Pred 80. rokmi fašistické Nemecko napadlo Poľsko
BRATISLAVA – Pred osemdesiatumi rokmi Nemecko napadlo Poľsko. Nemecko zaútočilo na polostrov Weterplattte a iné časti hranice. Útok sa začal ráno o 5.45.
Westerplatte je poľský polostrov vybiehajúci z pevniny do Baltského mora . V jeho tesnom susedstve sa nachádza mesto Gdaňsk . Na polostrove počas dvadsiatych rokov 20. storočia postavili Poliaci prekladisko, ktoré neskôr chránila ich vojenská jednotka. Útokom na ňu začali 1. septembra 1939 boje druhej svetovej vojny . Hoci Nemci mali prevahu, a to ako počtom vojakov, tak materiálne, dokázali im poľskí obrancovia úspešne vzdorovať v plných sedem dní. Potom sa ale ich veliteľ rozhodol kapitulovať. Na pamiatku týchto obrancov, ktorí sú v Poľsku cenení pre svoju chrabrosť, bol roku 1966 na Westerplatte vybudovaný pomník. U neho si vysokí politickí predstavitelia pravidelne pripomínajú začiatok, ale aj koniec bojov druhej svetovej vojny v Európe .
Najčastejšie uvádzaným dátumom začiatku druhej svetovej vojny v Európe je 1. september 1939. V tento deň Wehrmacht vpadol do Poľska. Na ázijskom bojisku sa za začiatok vojny považuje japonská invázia do Číny 7. júl 1937, ale niektoré zdroje uvádzajú oveľa skorší dátum: rok 1931, keď Japonci vtrhli do Mandžuska. Zväz sovietskych socialistických republík Nemecko napadlo 22. júna 1941.
Predohrou II. svetovej vojny bolo niekoľko udalostí. Fašistický režim bol nielen v Nemecku, ale aj v Španielsku, Taliansku a Japonsku. V Španielsku bola od 17. júla 1936 do 1. septembra 1939. Bojovali v nej socialisti s fašistami vedenými generálom Francisom Francom.
V rokoch 1935 až 1936 vtrhla talianska armáda z Talianskeho Somálska do Etiópskeho cisárstva, kde bola potom zriadená kolónia Talianska východná Afrika. Nemecko dňa 12. marca 1938 pripojilo k sebe Rakúsko. Tento proces má v nemeckom jazkyku pomenovanie anšlus.
Potom nasledovala Mníchovská dohoda. Zmluva podpísali Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia 30. septembra 1938 o 2:30. Podľanej Česko-Slovensko odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami (Sudety). Zmluva je podľa medzinárodného práva neplatná od samého začiatku. Vo svetovej politike to bol dovtedy najväčší prejav politiky ústupkov. Československo zaniko 14. marca 1939.
Dráhá ako dlho vydržia medové týždne? Karikatúra: www.back-in-ussr.com
O pár dní nasledovalo ultimátum Nemecka Litovsku. Bolo to ústne ultimátum predložené litovskému ministrovi zahraničia Juozasovi Urbschisovi ministrom zahraničných vecí Joachimom von Ribbentropom 20. marca 1939. Nemecko žiadalo kvôli tomu, že vraj Litovsko utláča nemeckú menšinu, odovzdať mu Klajpedký kraj, alebo v nemeckej terminológii Memelland. Zmluvu o odovzdaní kraja Nemecko a Litovsko podpísali 23. marca 1939.
V marci 1939 sa začali trosjtranné rokovania medzi ZSSR, Francúzskom a Veľkou Britániou o vojenskej spolupráci. Dňa 21. marca bol ministrovi zahraničia ZSSR M. M. Litvinovovi predložený anglický návrh vyhlásenia Veľkej Británie, ZSSR, Francúzska a Poľska. Podľa návrhu mali tieto štyri krajiny prediskutovať opatrenia potrebné na zabezpečenie všeobecného odporu voči hrozbe politickej nezávislosti európskych štátov. ZSSR dal súhlas, ale poľská vláda spolu so ZSSR odmietla podpísať dokument, ktorý hoci by mal len čisto konzultatívny charakter. Rokovania sa skončili 21. augusta 1939. O niekoľko dní, pesnejšie v noci na z 23. augusta 24. augusta 1939 Nemecko a ZSSR. Pakt Ribbentrop – Molotov alebo Pakt o neútočení alebo Pakt Hitler – Stalin bola zmluva medzi Hitlerovým Nemeckom a Sovietskym zväzom (ZSSR )vedeným Stalinom. Hitlerovi sa vďaka tejto zmluve podarilo nielen získať dôležitého spojenca ale garantovať aj jeho neutralitu v pripravovanej vojne. Pakt vznikol z iniciatívy Nemecka, po tom, čo dva dni pred jeho uzavretím (21.8.1939) stroskotali rokovania o vojenskej spolupráci ZSSR so Spojeným kráľovstvom a Francúzskom.
