OECD: reformy hospodárskej politiky do roku 2023

PARÍŽ – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zhrnula vývoj hospodárskej politiky vo svete do roku 2023.

Identifikácia priorít reforiem špecifických pre jednotlivé krajiny

V uplynulých rokoch dominovali šoky a krízy, ktoré hlboko zmenili spoločnosti a ekonomiky. Očakáva sa, že rast HDP zostane v rokoch 2023 aj 2024 pod trendom, aj keď sa do roku 2024 bude postupne zvyšovať, keď sa inflácia zmierňuje a reálne príjmy posilňujú. Program Going for Growth 2023 načrtáva priority štrukturálnych reforiem pre OECD a partnerské krajiny, ktoré môžu pomôcť nastaviť dlhodobý rast na silnejšiu a udržateľnejšiu cestu.

  • Kľúčové zistenia:
  • Potenciálny rast je slabý a vyžaduje si reformy na strane ponuky
  • Na zníženie emisií sú potrebné komplexné politické opatrenia
  • Riešenie rodovej nerovnosti môže pomôcť napraviť súčasné napätie na trhu práce

Potenciálny rast je slabý a vyžaduje si reformy na strane ponuky

Vyhliadky rastu globálneho HDP v rokoch 2023 a 2024 sú nevýrazné a vyhliadky strednodobého rastu zostávajú slabé. Oživenie potenciálneho rastu a zlepšenie kvality hospodárskeho rastu si bude vyžadovať, aby vlády uskutočnili ambiciózne štrukturálne reformy podporujúce ponuku.

Na zníženie emisií sú potrebné komplexné politické opatrenia

Zatiaľ čo väčšina krajín OECD si stanovila ambiciózne ciele v oblasti klímy, v súčasnosti platné politiky pravdepodobne nebudú postačovať na zníženie emisií skleníkových plynov pred rokom 2030, čo sťažuje dosiahnutie cieľa nulových čistých emisií do polovice storočia. Dosiahnutie dekarbonizácie do polovice storočia si bude vyžadovať štrukturálne zmeny v celom hospodárstve, najmä prostredníctvom podstatného prerozdelenia pracovníkov a kapitálu z činností s vysokými emisiami smerom k ekologickejším činnostiam.

Riešenie rodovej nerovnosti môže pomôcť napraviť súčasné napätie na trhu práce

Aj keď sa dosiahol pokrok, miera zamestnanosti žien stále zaostáva za zamestnanosťou mužov a rozdiely v odmeňovaní žien a mužov zostávajú výrazné v mnohých krajinách OECD. Rodové rozdiely v účasti na trhu práce možno často vysledovať z prekážok alebo stimulov súvisiacich s poskytovaním starostlivosti o deti a rodičovskej dovolenky, ako aj s návrhom daňových systémov a systémov dávok. Riešenie takýchto prekážok môže nielen posilniť rodovú rovnosť, ale môže tiež poskytnúť nápravu súčasnej napätosti na trhu práce a rozsiahleho nedostatku pracovnej sily.

Čo by mali vlády robiť?

Obmedzené pokrytie a slabé zacielenie bránia poskytovaniu sociálnej podpory zraniteľným domácnostiam. Rozšírenie pokrytia na samostatne zárobkovo činné osoby a zlepšenie zacielenia sociálnej podpory môže pomôcť zefektívniť systémy sociálnej podpory pri znižovaní chudoby a budovaní odolnosti voči budúcim otrasom a zároveň zvýšiť nákladovú efektívnosť sociálnych výdavkov.

Súčasnú slabosť potenciálneho rastu možno čiastočne pripísať nízkym investíciám a akumulácii kapitálu. Verejné politiky, ktoré zabezpečujú konkurenčné prostredie, uľahčujú vstup na trh a zmierňujú regulačné zaťaženie podnikov, môžu posilniť stimuly firiem investovať a modernizovať technológie. Firmy tiež potrebujú zamestnancov so správnymi zručnosťami. Politiky zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvyšovaní výhod produktivity pre pracovníkov a manažérov zlepšovaním výsledkov vzdelávania, podporou zvyšovania kvalifikácie a uľahčovaním produktívneho priraďovania pracovníkov k pracovným miestam.

Vlády by mali kombinovať ceny, predpisy a investície, aby účinne znížili emisie. Cenové mechanizmy možno zlepšiť rozšírením pokrytia a zjednotením cien medzi odvetviami a zdrojmi energie. Súbežne sa musia zrýchliť súkromné ​​aj verejné investície do čistej energie, zatiaľ čo predpisy a normy by mali podporovať znižovanie emisií.

Digitálne technológie majú potenciál zvýšiť produktivitu, no šírenie digitálnych nástrojov v mnohých krajinách OECD zaostáva. Politiky by mali zabezpečiť prístup podnikov a domácností k širokopásmovému pripojeniu, vybaviť pracovníkov potrebnými zručnosťami, aby sa im darilo v digitálnej ekonomike, a vytvoriť vhodné politické prostredie na podporu digitálnych inovácií.

Fotografie: OECD, www.pexels.com.