Podľa OECD slovenská ekonomika stúpne o viac ako 4 %

Svetová ekonomika rastie najrýchlejšie od roku 2010, Slovensko zrýchli rast ekonomiky nad 4 % v roku 2018 aj v roku 2019. OECD zverejnila správu s titulom Výhľad vývoja svetovej ekonomiky a jednotlivých členských a nečlenských krajín OECD do roku 2019.

Organizácia predpokladá v roku 2018 najrýchlejší rast svetovej ekonomiky od roku 2010, pričom rast je vyvážený naprieč krajinami, pričom všetky dôležité ekonomiky rastú, a sprevádzaný rastom zamestnanosti, miernym rastom investícií a rastom globálneho obchodu. OECD odhaduje globálny rast v roku 2017 na úrovni 3,6 %, mierne zrýchlenie na 3,7 % v roku 2018 a následné mierne spomalenie na 3,6 % v roku 2019. Inflácia by sa mala v najbližších rokoch pohybovať mierne nad 2 %. Napriek silnému rastu zamestnanosti reálne mzdy rastú len veľmi pomaly, priemerný ročný reálny rast miezd v OECD by mal dosiahnuť 0,6 % v období 2017 – 2019.

Inkluzívny rast

V strednodobom horizonte však stále nie je zabezpečený dostatočne odolný a inkluzívny rast. Riziká vo vyspelých krajinách sú spôsobené najmä pretrvávajúcim prostredím nízkych úrokových mier a s tým súvisiacim nárastom zadĺženosti domácností a podnikov. Rast v rozvíjajúcich sa ekonomikách sa postupne zlepšuje, vďaka pozitívnemu vývoju v Brazílii a Rusku a opatreniam Číny, ktoré majú vplyv aj na ostatné ekonomiky. Rozvíjajúce sa ekonomiky v dôsledku spomaľujúceho sa reformného úsilia a rastúceho dlhu, najmä Číny, však rastú pomalšie ako v minulosti, čo spomaľuje ich dobiehanie vyspelých krajín a brzdí rýchlejší globálny rast.

Podľa OECD by tempo normalizácie menovej politiky v USA malo pokračovať podľa plánov FEDu postupným nárast sadzieb a zníženie súvahy. V eurozóne by ECB mala podľa vývoja inflácie a trhu práce postupne znižovať nákup aktív v roku 2018, zvyšovanie sadzieb by sa malo uskutočniť až v roku 2020. V Japonsku by mala The Bank of Japan pokračovať v súčasnej politike smerom k dosiahnutiu inflačného cieľa.

Výhľad pre Slovensko

Prognóza OECD pre SR – Slovensko zrýchli rast ekonomiky nad 4 % v roku 2018 aj 2019:

• OECD ponecháva prognózu rastu HDP v roku 2017 aj v roku 2018 nezmenenú oproti prognóze z júna 2017;
• Rast slovenskej ekonomiky si v roku 2017 udrží totožné tempo 3,3 % ako v roku 2016;
• Slovenská republika zrýchli ekonomický rast nad 4 % v roku 2018 (4,1 %) a v roku 2019 (4,3 %);
• Slovensko v nasledujúcich rokoch porastie najrýchlejšie z regiónu V4;
• Rast je ťahaný najmä súkromnou spotrebou, všetky zložky ekonomiky však prispievajú k rastu;
• Investície by mali rásť vďaka zlepšenému podnikateľskému prostrediu a novým infraštruktúrnym projektom;
• Miera nezamestnanosti bude pokračovať v poklese aj v roku 2019 a mala by dosiahnuť úroveň 6,6 % (zlepšenie o 1 p.b. oproti prognóze z júna 2017);
• Nízka nezamestnanosť bude tlačiť na rast miezd, zároveň rastie nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily;
• Inflácia sa v roku 2018 priblíži k 2 % (1,9 %) a v roku 2019 mierne porastie na 2,2 %;
• Finančný sektor zostáva stabilný;
• Konsolidácia verejných financií bude pokračovať smerom k vyrovnanému rozpočtu;
• OECD predpokladá deficit verejných financií v roku 2017 na úrovni 1,8 % HDP (v prognóze z júna 2017 1,2 % HDP), v roku 2018 0,9 % HDP (v júni 2017 0,6 % HDP) a v roku 2019 0,4 % HDP;
• Vládny dlh by sa mal postupne znižovať k úrovni 49,4 % HDP v roku 2019.

Eurozóna

Eurozóne sa vďaka oživeniu globálnej ekonomiky, uvoľnenej menovej politike a zmenšenej politickej neistote podarí dosiahnuť v roku 2017 rast na úrovni 2,4 %, ktorý bude mierne spomaľovať na úroveň 1,9 % v roku 2019. Inflácia by sa mala postupne do konca roka 2019 priblížiť k úrovni 1,7 %, rast miezd zostáva naďalej mierny.

OECD víta nedávne kroky ECB, ktoré okrem iného pomôžu znížiť riziko finančných nerovnováh. Hlavné sadzby by sa nemali zvyšovať, pokiaľ inflácia nedosiahne cieľ ECB 2 %. Fiškálna pozícia eurozóny bude mierne expanzívna. Krajiny by mali využiť fiškálny priestor na podporu hospodárskeho rastu. Súkromný dlh zostáva na vysokých úrovniach, zlepšiť by sa mali insolvenčné rámce. V niektorých krajinách problémom zostáva vysoká úroveň nesplácaných úverov (NPLs), mali by sa zaviesť opatrenia na zdieľanie rizika na EÚ úrovni.

