Peter Jančovič a Tomáš Ďudáš vydali učebnicu “Medzinárodné hospodárske vzťahy: teória a prax”
BRATISLAVA – Vydavateľstvo Sprint 2 zverejnilo v roku 2024 učebnicu Petra Jančoviča a Tomáša Dudáša o medzinárodných hospodárskych vzťahoch. Týka sa aj medzinárodného obchodu.
Medzinárodný obchod je súhrn vzťahov spojených s výmenou tovaru medzi národnými ekonomickými celkami. Medzinárodný obchod je súčasť svetového obchodu a jedna zo základných foriem internacionalizácie výroby.
Učebnica má osem kapitol.
Prvá kapitola sa zaoberá štruktúrou medzinárodných hospodárskych vzťahov. V nej sa autori venujú základnej terminológii v danej oblasti.
Druhá kapitola analyzuje základy teórie medzinárodného obchodu. Vychádza už z teórii zakladateľa modernej ekonomickej teórie Adama Smitha. Ťažiskom jeho diela Bohatstvo národov je myšlienka, že voľný trh, hoci vyzerá neusporiadane a neviazane, je v skutočnosti vedený k výrobe správneho množstva a druhov statkov takzvanou „neviditeľnou rukou“. Ak sa vyskytne nedostatok nejakého statku, zvýši sa jeho cena, čo motivuje výrobcov vyrábať viac tohto druhu statku, a tak sa samovoľne vyrieši jeho pôvodný nedostatok na trhu. Väčšia konkurencia medzi výrobcami a väčšia ponuka zasa vedú k zníženiu ceny za výrobok na úroveň jeho nákladov na výrobu, čo je takzvaná „prirodzená cena“.
Tretia kapitola sa venuje svetovému obchodu z hľadiska jeho vývoja, komoditnej skladby, služieb a území. V ekonómii je komodita ekonomický tovar, zvyčajne zdroj, ktorý má špecificky plnú alebo podstatnú zastupiteľnosť: to znamená, že trh zaobchádza s prípadmi tovaru ako s ekvivalentnými alebo takmer takými bez ohľadu na to, kto ich vyrobil.
Štvrtá kapitola sa zaoberá protekcionizmom. Protekcionizmus (z latinčiny: protectio = ochrana) čiže ochranárstvo je ekonomický termín, vyjadrujúci uprednostňovanie a ochranu vlastných výrobkov, služieb a pracovníkov pred zahraničnou konkurenciou. Máva diskriminačný charakter a stojí v opozícii k voľnému medzinárodnému obchodu.
Piata kapitola opisuje systém liberálnej zahranično-obchodnej politiky. Liberalizácia obchodu sa týka odstránenia alebo zníženia obmedzení alebo prekážok voľnej výmeny tovaru medzi národmi. Takéto prekážky by mohli zahŕňať clá, ako sú clá a príplatky, a netarifné prekážky, ako sú licenčné pravidlá a kvóty.
Šiesta kapitola analyzuje medzinárodný pohyb kapitálu. Medzinárodné kapitálové toky sú prevody finančných aktív, ako sú hotovosť, akcie alebo dlhopisy, cez medzinárodné hranice.
Siedma kapitola sa venuje medzinárodnému pohybu pracovných síl a remitenciám, čo sú prevody finančných prostriedkov pracovných migrantov do domovskej krajiny. Remitencia je nekomerčný prevod peňazí zahraničným pracovníkom, členom komunity diaspóry alebo občanom s rodinnými väzbami v zahraničí za príjem domácnosti v jeho domovskej krajine alebo vlasti. Peniaze, ktoré migranti posielajú domov, konkurujú medzinárodnej pomoci ako jeden z najväčších finančných tokov do rozvojových krajín. Remitencie pracovníkov sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových tokov, najmä pokiaľ ide o krajiny vyvážajúce pracovnú silu.
Posledná kapitola sa sústreďuje na problematiku zapojenia Slovenskej republiky do medzinárodných hospodárskych vzťahov.
