Prieskum agentúry Reuters: ekonomická stabilita je v rozpore s očakávaniami na víziu zníženia úrokov

LONDÝNSpomedzi stoviek ekonómov, ktorých oslovila agentúra Reuters, rastie optimizmus ohľadom vyhliadok globálneho rastu v tomto a budúcom roku, pričom riziká sú stále naklonené smerom k vyššej inflácii, aj keď prognózy nižších úrokových sadzieb zostávajú.

Zatiaľ čo väčšine veľkých centrálnych bánk sa minulý rok podarilo potlačiť prudko rastúcu infláciu rýchlym zvýšením úrokových sadzieb, odolná globálna ekonomika so silnou zamestnanosťou a rastúcimi mzdami zostala ohrozená ďalším prudkým nárastom cenových tlakov.

Prieskum inflácie agentúry Reuters sa uskutočnil medzi 202 ekonómami. Z nich 114 respondentov, teda 56 %, uviedlo, že inflácia v zvyšku roka bude pravdepodobne vyššia, ako v súčasnosti naznačujú ich vlastné prognózy. Rovnako je to aj so stávkami.Júlový prieskum agentúry Reuters predpovedal, že globálna ekonomika v rokoch 2024 aj 2025 porastie o 3,1 %, čo je viac, ako sa predpokladalo v aprílovom prieskume o 2,9 % a 3,0 % a zhruba v súlade s najnovšou prognózou Medzinárodného menového fondu.Aj pri tomto zvýšení sa však očakáva, že mnohé centrálne banky znížia sadzby do konca roka aspoň dvakrát.

„Myslím si, že kľúčom je, že ekonomický rast na celom svete si dokázal udržať pozitívnu dynamiku… globálna ekonomika sa dokázala udržať napriek veľkému stresu a napätiu a samozrejme veľkému cyklu sprísňovania posledných dvoch rokov,“ povedal Douglas Porter, hlavný ekonóm BMO Capital Markets.

“Globálna ekonomika stále rastie mierne nad 3 %, napriek širokému spektru výziev… Očakávame, že rast by sa mohol udržať okolo 3 % v druhej polovici roka.”

Tento optimizmus kontrastuje s obavami zo začiatku tohto roka o tom, či by americká ekonomika mohla vydržať takú agresívnu sezónu sprísňovania menovej politiky bez toho, aby sa dostala do recesie, aj keď pretrvávajú obavy z druhej najväčšej ekonomiky, Číny.

Prognózy rastu pre 24 zo 48 popredných ekonomík v prieskume vyplynuli z aprílových odhadov, pričom 13 z nich vo vyspelých ekonomikách, kde sa objavili obavy z dopytu, a zvyšných 11 v rozvojových ekonomikách.

Napriek tomu medzi veľkými centrálnymi bankami ekonómovia očakávajú, že Federálny rezervný systém a Bank of England znížia sadzby dvakrát v tomto roku a Európska centrálna banka trikrát, ukázal prieskum.

Prognostici boli konzistentnejší ako finanční obchodníci a investori, ktorí začiatkom tohto roka očakávali, že Fed v roku 2024 zníži sadzby šesťkrát.

Pokiaľ bude rast pokračovať, inflácia bude aj naďalej hlavným tlakom. Už teraz väčšina centrálnych bánk – 19 z 27 – očakáva, že v roku 2024 nesplní svoj inflačný cieľ.

„Riziká rastú… v globálnych cenách kľúčových komodít, kde sa prepravné náklady blížia k maximám v rokoch 2021/22,“ povedal James Rossiter, vedúci globálnej makrostratégie v TD Securities. “Neočakávame, že inflácia tentoraz vzrastie až o toľko… Ale hrozba vyššej inflácie základných tovarov by mohla stlmiť kompenzáciu za stagnujúcu infláciu služieb a pomalé znižovanie sadzieb.”

Na otázku, ktorá zložka jadrovej inflácie bude po zvyšok roka 2024 najpriliehavejšia, väčšina – 56 zo 104 ekonómov, ktorí odpovedali na otázku – vymenovala služby, po ktorých nasledovalo 30 respondentov, ktorí si vybrali bývanie a prenájmy. Zvyšných 18 menovalo iné faktory.

Väčšina, konkrétne 60 % opýtaných, uviedla, že úrokové sadzby do konca roka budú pravdepodobne vyššie, ako predpokladali.

Vladimír Bačišin

Vladimír Bačišin

Ekonóm, zaujímam sa o najnovšie teórie a výskumy doma a v zahraničí. Mám vlastnú firmu, ktorá sa zaoberá výskumami.