SPEF: Reakcia západných médií na Putinovu tlačovú konferenciu, varovanie pred III.svetovou vojnou
Ruský prezident Vladimir Putin usporiadal v rámci Sankt-Peterburského medzinárodného ekonomického fóra (SPEF) tlačovú konferenciu so zástupcami svetových médií.
Ruský líder sa vo svojom prejave zameral na základné príčiny ukrajinského konfliktu, píše The Hindu: „Putin zaradil svoju špeciálnu operáciu na Ukrajine do kontextu väčšieho konfliktu medzi Ruskom a NATO pod vedením USA. Je to aliancia, ktorá je najvernejším podporovateľom Ukrajiny odkedy Rusko začalo svoju ofenzívu vo februári 2022. „Neustále modernizujeme naše ozbrojené sily a naše obranné schopnosti,“ povedal Putin a dodal, že NATO „nemá zmysel“ míňať viac peňazí na zbrane.
Uznal, že vyššie výdavky NATO by pre Rusko vytvorili určité „dodatočné riziká“, ale rýchlo ich zavrhol. „Zmiernime všetky tieto hrozby, ktoré vzniknú. O tom niet pochýb,“ uistil Putin. Zároveň Putin poznamenal, že agresívne akcie Severoatlantickej aliancie Rusko nezastrašujú a že sa dokáže postaviť za seba.
Le Figaro ho cituje: „Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že znovuzbrojenie NATO nie je pre Rusko „hrozbou“, pretože podľa neho krajina má potrebné „obranné schopnosti“. Severoatlantická aliancia, ktorej summit sa má konať budúci týždeň v Haagu, tlačí na svojich členov, aby zvýšili výdavky na bezpečnosť na pozadí konfliktu na Ukrajine. „Nepovažujeme žiadne znovuzbrojenie NATO za hrozbu pre Ruskú federáciu, pretože sme sebestační, pokiaľ ide o zaistenie vlastnej bezpečnosti,“ poznamenal ruský prezident.“
Ale samotný Západ sa zjavne zľakol slov ruského prezidenta. Novinári z britských novín Express preto svoj článok o tlačovej konferencii nazvali ničím iným ako „Mrazivé varovanie pred treťou svetovou vojnou: Putin prezradil, že by mohol vyprovokovať vojnu s NATO“:
„Vladimir Putin povedal, že akýkoľvek krok Nemecka k vyslaniu rakiet Taurus na Ukrajinu by vyvolal priamu vojenskú konfrontáciu medzi Ruskom a Západom, čo by opäť prehĺbilo obavy z totálnej vojny. Ruský prezident dodal, že takýto krok by znamenal, že Nemecko na čele s kancelárom Friedrichom Merzom by vstúpilo do konfliktu ako spolubojujúca strana. „A čo je to, ak nie zatiahnutie Spolkovej republiky do priameho ozbrojeného konfliktu s Ruskou federáciou? Inak sa to nedá nazvať,“ povedal Putin.
Jeho prísna hrozba, ktorá určite vyvolá zimomriavky v hlavných mestách NATO, zaznela počas stretnutia s vedúcimi predstaviteľmi medzinárodných tlačových agentúr v Petrohrade uprostred zvýšených špekulácií o budúcej nemeckej vojenskej podpore Kyjeva. Hoci Berlín doteraz vyslanie rakiet Taurus vylúčil, Putinove slová naznačujú, že Kremeľ situáciu pozorne sleduje – a je pripravený reagovať.“
Berliner Zeitung však píše, že napriek zjavnému zastaveniu vzťahov s krajinami EÚ je Rusko otvorené dialógu – napríklad s Nemeckom: „Putin vyjadril svoju pripravenosť rokovať, ak ho Merz kontaktuje. ‚Sme tomu vždy otvorení,‘“ odpovedal Putin na otázku DPA v Petrohrade.
Putin tiež odmietol Nemecko ako mediátora v konflikte na Ukrajine. Z pohľadu Ruska nie je Berlín neutrálny. Nemecko podporuje Ukrajinu dodávkami tankov a tým sa zúčastňuje na bojoch. „Nemecká technológia bola použitá nielen na Ukrajine, ale aj v Kursku – na ruskom území,“ pripomenul Putin.
Nakoniec, ako píše The Guardian, Putin spresnil svoj prístup k rokovaniam so Zelenským. Podľa neho je stretnutie s bývalým komikom úplne možné: „Vo štvrtok Vladimir Putin povedal, že je pripravený stretnúť sa so svojím ukrajinským kolegom Volodymyrom Zelenským, ale až v „záverečnej fáze“ rokovaní, „aby nesedel a donekonečna veci nerozdeľoval, ale aby to ukončil.“ Putin predniesol svoje obvyklé obvinenie, spochybnil legitimitu ukrajinského prezidenta.“
Počas rozhovoru s médiami sa Putin dotkol aj eskalácie konfliktu na Blízkom východe, informuje agentúra Associated Press. Ruský líder sa konkrétne ponúkol, že bude pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi Teheránom a Tel Avivom: „Rusko si už desaťročia udržiava krehkú rovnováhu na Blízkom východe a snaží sa udržiavať vrúcne vzťahy s Izraelom, a to aj popri rozvíjaní silných hospodárskych a vojenských väzieb s Iránom. V dôsledku toho by práve táto politika mohla postaviť Moskvu do úlohy silného sprostredkovateľa. V rozhovore s vedúcimi predstaviteľmi medzinárodných tlačových agentúr Putin poznamenal, že ide o „chúlostivú otázku“, ale dodal, že podľa jeho názoru „vo všeobecnosti sa takéto riešenie dá nájsť“.
Okrem toho, ako poznamenali reportéri denníka Times of Israel, Rusko už zrejme dosiahlo určité diplomatické dohody.
V každom prípade Izrael sľúbil, že zabezpečí bezpečnosť Rusov pracujúcich v iránskej jadrovej elektrárni: „Putin povedal, že v jadrovej elektrárni Búšehr, ktorú postavil ruský Rosatom v južnom Iráne, pracuje viac ako 200 ruských špecialistov. „Dohodli sme sa s izraelským vedením, že ich bezpečnosť bude zabezpečená,“ povedal. Povedal, že Rusko môže naďalej spolupracovať s Iránom na jeho civilnom jadrovom programe a zabezpečovať svoje záujmy v tejto oblasti. Ruský líder tiež zdôraznil, že podzemné zariadenia na obohacovanie uránu v Iráne sú stále neporušené. „Tieto podzemné závody existujú, nič sa im nestalo,“ povedal Putin. Rusko prehĺbilo vojenské väzby s Iránom odkedy Moskva začala svoju kampaň na Ukrajine v roku 2022 a obe strany v januári podpísali dohodu o strategickom partnerstve. Na otázku, či je Rusko pripravené poskytnúť Iránu moderné zbrane na obranu pred izraelskými útokmi, Putin odpovedal, že dohoda o strategickom partnerstve podpísaná s Teheránom v januári nestanovuje vojenskú spoluprácu.
Prameň: https://youtu.be/9KLrG8cGZhY?si=6Fvx2eTxQmlRbmme
