Poznatky rozhodujúcim faktorom ekonomiky
Súčasná ekonomika sa odlišuje od industriálnej ekonomiky niekoľkými podstatnými vlastnosťami. Má tri základné hybné sily: 1) poznatky – intelektuálny kapitál ako strategický faktor; 2; zmeny – stále rýchle a komplikované, vytvárajú neurčitosť a zmenšujú predpovedateľnosť; 3) globalizácia – vo vede a výskume, technológiách výrobe, financiách, informačných prostriedkoch a komunikácii.
Výsledkom vyššie uvedených faktorov je otvorenosť ekonomík, globálna hyperkonkurencia a vzájomná závislosť v podnikateľskom prostredí. Pojem poznatky má veľmi veľa významov. V rôznych vedách a v rôznych kontextoch sa do tohto termínu vkladá rôzny význam. Podrobné posúdenie však môžeme venovať tomuto len z hľadiska ekonómie. Poznatky to je uvedomovanie si, to sú kvalifikované fakty a údaje, príklad a spôsoby ich vysvetlenia, procedúry umožňujúce získania údajov a faktov. Poznatky sa môžu odovzdávať v podobe návodov, tradícií a štruktúrovanej informácie.
Ak máme na mysli poznajúceho človeka, máme na mysli nielen to, že má k dispozícii informáciu, ale aj to je múdry, skúsený, ale aj schopný prenikať do podstaty problému. Preto môžeme použiť nasledovnú pracovnú definíciu poznatkov, ktoré nezohľadňuje mechanizmus jeho získania. Poznatok to je kombinácia skúsenosti, hodnôt, informačného kontextu, expertných hodnotení, ktorá umožňuje hodnotiť a inkorporovať novú skúsenosť a informáciu.
Poznatok existuje vo vedomí tých, ktorí vedia. V organizáciách sa fixuje nielen v podobe dokumentov, ale aj v procedúrach, normách a v celkovej praktickej činnosti. Pozrieme sa čím sa poznatok odlišuje od informácií a údajov. To, že sú to rôzne veci si mnohé podniky uvedomujú, až vtedy keď minuli veľa finančných prostriedkov na vytvorenie drahých databáz alebo informačných systémov, ktoré nepriniesli poznatky a náklady na ne sa efektívne nevyužili.
Údaje sú súhrnom rôznych objektívnych faktov. V korporáciách sú to napríklad štruktúrované záznamy o transakciách. Môžu to byť napríklad údaje o tom kto, ako, kedy a za čo zaplatil. Tieto údaje však nehovoria prečo kupujúci vyhľadal práve tento podnik a nie iný.
Informácia to je oznam, ktorý môže mať písomnú, zvukovú, alebo obrazovú podobu. Informácia nie je možná bez vysielateľa a prijímateľa Údaje sa premieňajú na informácie niekoľkými cestami. Prvým je poznanie kontextu, teda uvedomenie si toho, že vieme na čo sú tieto údaje určené. Druhou cestou je kategorizácia, teda rozdelenie údajov na rôzne typy a komponenty. Treťou cestou je matematické spracovanie údajov. Štvrtou cestou je korekcia údajov, teda oprava chýb a nedostatkov. Poslednou cestou je kompresia informácií, presnejšie ich koncentrácia a agregovanie údajov.
Poznatky sú hlbším a širším pojmom ako jednoducho údaje a informácia. Tak ako informácia vzniká z údajov, tak aj poznatky vznikajú z informácií poznatky nasledovnými cestami.
Prvou sú porovnania a určenie oblasti ich využitia, teda ako a kedy môžeme využiť informáciu o určitom jave pri analogickom jave. Druhou cestou je zistenie väzieb, teda toho aké vzťahy má určitá informácia k iným informáciám. Treťou cestou sú hodnotenia, teda posúdenie toho ako hodnotíme informáciu a ako ju hodnotia iní. Posledným mechanizmom premeny informácií na poznatky je určenie oblasti využitia informácie, teda zistenie či má táto informácia vzťah v určitým rozhodnutiam alebo činom.
Od nepamäti boli poznatky a poznanie kľúčovým faktorom ekonomického rastu a stáleho zvýšenia životnej úrovne obyvateľstva. Ekonomický rozvoj sa vždy podporoval schopnosťou vynaliezať, robiť inovácie, teda vytvárať nové poznatky a nové myšlienky, ktoré sa potom premietali vo výrobkoch, procesoch a organizáciách. Vždy sa nachádzali inštitúcie, ktoré boli schopné vytvárať a rozširovať poznatky. Avšak pojem knowledge-based economy sa objavil len nedávno. Jeho použitie je prejavom toho, že súčasná moderná ekonomika sa odlišuje od tej minulej.
