Pred dvadsiatimi rokmi v Práci: záhadná návšteva
Na Zelený štvrtok vniklo do súkromného bytu generálneho tajomníka Asociácie bánk Miroslava Marenčíka niekoľko nepozvaných hostí. Hoci mal chrípku a bol PN, nepriniesli mu citróny a ani med, ba ani veľkonočné kraslice. Prvá sa slušne o desiatej ráno ohlásila pracovníčka Slovenskej sporiteľne. Ponúkala mu zamestnanie v banke. Vysvetlil jej, že je pracovníkom Asociácie bánk. Prečo?
Tvrdila mu, že bol odvolaný z funkcie. Z funkcie ho môže odvolať Prezídium Asociácie bánk, ktorého členom je aj on sám. O tom kedy zasadalo Prezídium asociácie bánk, však nevie.. Ak stály prizvaný člen tohto orgánu nebol naň prizvaný a ani sa mu nesnívalo, že by sa sám seba odvolával z funkcie. Hlasoval by proti tomu, alebo by sa prinajmenej zdržal v tejto veci hlasovania. Pracovníčka Slovenskej sporiteľne sa nedala odbiť a na pomoc si prizvala právnikov Asociácie bánk Dušana Kodolányho a Alojza Števíka.
Vstupné dvere do bytu otvárali tak jemne, že zo zárubne sa uvoľnila omietka. Ani Marenčík nezostal nedotknutý. Chlapci sa asi pred akciou posilnili niečím lepším. Generálnemu tajomníkovi Asociácie bánk zostalo na zápästí niekoľko škrabancov. Celý prípad riešili zelené žabky, ktoré Marenčíkovi pomohli na jeho žiadosť. Zo zdrojov blízkych “zeleným žabkám” je zrejmé, že niečo z akcie zostalo aj na papieri u vyšetrovateľa Policajného zboru SR na Sputnikovej ulici. Ďalšieho prekvapenia sa Marenčík dočkal, keď popoludní odovzdával “práceneschopenku” v centrále Asociácie bánk na Tallerovej ulici. Právnici neboli prítomní. Asi sa báli, že čo keby náhodou prišiel. Marenčík neváhal a červeným prepisovacím perom im napísal absenciu. Možno ešte stihnú dostať pokarhanie. Pre čitateľa z toho plynie jedno poučenie. Eštebácku kultúru od domáceho manažmentu postupne prevzali aj rakúski investori.
(Práca 25. apríla 2002)
