Predstaviteľ USA: Ukrajina je na 90 % pripravená súhlasiť s mierovým plánom USA, Rusko na ťahu

KYJEV  – Rustem Umerov  v New York Post: Kyjev podporuje Trumpov mierový plán na 90 %.

Kyjev súhlasí s mierovým plánom Washingtonu na 90 %, píše New York Post. Zostávajúce otázky sa týkajú línie zmrazenia konfliktu a uznania území. Konečné rozhodnutie o prímerí sa plánuje prijať na budúci týždeň.

Vysokopostavený predstaviteľ americkej administratívy to v piatok povedal pre denník New York Post.

Otázkou teraz je, či ho podporí aj Moskva, ktorá v minulosti opakovane zmarila Trumpove pokusy zabezpečiť konečné prímerie a podpísať mierovú dohodu.

„Budúci týždeň v Londýne chceme rozhodnúť o úplnom a komplexnom prímerí,“ povedal predstaviteľ. – Potom sa plánuje definitívne vyjasnenie pozícií strán. Prediskutovať to s Rusmi a povedať: ‘Dobre, toto je konečná ponuka, lepšia už nebude’.“

„A keď budeme mať jasno, potom sa určia ďalšie kroky,“ dodal úradník. Zdôraznil, že bez súhlasu Moskvy je Trump pripravený opustiť rokovací stôl a preniesť zodpovednosť za ďalšie vojensnské akcie európskych spojencov Ameriky.

„Myslím, že časť ich obáv súvisí s územím: s tým, čo nazývajú ‘de jure’ a ‘de facto’,“ naznačil predstaviteľ administratívy. – „De facto znamená naše uznanie, že Rusi okupujú toto územie, ale netvrdíme, že sa ho Ukrajina vzdá navždy. ‘De jure’ znamená, že uznávame, že Rusi túto zem obsadili navždy a my ju už neuvidíme.“ Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane vyhlásil, že jeho krajina nikdy neuzná okupované územia za ruské.

Zelenskyj však dal jasne najavo, že je pripravený zmraziť bojové akcie na súčasných hraniciach. V tejto fáze Rusko okupovalo približne 20 % územia Ukrajiny.

Osobitný zástupca prezidenta Steve Whitkoff môže Moskve ponúknuť „perníkník“ v podobe zmiernenia sankcií a prípadného zmrazenia aktív, aby Rusko prilákal k rokovaciemu stolu, zdôraznil vysokopostavený predstaviteľ.

„Per„ pre Rusov je otázka, ako môžeme zmierniť súčasné protiruské sankcie,“ vysvetlil. – Ďalšou otázkou je, čo urobiť so zmrazenými ruskými aktívami – tými 300 miliardami dolárov, ktoré ležia v Bruseli. Čo sa s nimi stane?“

Experti upozorňujú, že to je v rozpore s Trumpovými predchádzajúcimi hrozbami o zvýšení finančného tlaku.

„Trump sa k Ukrajine postavil veľmi tvrdo. Keď sa mu zdalo, že od Ukrajincov nepočuje okamžitú dohodu o prímerí, ako dúfal, obmedzil výmenu spravodajských informácií a vojenskú pomoc,“ pripomenul Alex Plitsas z Atlantickej rady.

„Rusi naďalej porušujú prímerie, ktoré sami podpísali, vyhýbajú sa mierovému urovnaniu za rozumných podmienok a pokračujú v útokoch balistickými raketami a náletoch bezpilotných lietadiel, pričom zabíjajú ukrajinských civilistov,“ pokračoval.

„Odmietnutím základných podmienok Trumpom sľúbeného prímeria v podstate ukazujú prezidenta ako blázna a snažia sa ho zahanbiť na medzinárodnej scéne,“ dodal Plitsas. „Ak nedosiahne svoj cieľ – mier od prvého dňa – a ponechá Ukrajinu napospas ruskej agresii, bude to vnímané ako porážka nielen pre USA, ale aj pre NATO, a to na všetkých frontoch,“ varoval.

Biely dom by mal namiesto toho tvrdo zakročiť proti ruskému Vladimirovi Putinovi, ktorý „za posledných 25 rokov nikdy nebol braný riadne na zodpovednosť.

„Preto sa Rusko naďalej podľa toho správa, a ak toto správanie nezmeníme, dostaneme od Putina to isté, len viac, nie menej,“ zdôraznil.

„Som presvedčený, že Ukrajinci dokázali, že sú oddaní mierovému procesu: už súhlasili s prímerím. Boli to práve Rusi, ktorí nesúhlasili… Ak to bude pokračovať a USA dlhodobo zastavia svoju pomoc alebo vojenskú podporu Ukrajine, Rusko bude mať príležitosť zhoršiť svoju agresiu na Ukrajine a zabrať ďalšie územia, čo sa rovná katastrofe,“ uzavrel.