Peniaze sú čoraz drahšie, úroky stúpajú, ale nie je to len vina americkej centrálnej banky, teda Fedu

WASHINGTON – Hodnota ktorej komodity má vo svetovej ekonomike najväčší význam? Cena ropy? Polovodiče? Big Mac? Oveľa dôležitejšia ako ktorákoľvek z nich je cena peňazí. Už viac ako tridsať rokov klesá a teraz rastie.

Ak sa spýtate väčšiny ľudí, ako sa určuje hodnota peňazí, povedia, že ju určujú centrálne banky. Pokiaľ ide o priamu kontrolu úrokových sadzieb v USA, tieto rozhodnutia skutočne prijíma Federálny rezervný systém. Má to však hlbšiu logiku. Hodnota peňazí, podobne ako hodnota iných komodít, v podstate odráža rovnováhu ponuky a dopytu. Nárast úspor tlačí sadzby nadol. Zvýšený dopyt po investíciách ich tlačí nahor.

V ekonomických kruhoch má cena peňazí, ktorá vyvažuje úspory a investície a udržiava stabilnú infláciu, ešte jeden názov: “prirodzená úroková miera”. Aby sme pochopili, prečo je tento koncept pre tvorbu politiky kľúčový, musíme si predstaviť, čo by sa stalo, keby boli náklady na pôžičky stanovené FED-om oveľa nižšie ako prirodzená úroková miera. Ak by boli náklady príliš nízke, bolo by príliš veľa investícií, málo úspor a ekonomika by sa prehrievala, čo by viedlo k rastu inflácie. Na druhej strane, ak by FED stanovil náklady na prijaté úvery vyššie ako prirodzenú úrokovú mieru, nahrom

Už viac ako tridsať rokov zaznamenávajú Spojené štáty klesajúci trend nákladov na pôžičky. Podľa odhadov upravených o infláciu klesla prirodzená úroková miera 10-ročných štátnych dlhopisov USA z niečo viac ako 5 % v roku 1980 na necelé 2 % v poslednom desaťročí.

S cieľom zistiť, čo viedlo k poklesu úrokových sadzieb, a predpovedať, ako sa bude prirodzená úroková miera meniť v budúcnosti, bol vytvorený model dôležitých faktorov, ktoré určujú ponuku úspor a dopyt po investíciách. Ten zahŕňa údaje za polstoročie, ktoré zahŕňajú 12 vyspelých krajín, ktoré sú úzko zapojené do globálneho finančného systému. Podľa výsledkov bolo jednou z najdôležitejších príčin poklesu prirodzenej miery oslabenie hospodárskeho rastu. V 60. a 70. rokoch minulého storočia prispieval rastúci počet pracovných síl a rýchly rast produktivity k priemernému ročnému rastu hrubého domáceho produktu na úrovni takmer 4 %. Silný hospodársky rast vytváral silný stimul pre investície: zvyšoval hodnotu peňazí.

Situácia sa mení

V roku 2000 začali tieto faktory strácať na sile. Po globálnej finančnej kríze v rokoch 2007-2008 priemerný ročný rast HDP klesol na približne 2 %. Pomalšie hospodárstvo znížilo atraktívnosť investícií, čo viedlo k poklesu hodnoty peňazí.

Prispela k tomu aj meniaca sa demografia. Od 80. rokov 20. storočia, keď generácia baby boomu začala viac sporiť na dôchodok, sa ponuka úspor zvýšila, čo zvýšilo tlak na znižovanie prirodzenej miery.

Prirodzená miera je odhad rovnovážneho reálneho výnosu amerických desaťročných štátnych dlhopisov podľa agentúry Bloomberg Economics. Skutočná sadzba je výnos 10-ročných dlhopisov znížený o prognózu trendovej inflácie spoločnosti Bloomberg Economics.

K tomu prispeli aj ďalšie faktory. Čínske hospodárstvo rýchlo rástlo, čo umožnilo veľké úspory a investovanie týchto prostriedkov do amerických štátnych dlhopisov. Zároveň sa v USA zvýšila príjmová nerovnosť – ľudia s vyššími príjmami si sporia väčšiu časť svojich príjmov, čo ďalej zvýšilo ponuku úspor. Na strane investícií sa počítače stali lacnejšími a výkonnejšími, čo znamená, že spoločnosti nemusia vynakladať veľké prostriedky na modernizáciu technológií, čo znížilo dopyt po investíciách a prirodzenú mieru.

Takýto pokles hodnoty peňazí mal vážne dôsledky pre hospodárstvo USA. Nízke náklady na pôžičky umožnili domácnostiam vziať si väčšie hypotéky.Začiatkom roka 2000 si mnohí zobrali viac, ako boli schopní splácať. Existuje mnoho príčin krachu hypotekárnych úverov a globálnej finančnej krízy: jednou z nich sú klesajúce náklady na pôžičky.

Nižšie náklady na peniaze znamenali, že aj keď sa federálny dlh USA takmer strojnásobil z 33 % HDP na prelome storočí na takmer 100 % HDP v súčasnosti, náklady na jeho obsluhu zostali nízke, čo umožnilo vláde udržať výdavky na vzdelávanie, infraštruktúru a armádu.

