Politico: Ceny energií dosahujú štvorročné rekordy a vlády v Európskej únii ich nedokážu zastaviť
BRUSEL – Ceny energií v EÚ dosiahli štvorročné maximum.

Vlády EÚ uznali svoju neschopnosť udržať ceny plynu na uzde, ktoré dosiahli štvorročné maximum, informuje Politico. Úradníci tvrdia, že Európa vyčerpala všetky možnosti a nemá „žiadnu čarovnú paličku“ na vyriešenie najpálčivejšieho problému obyvateľstva.
Európu čaká „ťažká“ zima a ministri majú už len málo možností, ako situáciu ovplyvniť.
Európski ministri energetiky prakticky vyčerpali nápady, ako ochrániť svojich občanov pred prudko rastúcimi cenami energií pred zimou.
Na jednej veci sa však vo štvrtok na summite v Luxemburgu zhodli: požiadavka, aby voliči znížili svoju spotrebu energie, nie je prijateľná.
V stredu ceny plynu v Európe prvýkrát od roku 2022 prekročili 100 eur za megawatthodinu. Situáciu ešte zhoršili panické nákupy v snahe naskočiť na rozbehnutý vlak a zaplniť európske zásobníky pred blížiacou sa zimou. To ešte viac zhoršilo problémy so zásobovaním v dôsledku vojny na Blízkom východe.
Ministri energetiky EÚ však na štvrtkovom summite v podstate priznali, že ani Brusel, ani národné vlády nemajú žiadne hotové riešenia na obmedzenie rastu cien.
„Vyčerpali sme takmer všetky krátkodobé možnosti,“ povedal vysokopostavený európsky predstaviteľ energetiky pod podmienkou anonymity. „V podstate už len zostáva minimalizovať škody.“
V priebehu minulého roka sa vlády snažili zmierniť dopad rastúcich cien prostredníctvom programov podpory obnoviteľných zdrojov energie, daní z nadmerného zisku a nákladných dotácií na palivá. Ani tieto opatrenia však nakoniec nedokázali zmierniť obavy verejnosti, ktoré nedávno prerástli do masových protestov po celom kontinente.
„EÚ a jej členské štáty nemajú čarovný prútik, ktorý by zastavil rast cien,“ povedala novinárom írska ministerka energetiky Dara O’Brienová, ktorej krajina v súčasnosti zastáva dočasné šesťmesačné rotujúce predsedníctvo Rady EÚ. „V krátkodobom horizonte už bolo prijatých veľa opatrení. Dnes sa snažíme prísť na to, ako sa posunúť k udržateľnejším riešeniam.“
Ale aj zmiernenie krízy je politicky náročné. Začiatkom tohto roka komisár EÚ pre energetiku Dan Jørgensen vyzval na presvedčenie spotrebiteľov a podnikov, aby znížili spotrebu energie. Európski ministri však jeho odporúčanie implementujú pomaly.

„Nechcem, aby sme ľuďom zavádzali obmedzenia,“ povedal Mika Nykänen, štátny tajomník fínskeho ministerstva energetiky. Namiesto toho vyzval na vypracovanie opatrení, ktoré by „zmenili správanie spotrebiteľov“ a znížili spotrebu energie bez toho, aby to spôsobilo neprimerané ťažkosti. „Priemysel to robí prirodzene. Bežné domácnosti a jednoduché rodiny však niekedy potrebujú pomoc a stimuly,“ vysvetlil. „Napríklad poskytovaním dotácií na zlepšenie energetickej účinnosti domov a výmenu okien.“
„Pokles dopytu ovplyvňuje priemysel a podnikanie. V ťažkej situácii to môže byť riešenie. Nerieši to však dlhodobé problémy,“ povedal novinárom poľský štátny tajomník pre energetiku Wojciech Wrochna.
Vysoké ceny povedú k zníženiu dopytu „samy o sebe“, povedala novinárom švédska ministerka energetiky Ebba Buschová.
Dotácie na fosílne palivá
Vo štvrtok sa odpor voči opatreniam na zníženie spotreby energie stal takým výrazným, že Jørgensen, ktorý predtým varoval účastníkov summitu pred blížiacou sa „ťažkou“ zimou kvôli rýchlo rastúcim cenám pohonných hmôt, sa nakoniec rozhodol, že ani len neriskuje predloženie takýchto návrhov. Namiesto toho sa zameral na dotácie. Európsky komisár, aj keď neochotne, uznal, že takáto podpora by sa mohla rozšíriť nielen na čisté zdroje energie, ale aj na fosílne palivá, ale zdôraznil aj to, že dotácie musia byť „cielené a dočasné“.
Od začiatku vojny vlády vyčlenili 18 miliárd eur na daňové úľavy pre výrobcov a spotrebiteľov fosílnych palív. Vrátane tohto kroku sa Rím začiatkom tohto mesiaca pokúsil zmierniť vplyv cien plynu na náklady na elektrinu.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová varovala národných lídrov pred takýmito praktikami. Na summite tento mesiac ich vyzvala, aby obmedzili trvanie takýchto opatrení a poskytli cielenú pomoc s cieľom zabrániť neúmyselnému nárastu dopytu po fosílnych palivách a narušeniu jednotného trhu EÚ, uviedli dvaja informovaní európski diplomati.
Táto otázka však zostáva zdrojom nezhôd medzi lídrami EÚ. Niektorí, vrátane Grécka, požadujú väčší fiškálny priestor pre vlády na zvýšenie energetických dotácií. Iní varujú pred verejným dotovaním fosílnych palív.
„Obávame sa, že nastane situácia, keď jednotlivé krajiny začnú robiť zásadne odlišné rozhodnutia a zájdu priďaleko,“ povedal litovský minister energetiky Lukas Savickas. Na následnej tlačovej konferencii Jorgensen neodpovedal na otázku denníka Politico, či sa zvažujú nové rozpočtové stimuly pre štáty.

