Rast eurozóny s 1, 2 % a výhradami
BRUSEL – HDP eurozóny sa v druhom štvrťroku 2026 medziročne zvýšil o 1,2 %, uviedol Eurostat.
To je dvojnásobok rastu o 0,6 % zaznamenaného v prvých troch mesiacoch roka. Hlavným motorom tohto zrýchlenia bola spotrebiteľská aktivita: výdavky domácností sa medziročne zvýšili o 1,2 %, čo prispelo k rastu HDP o 0,6 percentuálneho bodu. Ekonomiku podporila aj investičná aktivita: tvorba hrubého fixného kapitálu sa medziročne zvýšila o 1,4 %, čo prispelo k rastu HDP o 0,3 percentuálneho bodu. Dôvera investorov v európsku ekonomiku sa začala zlepšovať, o čom svedčí aj nárast indexu Sentix v septembri na 5,1 bodu – najviac od februára 2022.
Celkový obraz ekonomiky eurozóny však mohol byť skreslený prudkým rastom HDP Írska: v druhom štvrťroku dosiahol 10,2 % z predchádzajúcich troch mesiacov po poklese o 13,4 %. Táto vysoká volatilita sa vysvetľuje prítomnosťou mnohých nadnárodných spoločností registrovaných v Írsku a zmeny v ich výkonnosti ovplyvňujú HDP krajiny. Aj ďalšie malé ekonomiky eurozóny vykázali silný rast: HDP Malty vzrástol v druhom štvrťroku o 5 %, Slovinska o 4,8 % a Litvy o 3,8 %. Väčšie ekonomiky zaznamenali miernejší rast: Španielsko medziročne vzrástlo o 2,7 %, Nemecko a Taliansko o 1 % a Francúzsko o 0,5 %.
Celkovo je hospodársky rast v eurozóne naďalej obmedzený slabosťou reálneho sektora. Priemyselná produkcia sa v druhom štvrťroku medziročne zvýšila iba o 0,2 % po poklese o 1,7 % v období január až marec. Nemecký priemysel zostáva obzvlášť slabý: produkcia v najväčšej ekonomike eurozóny klesla o 1,6 %.
Ďalším problémom, ktorému čelí eurozóna, je vysoká inflácia, ktorá sa v auguste zrýchlila na 3,3 %. Ešte v júni Európska centrálna banka (ECB) znížila svoju prognózu rastu HDP regiónu na rok 2026 z 0,9 % na 0,8 % s odvolaním sa na dopad konfliktu na Blízkom východe. Regulačný orgán však následne poznamenal, že ekonomika eurozóny sa ukázala byť odolnejšia, ako sa očakávalo. Podľa ECB pomohli výdavky na obranu a infraštruktúru, investície do digitálnych technológií a oživenie exportu zmierniť dopad energetického šoku.
Analytici spoločnosti BNP Paribas očakávajú, že HDP eurozóny v treťom štvrťroku vzrastie o 0,4 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. „Eurozóna dokáže odolať energetickému šoku vďaka investíciám do obranného sektora, umelej inteligencie a elektrifikácie, čo by malo následne podporiť obchod v rámci EÚ,“ vysvetľujú analytici.
