Poučenie pre Brusel, francúzsky experiment len ukazuje, čo prináša neuvážené zvyšovanie daní

Prekvitajúci čierny trh s tabakom v krajine Galského kohúta je mementom pre ďalšie úvahy Bruselu
o  zvyšovaní daní v čase rekordnej inflácie.

Európska komisia stojí pred ťažkou výzvou. Už na jeseň chce predstaviť novú smernicu o zdaňovaní tabakových výrobkov. Ako vodítko jej môže poslúžiť aj dnes zverejnená správa spoločnosti KPMG o stave nelegálneho trhu v krajinách únie, zvláštnu pozornosť si zaslúžia neuvážené dôsledky vládnych zásahov vo Francúzsku.

FALZIFIKÁTY 

Obyvatelia únie si podľa údajov zozbieraných KPMG vlani kúpili 35,5 miliardy kusov falošných alebo pašovaných cigariet. To je ešte o 3,9 % viac ako v roku 2020, kedy sa podiel nelegálnej spotreby zvýšil o 2,3 %. V súčasnosti je až 8,1 percenta spotrebúvaných cigariet v únii nelegálneho pôvodu.
Ak by boli tieto cigarety legálne zakúpené v krajinách, v ktorých boli identifikované, znamenalo by to dodatočný príjem na daniach až 10,4 miliardy EUR, ktorý mohli vlády využiť na zlepšenie života svojich voličov. V skutočnosti však tieto peniaze podporili organizovaný zločin. Kúpou falšovaných cigariet sa
spotrebitelia nepriamo podieľajú na podpore ďalších nelegálnych aktivít, vrátane terorizmu. Závažný je aj vplyv na ľudské zdravie. Nelegálne cigarety sa vyrábajú v neštandardných podmienkach, obsahujú lacnejšie a nekvalitné zložky, častokrát sa do nich môžu dostať jedy, sú lepené škodlivými lepidlami.

Väčšina trhov EÚ zaznamenala vlani stabilnú alebo klesajúcu spotrebu nelegálnych cigariet, napríklad Nemecko -1,9 miliardy cigariet a Poľsko -1,4 miliardy. Medzi krajinami s pozitívnym trendom sa zaradilo aj Slovensko, kde sa podiel nelegálnych cigariet podarilo znížiť z 4,8 % v roku 2017 na
vlaňajších 2,7 %.

Ako však upozorňuje KPMG, celkové zhoršenie výsledkov EÚ bolo ťahané predovšetkým nelegálnym predajom na francúzskom trhu. Ten v sebe absorboval až 64,7 % celkovej spotreby „fejkových cigariet“ v EU 27.

Prečo práve Francúzsko? Cena krabičky cigariet sa tam od roku 2017 po daňových intervenciách vlády zvýšila až o 50 % a dosiahla viac ako 10 EUR. Vláda sa týmto krokom v intenciách odporúčaní WHO zrejme snažila znížiť vysokú mieru fajčenia. Tá bola pred piatimi rokmi na úrovni 27 %. Dostavil sa však
len minimálny efekt v podobe poklesu o 1,4 percentuálneho bodu. Naopk, podiel nelegálnych cigariet na celkovej spotrebe narástol z 13,1 % v roku 2017 na 29,4 % v roku 2021.

Čierny trh vo Francúzsku len vlani zločineckým organizáciám vyniesol neuveriteľných 6,2 EUR, čo predstavuje približne 60 % celkovej straty daňových príjmov z titulu nelegálnej spotreby v EU27.

ZÁKAZ NEFUNGUJE

Francúzsky experiment dobre ukazuje, čo sa stane, ak vlády obmedzia dostupnosť tabakových výrobkov cestou drastického zvýšenia daní bez toho, že by fajčiarom poskytli uspokojivú náhradu. Zároveň je najhorším možným príkladom boja proti fajčeniu. Francúzsko má najdrahšiu škatuľku cigariet v celej EÚ, drastické zdravotné varovania, nulovú možnosť oslovenia zákazníka, teda najreštriktívnejšie možné prostredie, ale zároveň tam vláda neprijala žiadny rámec na sprístupnenie nových moderných alternatív k cigaretám, ktoré majú potenciál znižovať zdravotné riziká u fajčiarov.

A tak namiesto toho, aby si fajčiari menej škodili, vláda ich svojim konaním priamo otáča na čierny trh, kde si kupujú cigarety neznámeho pôvodu za polovičnú cenu. Francúzsko sa teda vydalo cestou plošnej prohibície v snahe dosiahnuť úplnú abstinenciu. Tento princíp hry so slobodným trhom dlhodobo hlása Svetová zdravotnícka organizácie (WHO), teda organizácia, ktorá má byť hlavnou zdravotnou autoritou a ktorá na začiatku pandémie neodporúčala nosiť rúška.

