NZZ: kompenzácia chudoby nacionalizmom
Tridsať rokov po páde Berlínskeho múru a 14 rokov po rozšírení EÚ na východ, názory, hodnoty a mentalita rozdeľujú kontinent na západnú a východnú polovicu.
Napísal to novinár Andreas Ernst v švajčiarskom denníku Neue Zürcher Zeitung.
Výskumné centrum Pew, ktoré sa špecializuje na skúmanie názorov a trendov, sa zameralo na názory ľudí o náboženských a sexuálnych menšinách, ako aj na vzťah medzi náboženstvom a národnou identitou. Vo výskume bolo 56 000 respondentov v 34 krajinách Európy.
“Bol by si ochotný prijať ako člen rodiny moslima alebo Žida?” Viac ako polovica východoeurópanov reaguje na túto otázku negatívne. V Západnej Európe je reakcia na neho naopak väčšinou pozitívna, “píše autor článku. Zaujímavé sú podľa novinára výsledky prieskumu v Taliansku: len 43% Talianov pripísaných na Západ by mohlo prijať do ich rodiny moslimov,ale Španielsko a Portugalsko, ktoré, podobne ako Taliansko, sú južne katolícke krajiny, sú v tejto veci otvorenejšie. Preto je sotva náhodou, že populistická vláda Talianska zaujala stanovisko k problematike migrácie, ktorá je bližšie k východoeurópskemu “popieraniu”.
“Všeobecne platí, že Európa je viac tolerantná voči Židom ako k moslimom (…) Najmenej vítajú obe menšiny v Arménsku, najotvorenejší boli Škandinávci, Holanďania a Belgičania”, hovorí článok.
“Čím dôležitejšia je úloha náboženstva v národnom sebavedomení, tým väčšia je vzdialenosť voči ľuďom inej viery,”napísal novinár. “Náboženstvo je silným prvkom národa, predovšetkým v spoločnostiach ovplyvnených pravoslávnym kresťanstvom, ktoré majú národné cirkvi ako Rusko, Ukrajina, Rumunsko, Grécko a Srbsko. Ernst zároveň zdôrazňuje, že náboženstvo skôr neurčuje individuálny postoj k Bohu, ale patrí k národu, čo dokazuje aj konflikt medzi Ruskou pravoslávnou cirkvou a jej “ukrajinskou sestrou”, ktorý sa zameriava na “nie náboženské otázky, ale túžbu po národnej nezávislosti” ,
Až 89% respondentov v Grécku, ako aj väčšina respondentov v Gruzínsku a Arménsku (85% a 84% respondentov) súhlasili s vyhlásením o nadradenosti kultúry svojej krajiny nad kultúrou iných krajín. V Rusku, Rumunsku, Bulharsku, Bosne a Srbsku to bolo 65-69%. Bulharský politický analytik pomenoval tento výsledok ako “kompenzačný nacionalizmus chudobných”, píše novinár.
Pokiaľ ide o postoj k sobášom rovnakého pohlavia, väčšina respondentov vo všetkých východoeurópskych krajinách s výnimkou Českej republiky a Slovenska (59% v Poľsku, 90% v Rusku) odmietla a na rozdiel od očakávania liberálov bez ohľadu na vek respondentov.
