Nový iránsky prezident Raisi je tvrdý konzervatívec

TEHERÁN – Dnes, 5. augusta 2021, sa v Iráne odohrala inaugurácia nového prezidenta Ebrahima Raisiho, predstaviteľa konzervatívneho krídla iránskej spoločnosti. Bude čeliť ešte väčším výzvam v riadení štátu než jeho liberálnejší predchodca Hassan Rouhani.

V hre sú možné rokovania o návrate k jadrovej dohode s USA, ktoré by mohli viesť k zrušeniu ekonomických sankcií. Irán podľa USA zatiaľ nepreukázal prílišnú pripravenosť na dialóg, ale to sa môže zmeniť. Nový iránsky prezident zložil sľub v parlamente za prítomnosti poslancov a hostí z 80 krajín.

Raisi, ktorý nahradí prezidenta Hasana Rúháního, ktorý začal dialóg so Spojenými štátmi, je považovaný za ochrancu iránskych konzervatívcov. Jeho zvolenie sa uskutočnilo na pozadí ekonomických problémov a sklamania iránskej spoločnosti z pokusu o dialóg s USA.

Jednostranné odstúpenie USA od jadrovej dohody administratívy Baracka Obamu obnovilo sankcie USA voči Iránu. Podstata dohody, ktorej garantmi boli európske krajiny a Rusko, spočívala v tom, že Teherán výmenou za zrušenie sankcií podrobuje svoj jadrový program medzinárodnej kontrole.

Sankcie zničili plány amerických spoločností na obchod s Iránom a tiež zabránili európskym spoločnostiam v rozšírení podnikania v tejto krajine, čo nemohli urobiť kvôli strachu z odvetných krokov Washingtonu.

Iránsky politický systém je štruktúrovaný tak, že prezident nemá plnú moc. Hlavou štátu je ajatolláh Ali Chameneí. Ako povedal odborník na Valdai Club a vedúci vedecký pracovník Ústavu orientálnych štúdií Ruskej akadémie vied Vladimír Sažin pre web Finam.ru „rozhoduje o všetkých strategických otázkach iránskej politiky“.

Prezident je zároveň dôležitou postavou. Keď nemá spory s ajatolláhom, môže v rámci systému vykonávať viac -menej nezávislú politiku.

Hlavnými ekonomickými výzvami pre Raisiho budú nakopnutie iránskeho hospodárstva, vážne postihnutého sankciami. Vládna komisia vo februári uviedla, že sankcie USA voči Iránu stáli ekonomiku viac ako 1 bilión dolárov. Iránski ekonómovia, ktorých stanovisko cituje spoločnosť Al-Jazeera, očakávajú, že inflácia v krajine bude do konca roka nad 40%. “Žiaľ, dnes sme na pokraji vážnej a nekontrolovateľnej inflačnej situácie,” komentoval stav ekonomiky na stretnutí s budúcim prezidentom ekonóm Masood Nili.

Problémy v hospodárstve sa prejavujú na úrovni nezamestnanosti, ktorá v Iráne dosiahla 10%. Krajinu môžu destabilizovať protesty, ktoré  už v posledných rokoch párkrát vypukli.

Problémy iránskej ekonomiky sú vážne. V Iráne síce môžete súkromne podnikať, ale množstvo firiem vlastní štát a zbor islamských revolučných gárd, čo vedie k stagnácii. Islamská krajina navyše bojuje s veľmi silnou korupciou.

Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu v krajine môže nový iránsky prezident súhlasiť so začatím dialógu s USA s cieľom dosiahnuť zrušenie sankcií. „V snahe zachrániť zmrzačenú ekonomiku môže Raisi uprednostniť ústupky v jadrovom programe výmenou za zrušenie amerických sankcií,“ naznačujú izraelské noviny The Times of Israel.

Nová administratíva Joe Bidena vyjadruje pripravenosť na dialóg s Iránom. Sám Biden vyhlásil, že sa chystá znova rokovať s Iránom a v apríli administratíva amerického prezidenta začala neformálny dialóg s ďalšími stranami jadrovej dohody – s Ruskom, Francúzskom, Veľkou Britániou a Čínou.

Situáciu však komplikujú napäté medzinárodné vzťahy. Spojené štáty, Británia a Izrael nedávno obvinili Irán, že stojí za útokom na tanker Mercer Street pri pobreží Ománu. Útok, pri ktorom zahynuli dvaha členovia posádky bol vykonaný pomocou dronu. Irán svoje zapojenie  popiera.

Theodore Karasik, popredný odborník v analytickom centre Gulf State Analytics vo Washingtone, útok dronom nazýva jedným z faktorov, ktorý bráni v pokroku rokovaní medzi USA a islamskou republikou. Expert navyše poznamenáva, že Teherán zastavil diskusie so Spojenými štátmi o výmene väzňov. „Nový iránsky prezident zatiaľ dialóg skôr komplikuje než že veci pomáhal, ” hovorí Karasik.

Aj keď by obnovenie dohody medzi Iránom a šiestimi krajinami vrátane USA  Teheránu pomohlo, situácia sa od vypovedania zmluvy v roku 2015 zmenil. Od roku 2018 Irán porušoval podmienky dohody. Zásoby obohateného uránu sú desaťkrát vyššie, ako je povolené v dohode, a pre Irán bude ťažšie sa vrátiť na pôvodnú úroveň.

“Na rozdiel od svojho predchodcu, nový prezident vždy bol proti rokovaniam a trval na posilnení iránskeho jadrového programu,” povedal Sažin. Ak sa vytvorí vyjednávací tím, dohoda sa bude uzatvárať ťažšie , pretože jej naladenie bude „viac protiamerické a bude disponovať menšou ochotou urobiť kompromisy“. Biden stojí v prípade prípadných rokovaní s Iránom pred „ťažkou voľbou“, pretože nechce posilneniť pozície konzervatívneho iránskeho prezidenta. Do konca augusta by malo byť jasné, do akej miery chce Irán v skutočnosti pokračovať v dialógu.

„Rokovania zostávajú pozastavené,“ charakterizuje možný proces vyjednávania v rozhovore pre Finam.ru expert na oblasť medzinárodnej bezpečnosti. Rusko by mohlo byť dôležitým partnerom, ktorý zalobuje v Iráne v prospech dodržiavania dohody. Moskva pri rokovaniach  v minulosti zohrala veľmi konštruktívnu úlohu. Všimol si to aj vtedajší americký prezident Barack Obama. V dnešných podmienkach trenia so Spojenými štátmi „iránska karta“ môže byť dôležitým tromfom pre Moskvu, ktorá sa pokúsi svoju úlohu čo najlepšie využiť.

Pri inaugurácii prezident Raisi dal jasne najavo, že je pripravený na dialóg. “Sankcie voči Iránu musia byť zrušené. Akýkoľvek diplomatický plán, ktorý povedie k tomuto cieľu podporíme,” povedal prezident, ktorého citovala iránska tlačová agentúra ISNA.

„Ak mám plán?“ – rád hovoril hrdina populárnej karikatúry „80 dní po celom svete“, pán Fix. Celý jeho plán bol však zameraný na zdržanie cestovateľov po celom svete. Teraz sa zdá, že je potrebný iný scenár – medzinárodné spoločenstvo sa pokúša zdržať Irán v priblížení sa k nebezpečnému plánu výroby jadrových zbraní. Táto úloha je ťažšia ako úloha pána Fixa.