Profesor Ján Lisý: Štátna moc a slobodný trh

Mnoho významných ekonómov sa v ostrých diskusiách usiluje vyriešiť otázku, koľko priestoru vymedziť trhu a aká je miera štátnych zásahov optimálna, aké funkcie a v akých smeroch má plniť vládna moc a aké záujmy sú pritom určujúce.

Adam Smith o úlohe štátu

Už viac ako pred dvesto rokmi sa pokúsil na tieto otázky odpovedať Adam Smith (* 5. jún 1723, Kirkcaldy, Škótsko – † 17. júl 1790, Edinburgh). Za predpoklad fungovania trhovej ekonomiky považoval slobodu človeka, vlastníctva a podnikania. Štátu podľa neho pripadá úloha chrániť krajinu pred vonkajšou vojenskou a hospodárskou agresiou, vytvárať adekvátne legislatívne prostredie a stanovovať také pravidlá, ktoré vy chránili spotrebiteľov aj podnikateľov pred nespravodlivosťou. Na pleciach štátu ostáva tiež udržiavanie verejných zariadení, o ktoré nemá súkromný sektor záujem, teda financovanie a udržiavanie ciest, diaľnic, železníc a školstva, zdravotníctva a pod.

Niekedy sa vláde nedarí riešiť problém, lebo ho riešiť nechce

V trhovom systéme môže vzniknúť situácia, keď sa vláde nedarí znižovať nezamestnanosť alebo zmierňovať hospodársky pokles, pretože ľudia podieľajúci sa priamo alebo nepriamo na tvorbe vládnej hospodárskej politiky si to jednoducho neželajú. Preferujú v danom období iné ciele. To však neznamená, že všetci tvorcovia  uprednostňujú nezamestnanosť pred infláciou a hlboký pokles pred stabilným vývojom výroby. To znamená, že nemusí byť vždy v záujme politikov to čo sa robiť má a čo sa musí., aby sa zabránilo nezamestnanosti a hospodárskemu poklesu.

Záujmy politikov ovplyvňujú ich chápanie verejného záujmu

Vzťah medzi vládnou mocou rozhodne nie je taký jasný, ako sa môže zdať na prvý pohľad. Jeho dešifrovanie predpokladá odhalenie  podstaty a obsahu trhu a moci. Na trhu sa stretávajú   rôzne subjekty s rôznymi cieľmi a záujmami. Ekonomická teória  rozlišuje tri  tri základné subjekty trhu – domácnosti, podniky (firmy) a štát, ktorý by mal sledovať verejné záujmy.

Na trhu sa stretávajú záujmy domácností spotrebiteľov a záujmy podnikov, ktoré reprezentujú vedúci predstavitelia firiem, manažéri, právnici, vedci. (Svojich spojencov a spolupracovníkov majú v advokátskych poradniach, v reklamných agentúrach, v masmédiách a na vysokých školách. Ide o najváženejších ľudí v spoločnosti, ktorá hodnotí človeka podľa bohatstva a spoločenského postavenia. Svojou činnosťou a svojimi rozhodnutiami a opatreniami sledujú partikulárne záujmy. Nemožno predpokladať, že by sa ich názory dostali do konfliktu s verejným záujmom, ktorý by mali sledovať a vládni úradníci.

Len ťažko veriť hlučným vyhláseniam verejného činiteľa, ktorý tvrdí, že záujmy spoločnosti determinujú všetky jeho rozhodnutia.  V skutočnosti je aj jeho chápanie verejných záujmov poznačená osobnými a partikulárnymi záujmami. Vzniká otázka, aké osobné záujmy by mohli inšpirovať politikov k sledovaniu verejných záujmov. Dôležitým motívom je kariéra a túžba opätovného zvolenia do funkcie, popularita svojej osoby, túžba zanechať svoju vlastnú stopu v histórii. Preto sa všemožne usilujú pestovať si dobré vzťahy so svojimi voličmi, spolupracovníkmi a masovokomunikačnými prostriedkami. Zanedbateľný nie je ani záujem politikov, poslancov a vládnych úradníkov na maximalizácii svojho súkromného bohatstva.

Podnikatelia určujú  vládnu hospodársku politiku

Ku konfrontácii sľubov a skutkov verejných činiteľov dochádza v priebehu volebného obdobia.  Sľubované výsledky sa musia dostaviť do najbližších volieb, inak by ich mohol vystriedať niekto iný, kto ponúka príťažlivejší program. Preto volení verejní činitelia sledujú obyčajne krátkodobé ciele v horizonte volebného obdobia a znižujú význam perspektívnych hospodárskych a spoločenských výsledkov. Vláda má povinnosť sledovať záujmy spotrebiteľov, ktorých hlasy sú početnejšie. Jednotliví spotrebitelia sotva môžu očakávať, že im ich politická aktivita , prinesie nejaký väčší prospech, významnejší rast ich bohatstva., významnejší rast ich bohatstva. V lepšom prípade môžu očakávať väčšiu istotu v zamestnaní, prípadne pri hľadanie zamestnania, stabilnejšie ceny, lepšie sociálne zabezpečenie a pod.  Nie je sú preto ochotní vynaložiť na politické ciele väčšie náklady, ako im to prinesie výhody.

