Osem statočných vyšlo na Červené námestie
Na Červenom námestí sa dňa 25. augusta 1968 zišlo najprv osem, a potom sa ukázalo, že sedem statočných. Bolo to vedľa miesta (pozri titulnú fotografiu) kde vyhlasovali výnosy cárov (Лобное место). a len raz popravili Dmitrija Samozvanca. Nebol to jediný prípad vyjadrenia nesúhlasu s intervenciou armád Varšavskej zmluvy. Bola to však nejvýznamnejšia akcia sovietskych disidentov.
Na Červené námestie prišli presne o 12.00 Konstantin Babickij, Tatiana Bajeva, Larisa Bogoraz, Natália Gorbanevskaja, Vadim Delone, Vladimír Dremľuga, Pavel Litvinov, Viktor Fajnberg a držali plagáty s heslami: “Strácame najlepších priateľov!” “Nech žije slobodné a nezávislé Československo!” “Hanba okupantom!” “Ruky preč od ČSSR!” “Za našu a vašu slobodu!” “Slobodu Dubčekovi!”
Ako to bolo? Tatiana Bajeva spomínala: “12 hodín. Sadli sme si…Najprv publikum nepochopilo a obkolesilo nás. Nataša drží v natiahnutej ruke vlajočku ČSSR. Hovorí o slobode, o Československu. Dav je hkuchý… Naraz píšťalka, od mauzólea (Mauzóleum s múmiou V. I. Lenina) ide 6 – 7 mužov v civile. Zdajú sa mi vysokými. Majú 26 – 30 rokov. Nabehli s výkrikmi: “Predali sa za doláre!” Za minútu nám vytrhli heslá a aj vlajočku.” Jeden z nich s výkrikom: “Bi Židov!” začal biť nohami po tvári Frajberga. Kosťa sa snaží ho prikryť svojim telom. Krv! Vyskakujem od zdesenia. Ďalší bije Paľka aktovkou. Publikum pozerá súhlasne. Len jedna žena sa rozčúlila. “Prečo ich bijete!” Uväznili ich. Sedem z nich povedalo, že Tatiana Bajeva, ktorá mala vtedy len 21 rokov, išla len náhodou okolo. Prepustili ju. Ostatní boli niekoľko rokov v psychiatrických liečebniach, väzeniach a táboroch.
Päť zo “siedmich statočných”, ako teraz nazývajú účastníkov augustovej akcie, emigrovali zo ZSSR na začiatku 70. rokov. Natalia Gorbanevskaya, Victor Feinberg a Vadim Delone bývali vo Francúzsku a Pavel Litvinov a Vladimir Dremlyuga – v Spojených štátoch. Larisa Bogoraz a Konstantin Babitsky zostali v Sovietskom zväze. Nemohli pracovať vo svojej špecializácii. Bogoraz sa podieľal na zverejňovaní samizdatových zbierok Pamyat av roku 1989 sa stala predsedom Moskovskej helsinskej skupiny. Babitsky získal svoj život v tesárstve a prekladoch.
Doteraz žijú iba “Paul Litvinov” a “Viktor Feinberg”. V júni tohto roku získali cenu českého ministra zahraničných vecí Gratia Agita za svoje úsilie o posilnenie reputácie Českej republiky v zahraničí. Prvéprejavy podpory Pražskej jari boli už v apríli 1968 keď sa objavili letáky v meste Gorkij. Po vyšetrovaní KGB dala vyhodiť niekoľkých profesorov z troch vysokých škôl.
Dňa 25. januára 1969, v deň pohrebu Jána Palacha, prišli na námeste Majakovského dve študentky Moskovskej štátne univerzityM. V. Lomonosova s nápisom, na ktorom boli napísané dve heslá: “Večná pamäť Janovi Palachovi” a “Sloboda Československu”. Stáli na námestí, za pomníkom Mayakovského, asi 12 minút. Postupne sa okolo nich začal zhromažďovať tichý zástup. Potom skupina mladých ľudí bez označenia prišla k dievčatám. Pomocníci polície im roztrhali plagát a po malej poradeich prepustili.
Pri prvom výroči intervencie skupina sovietskyh disidentov vydala nasledovné vyhlásenie.” 21. augusta minulého roka nastala tragická udalosť: vojská krajín Varšavskej zmluvy vstúpili do priateľského Československa. Cieľom tejto akcie bolo potlačiť demokratickú cestu rozvoja, ktorej čelila celá krajina. Celý svet nasledoval s nádejou po januárovom vývoji Československa. Zdá sa, že myšlienka socializmu, zdiskreditovaná v období Stalina, bude teraz rehabilitovaná. Tanky krajín Varšavskej zmluvy zničili túto nádej. Na toto smutné výročie vyhlásime, že naďalej nesúhlasíme s týmto rozhodnutím, ktoré ohrozuje budúcnosť socializmu. Sme solidárni s ľuďmi v Československu, ktorí chceli dokázať, že socializmus s ľudskou tvárou je možný. Tieto línie sú diktované bolesťou pre našu vlasť, ktorú chceme vidieť naozaj skvelé, slobodné a šťastné. A sme pevne presvedčení, že národy, ktoré utláčajú iné národy, nemôžu byť slobodné a šťastné.
