Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru americko-ruský básnik Josif Brodskij by mal práve dnes 80 rokov

SANKT PETERSBURG / NEW YORK  Josif Brodskij sa priatelil s poetkou Annou Achamtovou. Anna Achmatová. Bola to významná ruská poetka a prekladateľka. Známa ako najvýznamnejšia ruská poetka XX. storočia. Písalal o období stalinizmu. Ako prvá pochopila talent Josifa Brodského.

Josif Alexandrovič Brodskij sa narodil v židovskej rodine v Leningrade. Jeho otec Alexander Ivanovič Brodskij (1903-1984) bol fotografom, matka Marija Mojsejevna Volpert účtovníčka. Brodského teta Dora Mojsejevna Volpert bola herečkou v leningradskom divadle . V ranom detstve zažil obliehanie Leningradu, dnešného Sankt Petersburguktoré sa neskôr negatívne prejavilo na jeho zdravotnom stave. V pätnástich rokoch zanechal štúdium sa strednej škole a po neúspešnom pokuse o prijatie na námornícku školu sa išiel učiť za frézovača. V šestnástich rokoch pomýšľal na štúdium medicíny, mesiac dokonca asistoval na patológii.  Namiesto štúdia však naďalej striedal povolania: pracoval v kotolni, na majáku, či sa zúčastnil piatich geologických expedícií ako brogádnik. Zároveň sa učil anglicky a poľsky- predovšetkým kvôli prekladom svojho obľúbeného básnika a priateľa Czesława Miłosza . Tiež sa začal hlbšie zaujímať klasickú  filozofiu, náboženstvo , mytológiu a anglickú a americkú poéziu. Vlastné literárne dráhe sa začal venovať v druhej polovici 50. rokov. Jeho ranou tvorbu výrazne ovplyvnilo priateľstvo s poetkou Annou Achmatovovou.

V roku 1959 sa stretol s Eugenom Reinom, Anatolijom Najmanom, Vladimírom Uflyandom, Bulatom Okudžavom, Sergejom Dovlatovom. V rokoch 1959-60 úzko spolupracoval s mladými básnikmi, ktorí boli predtým súčasťou literárneho združenia v Paláci kultúry propagačnej spolupráce, neskôr Mestskej rady Leningradu.

Dňa 14. februára 1960 sa na veľtrhu „básnikov“ v Kultúrnom paláci Gorkého Leningradu bolo jeho prvé veľké verejné vystúpenie. Čítanie básne „židovský cintorín“ spôsobilo škandál.

Dňa 29. novembra 1963 sa v novinách „Večernij Leningrad“ objavil článok „Okololiterárny trúd“. Podpísali  ho J. Lerner, M. Medvedev a A. Ionin. Autori článku kritizovali Brodského za „parazitický životný štýl“. Z básnických citátov, ktoré autori pripísali Brodskému, boli dva verše prevzaté z básni iného autora, Bobyševa a tretí z Brodského poémy „Sprievod“ bol verš z balady Klamár, jednej z postáv „Procesia“, ktorá je v rozpore so sprisahaním. Autori fejtónu tieto verše skreslili. Verš „Milujte svoju vlasť priateľov keď cez ňu prechádzaš …“ bola nesprávne interpretovaná autormi fejtónu nasledovne: prvý riadok „Milujte svoju vlasť priateľov cez“ a posledný riadok „Ľutujte cudzincovu domovinu keď cez ňu kráčate“ boli zlúčené do jednej vety „Milujem cudzincovu domovinu“. Fejtón bol motívom pre súd.

V roku 1964, kedy po nástupe Leonida Brežneva došlo k „utuženiu“ sovietskeho režimu, bol Brodskij obvinený z “parazitizmu” a odsúdený na nútené práce. Strávil ich v Kolchoze ako pomocný robotník.

Pozrime sa na úryvok zo súdneho procesu tak ako ho zapísala Frida Abramovna Vígdorovová. Josifa Broského súdila sudkyňa Dzeržinského okresného súdu E. A. Saveľjevová.

Sudkyňa: Ako dlho ste zamestnaný?

Brodsikij: Približne….

Sudkyňa:Nás nezaujíma „približne“!

Brodskij: päť rokov

Sudkyňa: Kde ste pracovali?

Brodskij: Na závode. V geologických expedíciách…

Sudkyňa: Koľko ste pracovali v závode?

Brodskij: Rok.

Sudkyňa: Ako?

Brodskij: Frézovačom.

Sudca: A vôbec aká je vaša špecializácia?

Brodskij: Básnik, básnik-prekladateľ.

Sudkyňa: A kto to uznal, že ste básnik? Kto vás zaradil medzi básnikov

Brodskij: Nikto. (Bez výzvy). A kto ma zaradil medzi rod ľudský?

Sudkyňa: Vy ste sa to učili?

Brodskij: Čomu?

Sudkyňa: Aby ste boli básnikom? Nesnažili ste sa skončiť vysokú školu kde pripravujú…. kde učia…

Brodskij: nemyslel som si… nemyslel so si to, že je vďaka vzdelaniu…

Sudkyňa: A čím že?

Brodskij: Myslím si, že je to…. (zahanbene) od Boha…

Sudkyňa: Máte spoločenskú záruku pre súd?

Brodskij: Chcel by som vedieť: za čo ma uväznili?

Sudkyňa: To je otázka, a nie spoločenská záruka.

Brodskij: Tak teda, nemám spoločenskú záruku.

Po protestoch prominentných sovietskych i zahraničných umelcov – napríklad Jevgenija. Jevtušenka, Dmitrija Šostakoviča a Jeana-Paula Sartra mu bol jeho trest zmiernený. KGB mu ponúkla spoluprácu. Povedal, že nechce byť tajným agentom ale rovno majorom a mzdou majora.  KGB ho donútila odcestovať do Izraelu na pozvanie k vymyslenému ujovi. Dňa 4. júna 1972 odcestoval do Viedne. Pred otletom napísal Leondovi Brežnevovi list, v ktorom napísal, že nechce odísť z Ruska, aj keď musí odísť  a navždy zostane ruským básnikom. Usadil sa v USA, kde o päť rokov neskôr získal americké občianstvo. V USA prednášal literatúru na niekoľkých univerzitách a venoval sa umeleckej a publikačnej činnosti. Celý život napriek emigrácii mal rád Rusko  a nikdy sa nezapojil do kritiky sovietskeho režimu.

Josif Brodskij zomrel 28. januára 1996 vo svojom newyorskom byte, pochovaný je na cintoríne Isola di San Michele v Benátkach. Neďaleko od neho odpoćívajú emigranti ruský skladateľ Igor Fjodorovič Stravinskij (1882 – 1971) a ruský umelecký kritik, mecenáš, baletný inovátor a impresário Sergej Pavlovič Ďagilev (1872-1929).

Josif Brodskij je posledným veľkým ruským básnikom rusko-americkej moderny, ktorá sa začala koncom XIX. storočia. Moderna sa skončila práve ním.