Ani ciele výrobcov – podnikateľov, nezostávajú mimo pozornosti vládnej moci. Ba práve naopak, záujmy podnikateľov determinujú a ovládajú vládnu hospodársku politiku. Sú preto oveľa koncentrovanejšie a oveľa dôslednejšie a cieľavedomejšie zamerané a presadzované.  V niektorých prípadoch “nútia” poslancov a vládu, aby presadzovali ich požiadavky a záujmy.  Podnikatelia veľmi dobre vedia, že ich politická aktivita aj obrovské náklady vynaložené na dosiahnutie ich cieľov sa môžu prejaviť vo výraznom zvýšení ich bohatstva, v upevnení  svojho ekonomického postavenia v konkurenčnom prostredí, v získavaní nových objednávok, v získavaní potrebných informácií pre celkovú ekonomickú orientáciu rozvoja svojej firmy v závislosti od stratégie svojej firmy od závislosti  od vládnej hospodárskej politiky, v prednostnom udeľovaní úradných licencií na vývoz a dovoz tovarov.  Preto majú eminentný záujem, aby svojou činnosťou  ovplyvňovali výsledky volieb a tým aj následné politické a hospodárske rozhodnutia.

Verejní činitelia venujú pozornosť tým subjektom, ktoré venujú pozornosť im

Skúsenosti ukazujú, že široké skupiny spotrebiteľov špeciálne nezaujíma, ako hlasuje nimi zvolený poslanec napríklad o zákone, ktorý stanovuje podmienky dovozu a vývozu potravín. No je nesporné, že poľnohospodárski podnikatelia pozorne sledujú  a dávajú poslancom zreteľne najavo, že sa o problém podrobne zaujímajú a záleží im na tom, ako bude hlasovať ich poslanec. A zároveň poslanci vedia, koho zaujímajú ich rozhodnutia a kto si všíma ich hlasovanie. Už dávno sa zistilo, že verejní činitelia venujú pozornosť tým subjektom, ktoré venujú pozornosť im. Pretože schvaľovanie zákonov sa uskutočňuje v mene verejnosti, aj nezasvätenému sa vnucuje presvedčenie o súlade záujmov trhovému systému a vládnej moci. Ukazuje sa, že verejní činitelia, poslanci a štátni úradníci majú tendenciu stať sa závislými od firiem, ktoré môžu v určitom rozsahu usmerňovať.  Dané je to tým, že zo spolupráce medzi podnikateľmi a verejnými činiteľmi vyplývajú obom stranám väčšie výhody ako z ich súperenia. Veľkorysí vládni činitelia sledujú svojej súkromné záujmy, ustupujú pred potrebami podnikateľov a podnikateľské riadiace štruktúry zase podporujú ďalšie  jestvovanie príslušných vládnych inštitúcii alebo prinajmenšom nič proti ním nenamietajú. Takto vznikajúca štruktúra vzájomných vzťahov a väzieb spôsobuje, že výrazný politický vplyv môže získať malá skupina ľudí, ktorých spájajú výrazne koncentrované  ekonomické záujmy.

Sociálne programy rozširujú podnikateľské aktivity

Jednou z úloh vládnej moci je starostlivosť  o primerané sociálne zabezpečenie. Formy tejto pomoci a podpory môžu byť rôzne. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že o sociálne orientované opatrenia majú záujem len sociálne odkázaní jednotlivci. V skutočnosti však tieto otázky otázky zaujímajú aj podnikateľov.  Vláda môže napríklad realizovať programy potravinovej pomoci.  Bezprostredný prospech môžu mať z toho podnikateľské podnikateľské subjekty. Z vládnych programov na podporu stavebného sporenia a bývania majú prospech peňažné ústavy a stavebné firmy. Farmaceutický priemysel má záujem, aby štát podporoval zdravotnícku starostlivosť. Tieto podnikateľské kruhy sa všemožne usilujú podporovať politické skupiny, ktoré majú záujme na takých formách sociálnej pomoci, ktoré napomáhajú rozširovanie ich podnikateľských aktivít. Odmietajú monetaristami navrhované zavedenie negatívnej dôchodkovej dane, ktorá by mala nahradiť všetky sociálne programy.

Podstatou negatívnej dôchodkovej dane je to, že človek, ktorého ročný príjem nedosahuje určitú zákonom stanovenú výšku, by mal od štátneho úradu poberať príspevok, s ktorým môže voľne disponovať.

Štát pod kontrolou

Rozhodnutia verejných činiteľov, poslancov, politikov, štátnych úradníkov závisia do celého súboru informácií, pričom voliči sa spoliehajú, že poslanci ich majú dostatok, aby mohli prijímať , aby mohli prijímať rozhodnutia vo verejnom záujme. V skutočnosti ako to naznačujú poznatky ekonomickej teórie a praxe, potrebných informácií nie je často dostatok, pričom sú tiež ovplyvňované vlastníckymi, straníckymi a inými partikulárnymi záujmami

Mechanizmus trhového systému predpokladá, že všetci jeho účastníci chcú presadiť svoje záujmy a usilujú sa o to racionálnym spôsobom. Aj verejní činitelia majú zo začiatku predsavzatie dbať len o spoločenské záujmy. Až neskoršie sa do popredia dostávajú uvedené partikulárne záujmy, ktoré spočiatku nemali vôbec v úmysle podporovať. Ľudia, teda aj verejní činitelia konajú a správajú sa v súlade so svojimi ekonomickými cieľmi a verejné záujmy sledujú len vtedy, keď funguje spoločenský demokratický mechanizmus, ktorý sa usiluje od dosiahnutie harmónie v konaní reprezentantov vládnej moci a trhového systému. Aj preto je naliehavé v podmienkach Slovenska urýchlene prijať zákon o konflikte verejného záujmu so záujmom osobným. Je zrejmé, že verejnej kontrole by sa mala podriadiť nielen činnosť ústavných činiteľov, ale aj štátnych úradníkov, ktorí disponujú dôležitými informáciami využiteľnými v obchodnej a podnikateľskej činnosti na osobný prospech.

Ján Lisý v súčasnosti pôsobí ako emeritný profesor na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

(TREND, 1993)

Fotografia: Ekonomická univerzita.