Pri nižšej prirodzenej úrokovej miere mal Federálny rezervný systém menší priestor na znižovanie sadzieb počas recesie, čo vyvolalo obavy zo zmenšujúceho sa potenciálu menovej politiky.

Situácia sa však mení. Niektoré faktory, ktoré prispeli k poklesu ceny peňazí, začínajú mať opačný účinok a udalosti sa uberajú iným smerom.

Mení sa demografický vývoj. Generácia baby boomu, ktorá pomáhala znižovať náklady na pôžičky, opúšťa trh práce, čo znižuje úspory. Rozpad vzťahov medzi Washingtonom a Pekingom a obnovenie rovnováhy čínskej ekonomiky znamená, že tok čínskych úspor do štátnych dlhopisov sa končí.

Americký dlh prudko vzrástol, keď ekonomiku zasiahla globálna finančná kríza, a potom sa opäť zvýšil, keď udrela pandémia. To zvýšilo konkurenciu v boji o úspory a vláda udržiavala stimuly prostredníctvom zákona o znižovaní inflácie. Rastúci dlh už vytvára tlak na rast dlhodobých nákladov na pôžičky.

Bolestivý zvrat

Model je navrhnutý tak, aby zachytil hlavné faktory ovplyvňujúce dopyt po úsporách a investíciách a odhadol ich vplyv na prirodzenú úrokovú mieru.

O koľko sa zvýši prirodzená úroková miera? Model naznačuje zvýšenie približne o jeden percentuálny bod z najnižšej hodnoty 1,7 % v polovici roka 2010 na 2,7 % do roku 2050. V nominálnom vyjadrení to znamená, že výnosy 10-ročných štátnych dlhopisov by sa mohli pohybovať medzi 4,5 % a 5 %. Riziká sú naklonené smerom k vyššiemu nárastu nákladov na prijaté úvery a pôžičky, než predpokladá základný scenár.

Ak vláda nedá svoje financie do poriadku, budú pretrvávať výrazné rozpočtové deficity. Boj proti zmene klímy si bude vyžadovať obrovské investície. BloombergNEF odhaduje, že dosiahnutie čistých nulových emisií uhlíka si vyžiada výdavky vo výške 30 biliónov USD na energetickú sieť. A skoky v oblasti umelej inteligencie a iných technológií by mohli zvýšiť produktivitu, čo by viedlo k rýchlejšiemu trendu.

Veľké vládne pôžičky, zvýšené výdavky na zmenu klímy a rýchlejší hospodársky rast zvýšia prirodzenú mieru. Odhaduje sa, že kumulatívny účinok by zvýšil prirodzenú mieru na 4 %, voči čomu by nominálny výnos 10-ročných dlhopisov dosiahol približne 6 %.

Dokonca aj podľa základnej prognózy by mal prechod od klesajúcich k rastúcim prirodzeným mieram významné dôsledky pre hospodárstvo a finančný systém USA. Ceny nehnuteľností v USA od začiatku 80. rokov prudko rástli, pričom hlavným faktorom bol pokles úrokových sadzieb. Keďže náklady na pôžičky v súčasnosti výrazne vzrástli, tento proces sa možno blíži ku koncu. Podobná situácia sa odohráva aj na akciových trhoch. Od začiatku 80. rokov index S&P 500 rýchlo rástol, a to aj vďaka nižším úrokovým sadzbám. Keďže náklady na pôžičky rastú, táto motivácia, ktorá prispievala k neustálemu zvyšovaniu ocenenia akcií, už nebude fungovať.

Azda najväčším porazeným je však v tomto prípade americké ministerstvo financií. Aj keď dlh v pomere k veľkosti ekonomiky už nerastie, očakáva sa, že vyššie náklady na pôžičky do roku 2030 každoročne zvýšia splátky dlhu o 2 % HDP. Ak by sa tak stalo v minulom roku, ministerstvo financií by zaplatilo držiteľom dlhopisov ďalších 550 miliárd USD, čo je viac ako desaťnásobok sumy vojenskej pomoci, ktorú USA poslali Ukrajine.

Niet pochýb o tom, že niektorí ľudia na vysokých sadzbách získavajú a niektorí strácajú.Vkladatelia, ktorí majú svoje peniaze na bankových účtoch, by získali vyšší výnos a investori do dlhopisov by získali vyšší výnos.A vyššia prirodzená úroková miera by tiež znamenala, že keď nastane recesia, na výnosovej krivke Fedu by bolo viac priestoru na zníženie nákladov na pôžičky a stimuláciu rastu, čo by umožnilo obnoviť časť strateného potenciálu menovej politiky.Napriek tomu by sa USA a svet po rokoch znižovania sadzieb mali pripraviť na zvrat.Bude to bolestivý prechod pre všetkých, od majiteľov domov až po investorov do dôchodkového programu 401(k) a americké ministerstvo financií.

(Spracované na základe materiálov agentúry Bloomberg)