Päť princípov vzťahov Európskej únie s Ruskom
BRUSEL / MOSKVA – Európska únia vedie strategickú diskusiu o vzťahoch s Ruskou federáciou na najvyššej politickej úrovni.
Prečo sa o tejto otázke diskutuje, aké závery sa dosiahli v Bruseli a stojí za to čakať na zmeny v ruskej politike EÚ?
Akú politiku by mala EÚ sledovať voči Rusku? O tejto strategickej otázke sa v súčasnosti diskutuje na najvyššej politickej úrovni v Bruseli. Vrcholom diskusie mal byť summit EÚ 25. – 26. marca. Ale kvôli rastúcemu počtu nových chorôb COVID-19 sa šéf Európskej rady Charles Michel rozhodol usporiadať videokonferenciu hláv štátov a vlád krajín EÚ.
Pred videokonferenciou zavolal Michel ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinaovi. Podľa šéfa Európskej rady sa vzťahy medzi Bruselom a Moskvou môžu zmeniť, iba ak Ruská federácia preukáže pokrok v implementácii minských dohôd, zastaví hybridné a kybernetické útoky na krajiny EÚ a bude rešpektovať zásadu dodržiavania ľudských práv.
Putin však vidí dôvod „neuspokojivého stavu“ vzťahov v „nekonštruktívnej, niekedy konfrontačnej línii partnerov“. Vyjadril pripravenosť „obnoviť normálny depolitizovaný formát interakcie“, ak EÚ prejaví záujem, uviedol Kremeľ.
Začiatkom februára navštívil Moskvu vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Josep Borrell, aby zistil, či majú ruské orgány záujem na zlepšení vzťahov s Európskou úniou. Z tejto cesty, ktorá sa stala zdrojom nekonečnej kritiky voči nemu, dostal šéf európskej diplomacie jasnú odpoveď na svoju otázku: nemá záujem.
Ministri zahraničných vecí potom už na rokovaniach Rady EÚ dvakrát diskutovali o vzťahoch s Ruskou federáciou. “Je zrejmé, že Rusko si zvolilo konfrontačný postoj k EÚ. Porušovanie ľudských práv a medzinárodného práva na ruskom území, napríklad v Čečensku, aj v zahraničí rastie. Ruské orgány preukázali neochotu spolupracovať v týchto otázkach. Rusko sa posúva smerom k autoritárskym štátom a preč od Európy. Európa z toho musí vyvodiť závery,“ zhrnul Borrell.
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku tiež uviedol, že podľa názoru ministrov zahraničných vecí krajín EÚ by politika EÚ voči Ruskej federácii mala byť ďalej určená piatimi základnými zásadami. EÚ ich prijala v roku 2016 v reakcii na ruské pripojenie ukrajinského polostrova Krym a ďalšiu destabilizáciu Ukrajiny, najmä na Donbase. V súlade s prvým z nich by kľúčovou podmienkou výraznej zmeny v postoji Európskej únie k Rusku mala byť realizácia minských dohôd.
Druhým princípom ruského vektora politiky EÚ je prehlbovanie vzťahov s krajinami Východného partnerstva a strednej Ázie. Tretím bodom stratégie je posilnenie odolnosti EÚ voči hrozbám, najmä v otázkach energetickej bezpečnosti alebo hybridnej vojny. A nakoniec, poslednými dvoma zásadami Európskej únie pri rokovaniach s Ruskom sú selektívna podpora komunikácie s Ruskom v otázkach záujmu EÚ a prehlbovanie kontaktov medzi ľuďmi v EÚ a Rusku, ako aj podpora občianskej spoločnosti v Rusku. Federácie.
Podľa Borrella bude predtým prijatých päť princípov doplnených o tri typy akcií: brániť sa (keď Rusko porušuje medzinárodné právo a ľudské práva); obsahovať (keď sa pokúša zvýšiť tlak na EÚ); viesť dialóg o otázkach, ktoré sú predmetom záujmu Európskej únie.
