Pred 130 rokmi sa narodil ruský skladateľ Sergej Prokofiev

MOSKVA – Sergej Sergejevič Prokofiev sa narodil 23. apríla 1891. Bol jedným z najväčších skladateľov dvadsiateho storočia. Skladal v širokej škále žánrov vrátane opery, baletu, filmovej hudby, kantát, orchestrálnych a komorných prác. Zároveň bol brilantným klaviristom a dirigentom.

Marián Varga, vedúca osobnosť skupiny Collegium Musicum, transformoval jeho hudbu z baletu Rómeo a Júlia v roku 1975 na LP vydavateľstva OPUS Marián Varga & Collegium Musicum.

Sergej Sergejevič Prokofiev prišiel na svet do rodiny agronóma Sergeja Alexejeviča Prokofieva. Hudbe sa venoval od piateho roku života. Hodiny hry na klavíri mu dávala spočiatku matka, veľmi muzikálna a dobrá klaviristka. Prvé skladateľské pokusy – valčíky, pochody a dve opery, upútavajú pozornosť Tanejeva. Na jeho radu sa Prokofiev púšťa do štúdia hudby. Po dvoch rokoch odchádza na petrohradské konzervatórium. Počas štúdia vznikajú symfonické poémy. Roku 1914 končí Prokofiev konzervatórium ako skvelý pianista a skladateľ. Roku 1918 opúšťa Rusko zmietané občianskou vojnou, odchádza najprv do Ameriky, neskôr do Francúzska. Rýchlo získava povesť vynikajúceho klaviristu – virtuóza a mimoriadne originálneho skladateľa. V Paríži nadväzuje spoluprácu s ruským baletným impresiáriom  Sergejom Ďjagilevom a píše pre neho balety.

Balet Rómeo a Júlia v Švédskom národnom divadle, 2010. Prameň: Wikipédia.

Dovtedajšia skladateľova tvorba znamenala v histórii hudby úplne nóvum. Prokofiev, nepriateľ ľahko zrozumiteľnej a romantickej expresie, programovosti a pátosu, ohromuje súčasníkov nezvyčajne originálnym, svojráznym štýlom. Jeho hudba je motorická, rytmicky bohatá, vtipná v neočakávaných zvratoch melódie a v  prekvapujúcich harmonických spojeniach. Je novátorom v oblasti klavírnej hry – rozvíja techniku akordovej hry, obohacuje dynamiku, obľubuje výrazové kontrasty, kladie pred interpreta neobyčajne ťažké, ale objavne riešené rytmické problémy.

Rok 1932, rok návratu a trvalého usídlenia sa vo vtedajšom Sovietskom zväze, prináša v Prokofievovej tvorbe zásadný zvrat. Skladateľ opúšťa experimentátorské hľadanie, začína rozvoj smerujúci k zjednodušeniu technických prostriedkov, exponovanie melodiky ako prvoradého, najkomunikatívnejšieho výrazového prvku. Koncentrovanosť formovej výstavby diel pomaly ustupuje plynulosti. Prokofiev sa vracia ku kantátovým formám a k historickej tematike. O svojom rozhodnutí vrátiť sa do stalinského Ruska v roku 1936 povedal: „V Európe sa všetci musíme zháňať po predstaveniach, prehovárať dirigentov a riaditeľov divadiel; v Rusku oni prídu za mnou – až je ťažké uspokojiť tento dopyt.“ V roku 1948 bol sovietskymi autoritami obvinený z „formalizmu“ a antidemokratických tendencií a jeho umelecká sloboda bola permanentne obmedzovaná. Jeho smrť v roku 1953 zatienilo v ten istý deň Stalinovo úmrtie.

Balet Rómeo a Júlia bol mimochodom aj v repertoári britskej superskupiny Emerson, Lake & Palmer. Skupina využila tie isté melódie ako Marián Varga, ale o viac ako sedem rokov neskôr. Skupina interpretáciu časti baletu “Tanec s nožni” nahrala na PL Black Moon.

 

Dielo Sergeja Prokofieva je úctyhodné, okrem iného zahŕňa 7 symfónií, 11 koncertov, 8 opier, 7 baletov a filmovú hudbu. V symfonickej tvorbe sa Prokofiev výraznejšie nepresadil, jeho baletne poňaté symfónie ostali v tieni Šostakoviča,  s výnimkou Symfónie č. 1 ktorá sa hneď po napísaní stala v Európe pódiovým hitom. O to cennejšie a často interpretované sú však jeho koncerty, z ktorých vyniká Klavírny koncert č. 3 a dva husľové koncerty. Z ostatných orchestrálnych diel je známa rozprávka Peter a vlk, vďačné dielo koncertov orientovaných na detského poslucháča. Vynikajúci je súbor klavírnych sonát, ktoré patria medzi najvýznamnejšie klavírne diela 20. storočia. Najviac však skladateľa preslávil balet Rómeo a Júlia, ktorý spolu s Čajkovského dielami tvorí základ repertoáru snáď každej baletnej scény na svete.

(Spracované podľa verejne dostupných zdrojov)