Po štvormesačnom raste v októbri klesla dôvera v ekonomiku

BRATISLAVA – Dôveru podnikateľov už v prvej polovici októbra začala ovplyvňovať druhá vlna pandémie a prejavil sa pesimizmus, najviac medzi podnikateľmi a firmami pôsobiacimi v službách a v stavebníctve. Konštatuje to štatistický úrad SR.

V stavebnej činnosti dôvera klesla dokonca na najnižšiu hodnotu od júna 2013. Druhý mesiac po sebe citeľne klesala dôvera v odvetí obchodu, mierne u spotrebiteľov. Výraznejší optimizmus sa v októbri prejavil len u podnikateľov v priemysle, ich dôvera v ekonomiku bola vyššia aj v medziročnom porovnaní.

Očakávania podnikateľov a spotrebiteľov zisťuje Štatistický úrad SR mesačne v štyroch ekonomických oblastiach (v priemysle, stavebníctve, obchode, službách) a u spotrebiteľov. Hodnoty piatich čiastkových indikátorov sa pohybujú v rozmedzí od -100 (maximálne pesimistické odpovede) do +100 (maximálne optimistické odpovede). Zastrešujúcim ukazovateľom je indikátor ekonomického sentimentu (sleduje sa trojmesačný kĺzavý priemer).

Po septembrovom poklese v odvetví priemyslu sa dôvera podnikateľov v októbri výrazne zvýšila. Indikátor dôvery v priemysle po sezónnej úprave vzrástol o 13 percentuálnych bodov (p. b.) na hodnotu 4 body, čím sa dostal nad úroveň dlhodobého priemeru a na najvyššiu hodnotu od apríla 2018. Zvýšenú dôveru ovplyvnili najmä optimistické očakávania produkcie v nasledujúcich troch mesiacoch. Najväčšími optimistami boli respondenti vo výrobe kovov
a kovových výrobkov a výrobe dopravných prostriedkov. Podľa veľkosti najmä v podnikoch s tisíc a viac zamestnancami a podľa regiónov najmä v Košickom a Bratislavskom kraji.

Sezónne očistený indikátor dôvery v službách v októbri po štvormesačnom raste citeľne klesol, jeho hodnota (-12) sa v porovnaní so septembrom znížila o 11 p. b.. Podľa podnikateľov vo vybraných službách sa výrazne zhoršila ich podnikateľská situácia a očakávania dopytu. Negatívne hodnotili aj dopyt za posledné tri mesiace. Zhoršený vývoj avizovali takmer vo všetkých odvetviach, najviac však v ubytovacích a stravovacích službách,
v oblasti informácií a komunikácie a v umení, zábave a rekreácií.

Dôvera podnikateľov v stavebníctve oproti predchádzajúcemu mesiacu klesla o sedem bodov na -49,5. Aktuálny výsledok je pod úrovňou dlhodobého priemeru o 25,5 bodu a dosiahol tak najnižšiu hodnotu od júna 2013,
kedy sa slovenské stavebníctvo stále nevedelo dostať z následkov finančnej krízy. Na októbrovom výsledku sa odrazili nepriaznivé hodnotenia trendu stavebnej aktivity najmä vplyvom podnikov vykonávajúcich inžinierske stavby.

Indikátor dôvery v obchode klesal už druhý mesiac, v októbri v porovnaní so septembrom o 5,3 p. b.
na hodnotu 3 a to najmä vplyvom negatívneho hodnotenia očakávaných podnikateľských aktivít. S výnimkou štyroch mesiacov (apríl až júl) v období prvej vlny koronakrízy ide o najnižšiu hodnotu od marca 2014.

Aj atmosféra u spotrebiteľov bola na začiatku októbra mierne pesimistickejšia ako predchádzajúci mesiac. Spotrebiteľská dôvera sa znížila o 2,7 bodu na hodnotu -33,7 bodu. Zhoršenie nasledovalo po postupnom pomalom päťmesačnom zlepšovaní od hlbokého prepadu v apríli a nepatrnom zhoršení minulý mesiac. Spotrebitelia výrazne zhoršili v porovnaní s minulým mesiacom očakávania celkovej hospodárskej situácie a mierne očakávania finančnej situácie domácností. Aktuálny výsledok sa nachádza pod úrovňou dlhodobého priemeru o 14,7 bodu.

Celkovo sa dôvera v slovenskú ekonomiku za posledné tri mesiace zvýšila. Trojmesačný kĺzavý priemer sezónne upraveného prierezového indikátora ekonomického sentimentu (IES) rástol už štvrtý mesiac, v októbri
ale už len nepatrne o 0,7 bodu, na hodnotu 88,4. Medziročne zaostával o 9,8 bodu a nachádza sa pod úrovňou dlhodobého priemeru o 14,9 bodu.

IES je priemer z výsledkov prieskumu o aktuálnej ekonomickej situácii v priemysle (40 %), stavebníctve (5 %), obchode (5 %), službách (30 %) a v názoroch spotrebiteľov (20 %).

Prieskumy boli realizované v čase od 1. do 21. októbra, vnímanie aktuálneho stavu a očakávania podnikateľov
aj spotrebiteľov boli preto v dynamicky sa meniacej situácii v súvislosti s opatreniami proti šíreniu koronavírusu zachytené v dátach iba čiastočne.