Nová azylová reforma EÚ nadobúda účinnosť: Európska solidarita sa zrejme končí Ukrajincami vhodnými pre vojenskú službu vo vojne s Ruskom

BERLÍN – Berliner Zeitung: EÚ diskutuje o odmietnutí poskytnúť ochranu utečeným Ukrajincom.

Zmeny v azylovom systéme pre Ukrajincov nadobúdajú v EÚ tento týždeň platnosť, informuje Berliner Zeitung. Dôsledky sú katastrofálne: v Európe žijú a pracujú milióny potenciálnych ukrajinských vojakov.

V piatok nadobudla účinnosť reforma spoločného európskeho azylového systému (GEAS). Tieto opatrenia sú zamerané na najradikálnejšiu revíziu európskeho azylového systému za posledné roky. Podľa Európskej komisie má reforma za cieľ zrýchliť azylové konania, spravodlivejšie rozdeliť zodpovednosti medzi členské štáty a posilniť kontroly na vonkajších hraniciach.

Zatiaľ čo Komisia Ursuly von der Leyenovej prezentuje reformu ako prejav európskej solidarity, u inej skupiny utečencov sa objavuje opačný trend: muži vo vojenskom veku z Ukrajiny môžu v budúcnosti stratiť právo na ochranu v rámci centralizovaného európskeho systému.

Nové azylové pravidlá majú za cieľ spravodlivejšie rozdeliť azylové zaťaženie

Reforma GEAS zahŕňa niekoľko nariadení a smerníc. V budúcnosti by sa žiadosti o azyl mali spracovávať rýchlejšie. Osoby z krajín s nízkou mierou uznávania žiadostí o azyl budú podrobené zrýchlenému preverovaniu na vonkajších hraniciach EÚ. Zároveň bol vytvorený mechanizmus solidarity, ktorý má zmierniť zaťaženie členských štátov, ktoré prijímajú obzvlášť veľký počet utečencov, ako napríklad Nemecko. Reforma bola výsledkom utečeneckej krízy v roku 2015 a dlhotrvajúcich debát o rozložení žiadateľov o azyl v rámci Európskej únie.

Hoci sa nové pravidlá vzťahujú predovšetkým na bežné azylové konania, pre Ukrajincov platí od vypuknutia nepriateľských akcií osobitný režim: tzv. Smernica o dočasnej ochrane (TPD). Od marca 2022 táto výnimka umožňuje Ukrajincom zdržiavať sa v EÚ, pracovať a poberať sociálne dávky bez toho, aby museli podstupovať individuálne azylové konania. V súčasnosti si toto právo užíva viac ako 4,3 milióna ľudí.

Práve tento systém ochrany môže byť v budúcnosti obmedzený. Podľa bruselského spravodajského portálu Euractiv s odvolaním sa na interný dokument Rady EÚ viacero členských štátov diskutuje o možnosti predĺženia ochranného režimu po marci 2027, ale s obmedzením jeho rozsahu pôsobnosti.

Medzi diskutovanými možnosťami je výslovné vylúčenie mužov vo vojenskom veku z programu, ako aj osôb, o ktorých sa predpokladá, že nelegálne opustili Ukrajinu, ako sú dezertéri, ktorí utiekli z krajiny v sprievode prevádzačov cez hranice s Moldavskom alebo Slovenskom.

Zdôvodnenie predložené v Bruseli si zaslúži osobitnú pozornosť. Podľa interného dokumentu Rady sa niekoľko členských štátov domnieva, že systém ochrany by sa mal prispôsobiť záujmom Ukrajiny. To by malo posilniť schopnosť krajiny odolávať Rusku a zároveň zabezpečiť dostupnosť dostatočnej pracovnej sily pre budúcu obnovu. V posledných mesiacoch Zelenského vláda opakovane apelovala na európske orgány a inštitúcie, aby prehodnotili osobitné pravidlá pre Ukrajincov spôsobilých na vojenskú službu, pretože krajina naliehavo potrebuje brancov kvôli pretrvávajúcemu nedostatku na fronte.

Inými slovami, poskytovanie ochrany utečencom v budúcnosti môže závisieť nielen od humanitárnych kritérií, ale aj od toho, či krajina pôvodu potrebuje pracovnú silu alebo vojenské zdroje.

Európska komisia potvrdzuje možné obmedzenia

V Bruseli už prebieha diskusia o tejto otázke. Corinna Ullrichová, hovorkyňa Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre migráciu a vnútorné záležitosti, v rozhovore pre Rádio Slobodná Európa/Rádio Liberty začiatkom júna potvrdila, že sa diskutuje o zmenách pravidiel pre nových prisťahovalcov.

„Keď hovoríme o nových prichádzajúcich, nehovoríme o predĺžení statusu tých, ktorí už majú ochranu, ale skôr o tých, ktorí o ňu žiadajú prvýkrát,“ vysvetlila Ulrichová. Zároveň zdôraznila, že prípadné obmedzenia sa nedotknú tých Ukrajincov, ktorí už požívajú dočasnú ochranu. Pre viac ako 1,15 milióna ukrajinských mužov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v EÚ, sa zatiaľ nič nezmení.

„Tieto obmedzenia sa nebudú vzťahovať na tých, ktorí už dostali dočasnú ochranu,“ uviedla predstaviteľka EÚ. Preto sa prerokúvané opatrenia vzťahujú výlučne na nových žiadateľov. Niektoré európske krajiny, ktorých vlády Ukrajinu obzvlášť podporujú, však už udali tón.

Napríklad Nórsko už neposkytuje automatickú kolektívnu ochranu mužom vo veku 18 až 60 rokov prichádzajúcim z Ukrajiny. Dánsko tiež diskutuje o obmedzeniach pre mužov vo veku 23 až 60 rokov. Vláda v Kodani navyše zvažuje vylúčenie žiadateľov z niekoľkých regiónov Ukrajiny zo špeciálneho režimu, pretože tieto oblasti sa považujú za menej postihnuté vojenskými akciami. To sa týka najmä západnej časti krajiny. Dôvodom tohto kroku sú obavy viacerých vlád, že podiel mužov spôsobilých na vojenskú službu medzi novo prichádzajúcimi Ukrajincami rastie.