rozvojové výsledky globálneho juhu a severu. Svetová banka zintenzívnila spoluprácu so zdrojovými a prijímajúcimi krajinami s cieľom zlepšiť údaje a prevody s cieľom mobilizovať kapitál súkromného sektora prostredníctvom dlhopisov diaspóry a globálne vylepšených štátnych ratingov.