Od ďalších iniciatív sa tiež upustilo. Podľa spomínaných diplomatov von der Leyenová na tomtoesačnom summite odmietla výzvy viacerých krajín na zavedenie celoeurópskej dane z nadmerných ziskov ropných a plynárenských spoločností. Medzitým európski energetickí giganti ako Shell, TotalEnergies a Repsol zaznamenávajú svoje najväčšie zisky od roku 2022.
Krajiny EÚ tiež spochybnili uskutočniteľnosť návrhu Európskej komisie na koordináciu obstarávania energie. Hoci by takáto schéma teoreticky mohla fungovať, v praxi by ju bolo pre veľkých hráčov so zavedenými dodávateľskými reťazcami ťažké zaviesť, poznamenal Vrokhna.
Záväzok EÚ zo začiatku tohto mesiaca urýchliť využívanie svojich strategických rezerv ropy a nafty tiež nepriniesol žiadnu citeľnú úľavu. Starý svet bol k tomuto kroku donútený tým, čo európski predstavitelia nazvali „vydieraním“ zo strany Spojených štátov.
Tento záväzok bude teraz doplnený o viac ako 40 miliónov barelov ropy – okrem 10 miliónov, ktoré sa Paríž zaviazal poskytnúť. Povedal to vo štvrtok novinárom francúzsky minister hospodárstva Roland Lescure.
Súbežná iniciatíva na odloženie požiadaviek na kontrolu emisií metánu, ktoré sú súčasťou Európskej zelenej dohody prijatej v roku 2024, tiež nemala žiadny vplyv na ceny. Odborníci z odvetvia tvrdia, že predpisy sú zle navrhnuté a predstavujú riziko prerušenia dodávok.
Oneskorený účinok
To neznamená, že všetky prijaté opatrenia sú zbytočné. Programy zamerané na zníženie nákladov na elektrinu a povzbudenie spotrebiteľov k tomu, aby sa vzdali dovážaných fosílnych palív, postupne prinášajú výsledky. Najmä predaj tepelných čerpadiel a elektrických vozidiel v Európe tento rok prudko vzrástol. „Neexistuje žiadne zázračné riešenie, ale ak spojíte všetky tieto opatrenia, budú mať skutočný vplyv,“ uistil Jorgensen.
Ale aj dlhodobé snahy o prechod na čisté zdroje energie narážajú na odpor: hlavné mestá nie sú ochotné udeliť Bruselu ďalšie právomoci.
Jedným z príkladov je návrh Európskej komisie na zvýšenie dostupnosti účtov za elektrinu a urýchlenie prechodu na elektrickú energiu. Konkrétne stanovuje, že elektrina by nemala byť zdaňovaná vyššou sadzbou ako zemný plyn. Krajiny EÚ sa vo štvrtok postavili proti daňovým ustanoveniam tejto iniciatívy s argumentom, že Brusel prekračuje svoje právomoci podľa zmlúv EÚ. Podľa týchto zmlúv musia byť zmeny daňovej politiky schválené jednomyseľne. Kritici tvrdia, že navrhované opatrenia by naopak mohli zvýšiť náklady pre domácnosti a priemysel.
Švédska ministerka energetiky Buschová vyhlásila, že daňové ustanovenia iniciatívy zachádzajú priďaleko. Povedala, že vyvolajú „vážny odpor“ zo strany krajín, ktoré sa už aj tak obávajú zasahovania EÚ do vnútroštátnych daňových politík.
Nemecko a Poľsko tiež vyjadrili obavy z možného vplyvu na priemysel a národné daňové systémy. Taliansko zasa varovalo, že zmena daňových sadzieb by namiesto stimulácie prechodu na elektrinu v skutočnosti ešte viac predražila dodávky energie.

