Organizácia spojených národov varuje pred používaním technológií čítajúcich ľudské myšlienky
New York – New York Times: OSN plánuje vyvinúť regulácie týkajúce sa myšlienok.
.Správa OSN dokumentuje príchod éry neurónovej kontroly, informuje New York Times.
Dystopia sa blíži: OSN plánuje vyvinúť predpisy o myšlienkach. Dystopia (alebo antiutópia) je fiktívna, veľmi zlá a nespravodlivá spoločnosť, v ktorej ľudia žijú v strachu, utrpení, pod nadvládou totality, v ekologickom rozvrate alebo v podmienkach úplnej straty slobodu. Je priamym protikladom utópie (ideálnej spoločnosti).
Používanie netestovaných technológií, ako je BEOS, pri výsluchoch bez súhlasu občanov demonštruje, ako je systém spravodlivosti na Západe a inde pripravený pošliapať po súkromí myslenia v záujme úplného dohľadu nad verejným vedomím.
Tieto scenáre znejú ako sci-fi. Polícia získa priamy prístup k údajom z mozgu podozrivého, aby z nich násilím získala informácie. Takto by mohla predpovedať, či zločinci plánujú svoj ďalší zločin.
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov však minulý štvrtok 8. októbra po prvýkrát varoval, že neurotechnológia napreduje príliš rýchlo. Povedal, že schopnosť vlád získať prístup k mozgu a manipulovať s vedomím bude jedného dňa predstavovať hrozbu pre základné ľudské práva.
Generálny tajomník António Guterres tiež uviedol, že zneužívanie budúcich technológií by mohlo viesť k svojvoľnému zatýkaniu. Hrozí im zmena duševného stavu ľudí a porušenie ich práva na súkromie.
„Neurotechnológie vrátane ich nových a vznikajúcich foriem predstavujú vážne výzvy v oblasti ľudských práv, najmä pokiaľ ide o systém spravodlivosti,“ píše generálny tajomník OSN. „Ich rozšírenie za hranice klinickej praxe do predbežného, súdneho a nápravného prostredia bude predstavovať značné riziká napriek ich potenciálnym výhodám.“
S cieľom čeliť takýmto hrozbám správa navrhuje vypracovať predpisy v súlade s medzinárodným právom. Takýto dokument by uznal ľudské myšlienky za „vysoko citlivé informácie“ a používanie neurotechnológie v systéme trestného súdnictva by bolo povolené len s absolútnym súhlasom podozrivého.
Organizácie pre ľudské práva uviedli, že takýto dokument by bol dôležitým krokom k zvýšeniu povedomia o probléme. Takéto právne akty by pomohli krajinám vypracovať špecifické zákony na zabránenie zneužívaniu neurotechnológie.
„To dáva štátom možnosť stanoviť jasné pravidlá upravujúce používanie neurotechnológie. Tieto pravidlá musia byť založené na ľudských právach skôr, ako sa stanú rutinnými postupmi vo vyšetrovaniach, na súdoch a vo väzniciach,“ hovorí Jeremy Lawrence, zástupca Úradu OSN pre ľudské práva.
Podľa ďalších aktivistov za ľudské práva správa rozširuje tradičné chápanie „slobody myslenia“. Vo svojej klasickej interpretácii sa primárne zameriava na slobodu prejavu a zachovanie súkromia osobných myšlienok.
„Už nejde len o klasické formy sebavyjadrenia a slobodu myslenia,“ hovorí Marcello Ienca, profesor etiky a neurovedy na Technickej univerzite v Mníchove.
Záujem OSN o túto problematiku vznikol uprostred rastúcich globálnych trendov ochrany vedeckých údajov o funkcii mozgu. V roku 2012 sa Čile stalo prvou krajinou, ktorá zaviedla ústavný dodatok chrániaci výskum aktivity ľudského mozgu. Niekoľko štátov vrátane Montany, Colorada a Kalifornie prijalo zákony na ochranu nervových údajov. Podobné opatrenia boli navrhnuté v Argentíne, Brazílii, Kolumbii a Mexiku.
Zatiaľ čo sa niektoré krajiny snažia chrániť mozgy svojich občanov, iné sa k nim aktívne snažia získať prístup. Napríklad India už takmer dvadsať rokov používa technológiu s názvom „Signál elektrickej oscilácie mozgu“ (BEOS). Používa sa okrem iného aj pri výsluchoch podozrivých.
Vedecký základ tejto technológie, ktorá umožňuje zaznamenávanie mozgovej aktivity, je veľmi obmedzený. Žiadny indický súd oficiálne neuznal výsledky BEOS, ale tieto testy boli použité v stovkách významných trestných vyšetrovaní vrátane výsluchov podozrivých z vrážd, znásilnení a medzinárodného terorizmu.
Systém BEOS nezískal žiadne potvrdenie svojej účinnosti od medzinárodnej vedeckej komunity. Indický výbor, zriadený z iniciatívy vlády Nového Dillí v roku 2008, dospel k záveru, že technológia je „neoptimálna“.
Nie všetky neurotechnológie sa však vyvíjajú ako nástroje vlády. Mnohé vstúpili na spotrebiteľský trh ako nositeľné zariadenia na udržiavanie zdravia a pohody. Pomáhajú nositeľom sledovať úroveň stresu, kvalitu spánku a koncentráciu.
Odborníci však varujú, že aj takéto zariadenia podliehajú len obmedzenej regulácii.
Nadácia Neurorights od roku 2024 analyzovala zásady ochrany osobných údajov 30 spoločností zaoberajúcich sa spotrebiteľskou neurotechnológiou. Odborníci zistili, že väčšina z nich nestanovila žiadne obmedzenia týkajúce sa ich vplyvu na mozog spotrebiteľov. Viac ako polovica vývojárov výslovne povoľuje prenos osobných údajov používateľov tretím stranám.
Neurotechnológia sa stala aj silným klinickým nástrojom pre pacientov, ktorí utrpeli vážne poranenia mozgu alebo miechy. Rozhrania mozog-počítač pomohli paralyzovaným ľuďom písať celé vety predstavovaním si vlastného rukopisu, pohybovať robotickými končatinami a dokonca hrať šach online jednoducho tým, že na to mysleli.