Jednotlivé krajiny

Rast nemeckej ekonomiky kulminoval v roku 2017 na úrovni 2,5 % a postupne bude spomaľovať na úroveň 1,9% v roku 2019. Zlepšujúca sa situácia v eurozóne podporuje export a investície, silné euro a rast miezd môže narušiť konkurencieschopnosť.  Nízka nezamestnanosť a rast miezd podporujú spotrebu. Prebytok bežného účtu zostáva naďalej vysoký (okolo 8 % HDP). Prebytok štátneho rozpočtu sa zvyšuje, v roku 2019 by mal dosiahnuť 1,6 % HDP. Dlh Nemecka by sa mal v roku 2019 dostať pod hranicu 60 % HDP.

Francúzsko si udrží solídne ročné tempo rastu v období 2017 – 2019 na úrovni 1,8 %. Zníženie daní pre podnikateľov a reforma trhu práce by mali podporiť rast investícií a zamestnanosť. Nezamestnanosť by mala postupne klesať. Francúzsku by sa vďaka silnejšiemu hospodárskemu rastu a škrtom vo výdavkoch malo podariť znížiť deficit pod 3 % HDP v roku, v ďalšom období sa konsolidácia verejných financií zastaví. Nárast dlhu sa nepodarí zastaviť ani v roku 2019 a dosiahne úroveň 98,3 % HDP. Francúzsko musí pokračovať v štrukturálnych reformách.  Taliansko po raste na úrovni 1,6 % si udrží mierny, avšak nižší rast HDP aj v nasledujúcich rokoch.

Taliansko musí pokračovať v prijímaní štrukturálnych reforiem, v boji proti daňovým únikom a musí zrevidovať vládne výdavky. Nesplácané úvery sú naďalej na vysokej úrovni, avšak po prijatí vládnych opatrení postupne začínajú klesať. Taliansko naďalej trápi vysoký dlh, ktorý však v poslednom období začal mierne klesať.

Veľká Británia pokračuje v spomaľovaní rastu a v roku 2019 dosiahne úroveň mierne nad 1 %. Súkromná spotreba spomaľuje tempo rastu vďaka zvyšujúcej sa inflácii a znehodnoteniu Libry. Nezamestnanosť je na rekordne nízkej úrovni. Prípadná dohoda na prechodnom období po vystúpení z EÚ by znížila neistotu v ekonomike a podporila rast HDP. Taktiež zachovanie úzkych väzieb s EÚ by malo pozitívny vplyv na ekonomiku. Monetárna a fiškálna politika by mali zostať uvoľnené. Vláda by mala byť pripravená prijať dodatočné opatrenia na podporu rastu v prípade negatívneho vývoja po Brexite.

Rast ekonomiky USA po dočasnom spomalení v roku 2016 bude pokračovať nad 2 % počas prognózovaného obdobia. Vysoká dôvera podnikateľov a domácností podporí rast spotreby a investícií. V roku 2018 by mali vstúpiť do platnosti nižšie daňové sadzby na daň z príjmu fyzických a právnických osôb, čo by malo podporiť investície a spotrebu. Nezamestnanosť je na najnižšej úrovni od roku 2000. Monetárna politika by sa mala postupne normalizovať. Finančná stabilita sa od krízy zlepšila, vďaka dlhodobej uvoľnenej menovej politike sa objavujú nové riziká, napríklad ceny nehnuteľností v niektorých veľkých mestách prekročili úrovne spred krízy.

Čína rastie stabilným ročným tempom nad 6 %, avšak ku koncu prognózovaného obdobia sa rast mierne spomaľuje na 6,4 % z úrovne 6,8 % v roku 2017. Spomalenie je zapríčinené najmä nižším rastom exportu. Investície do infraštruktúry si udržia vysokú úroveň, investície domácností spomalia v nadväznosti na prijaté opatrenia na zníženie dopytu. Dlh firiem sa zastabilizoval na vysokej úrovni, zadlženosť domácností naďalej rastie.

Rast HDP Japonska kulminoval v roku 2017 na úrovni 1,5 % podporený medzinárodným obchodom a fiškálnymi stimulmi. V ďalších rokoch bude rast pokračovať okolo úrovne  1% ročne najmä vďaka silnému exportu. The Bank of Japan by mala pokračovať v expanzívnej monetárnej politike, pokiaľ nebude dosiahnutý inflačný cieľ 2 %. Deficit verejných financií zostáva vysoký a v roku 2019 sa zníži na úroveň 3,6 %. Vládny dlh sa nedarí zastabilizovať, pokračuje v raste nad úroveň 220 % HDP, čo je najviac v histórii krajín OECD.

Brazília sa po ôsmich kvartáloch poklesu vrátila v roku 2017 k miernemu rastu, ktorý by sa mal postupne zvyšovať. India zrýchli svoj rast k úrovni 7,5 % v roku 2019. Ruská ekonomika sa po recesii vrátila v roku 2017 k miernemu rastu, ktorý bude pokračovať aj v najbližšom období.

Susedné krajiny SR (Česko, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko):  Rakúsko po solídnom raste v roku 2017 (3 %) postupne spomalí na rast 1,8 % v roku 2019.  Česká republika zaznamená v roku 2017 silný rast (4,3 %), ktorý bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, avšak miernejším tempom. Nezamestnanosť sa zníži na rekordnú úroveň 2,7 %. Rast maďarského HDP v roku 2017 kulminoval na úrovni 3,9 % a následne zmierni svoje tempo na 2,8 % v roku 2019. Poľská ekonomika si v roku 2017 prilepšila o 4,3 %, v nasledujúcom období postupne zvoľní tempo k úrovni 3,2 % v roku 2019. Rast je ťahaný najmä domácim dopytom.

Juraj Tomáš – Chargé d´affaires a. i., Bronislava Žemberová, Tomáš Besedič, Mariana Pažinková, Vladislav Ujházi, Stála misia Slovenskej  republiky pri OECD