LABORATÓRIUM PRE EURÓPU

Vytriezvenie z Francúzska by malo byť jasným signálom pre Brusel pri jeho úvahách nad novým nastavením daňovej politiky. Ibaže, to čo sa chystá, môže byť naopak replikáciou prohibičných pokusov na celú úniu.

Podľa dostupných informáciách o príprave novej smernice Európska komisia plánuje prísť s návrhom na plošné a „ambiciózne“ zvyšovania minimálnych sadzieb. Inými slovami, aj krajiny s podpriemernými príjmami by si mali prejsť skúsenosťou s cenami blížiacimi sa k desiatim eurám. Tento krok v čase rekordnej inflácie je prekvapením a očakáva vlna nesúhlasu.

Vojna na Ukrajine má významný vplyv na ekonomiky EÚ, pričom ceny základných tovarov sa stúpajú v celej únii. Inflácia v eurozóne v máji dosiahla nový rekord 8,1 %, čo je najviac od roku 1997, odkedy začal Eurostat zbierať dáta. Ľudia v Európe, fajčiari aj nefajčiari, čelia bezprecedentnému nárastu cien
energií a základných tovarov ako chlieb, cestoviny či zelenina. Akékoľvek výrazné zvýšenie cien iného bežne používaného tovaru, ako sú cigarety, bude mať neuvážené dôsledky vrátane nárastu nelegálneho obchodu. Paradoxne jeho potláčane má byť tiež cieľom novej smernice.

Tabakové výrobky sú už aj dnes bežnou súčasťou správ o náraste inflácie a ďalšie nadmerné zdražovanie by sa v prvom rade dotklo fajčiarov s nižším príjmom, ktorí vo všeobecnosti fajčia najviac.

IDE TO AJ INAK

Namiesto radikálneho zvyšovania daní však môže byť riešením diferenciovaný prístup k výrobkov podľa miery ich škodlivosti. Kedže úlohou spotrebných daní by malo byť znižovanie negatívnych externalít, dane na najškoldivejšie výrobky (cigarety) by mali byť vyššie ako tie na menej škodlivé (zahrievaný
tabak, e-cigarety). Týmto spôsobom môžu vlády dosianuť naplnenie tak rozpočtových cieľov, ako i cieľov v oblasti ochrany verejného zdravia.

Práve krajiny, ktoré sa vydali cestou diferenciácie a podporili nové alternatívy k cigaretám, majú v boji s fajčením najlepšie výsledky. Používanie elektronických cigariet je súčasťou stratégie boja s fajčením napríklad na Novom Zélande, kde sa miera fajčenia pohybuje okolo 9 %.
Príklady však existujú aj v bližších zemepisných šírkach a takisto priamo v únii. V Spojenom kráľovstve ešte v roku 2000 konzumovalo tabak až 35% populácie, v súčasnosti je to 14%.

Za týmto výsledkom, okrem opatrení v oblasti prevencie a odvykania stojí aj podpora menej rizikových produktov. Vládna autorita v oblasti zdravia – Public Health of England dlhodobo povzbudzuje fajčiarov k prechodu na e- cigarety a deklaruje, že ich zdravotné riziká sú o 95 % nižšie oproti cigaretám.

Elektronické cigarety v súčasnosti poskytujú fajčiarom miestne samosprávy v rámci svojich programov na odvykanie od fajčenia. Británia chce zároveň e-cigarety medicínsky licencovať a poskytovať ich fajčiarom cez systém zdravotného poistenia. Práve preto, aby sa rozšírili aj marginalizované nízkopríjmové skupiny.
Vo Švédsku sa namiesto e-cigariet v posledných desaťročiach rozšírilo používanie inej alternatívy – takzvaného Snusu. Ide o tabakové vankúšiky, ktoré sa vkladajú do úst. V krajine sa miera fajčenia drží okolo piatich percent a ochorenia spojené s fajčením sa tam podarilo znížiť na mizivé čísla.
V Česku, Poľsku, na Slovensku a v ďalších krajinách únie je dnes zaužívaná daňová diferenciácia medzi cigaretami a zahrievaným tabakom, vďaka čomu sa počet fajčiarov v jednotlivých trhoch podarilo znížiť o stá tisíce.

Sú to rôzne krajiny a rôzne cesty k cieľu, ale menovateľ je spoločný. Či sa z týchto „best practices“ nechá poučiť aj Brusel je dnes otázne, v stávke je však pomerne veľa.