Pavol Demeš je presvedčený: Do chrbta sa nestrieľa
BRATISLAVA – RNDr. Pavol Demeš, Csc. pracuje v Ústave imunológie Univerzity Komenského. Stredobodom jeho záujmu je imunológia parazitických prvkov, so zameraním na trichomonády, ktoré u ľudí spôsobujú zápaly pohlavných orgánov. Zaujali ho už ako študenta Prírodovedeckej fakulty UK a skúma ich do dnešných dní. Vďaka svojim výsledkom ho pozvali na študijný pobyt do USA, ktorý sa odohral ešte za socializmu v rokoch 1987-1988.
Zaujímalo by nás, aké je postavenie súčasného vedca v americkej spoločnosti na základe vašich odborných skúseností?
V USA je úcta k vede relatívne vysoká, oveľa vyššia ako u nás. Vedec však nie je najprestížnejším ani najlepšie honorovaným človekom v spoločnosti. Odrážajú to aj prieskumy, motivácie mladých ľudí pri výbere povolania. Väčšina chce podnikať alebo pracovať v oblasti počítačov. Tam majú ľahšie zabezpečenú budúcnosť. Vedec sa však môže stať veľmi váženým človekom – superhviezdou. Američania sú súťaživý národ. Súťažia vo všetkom. A chcú poznať aj najlepších vedcov. A treba povedať, že aj samotní vedci robia veľa pre to, aby mali v spoločnosti dobrý “image”. Tí najlepší píšu vedecko-popularizačné knihy, ale aj memoáre či filozofujúce alebo psychologizujúce práce. Ich cieľom je okrem vzdelávania spoločnosti inšpirovať mladých, aby sa dali na vedeckú kariéru.
Na Slovensku sa bežne stretávame s generačným problémom aj vo vedeckej práci. Stretli ste sa s podobným javom i v americkej vede?
V USA nemožno do smrti žiť zo zásluh v odbore, a tým sa vlastne odbúrava generačný problém. Samozrejme, že človek etablovaný, so známosťami, ľahšie dostane grant ako mladý vedec, aj keď sú obaja približne rovnako dobrí. Aj keď je niekto najlepší, na veku nezáleží. Vedci na začiatku svojej kariéry vydržia v laboratóriu 14 hodín denne, sú ochotní robiť aj cez víkendy. Jednoducho musia byť draví, aby sa stali etablovanými vedcami, ktorí budú získavať dôveru aj podľa toho, u koho sa “učili”. Kto dostane dobrý výučný list, ľahšie získa miesto A postupne sa môže sám snažiť vytvoriť si vlastný tím. Nie je to škola, skôr skupina, ktorá ak sa stane známou, môže získať aj grant.
Takže po týchto novozískaných poznatkoch a skúsenostiach, ako sa vám javí budúcnosť vedeckej spolupráce našich vedcov zo svetom?
Veda je výsostne internacionálna. Nedá sa robiť izolovane. Samotní vedci sú naladení na medzinárodnú frekvenciu oveľa viac ako ľudia iných profesií. Myslím si teda, že dnešný globálny pohyb sveta smerom ku spolupráci všetci vedci vítajú.
A čo sa týka našej spolupráce s USA? Dokument Program spolupráce a výmen medzi vládou USA a vládou ČSSR v oblasti kultúry, školstva, vedy, techniky a ďalších oblastiach na roky 1988 až 1990 je pre mňa i pre ostatných bádateľov radostným čítaním. Obsahuje okrem iného aj dohody o väčších možnostiach výmeny informácií, vzájomné výmeny vedcov a dokonca priame dohody o spolupráci našich a amerických inštitúcií.
Pripravil Michal Áč. Snímka Karol Faith. Bibliografický údaj: Nové slovo. Týždenník pre politiku, hospodárstvo a kultúru. Číslo 30. 27. júla 1989. Ročník XXXI.
