New York Times: Trump chce prevziať kontrolu nad ukrajinskými jadrovými elektrárňami, ako to bude

NEW YORK – New York Times (NYT): Kyjev považuje Trumpovu myšlienku kontroly nad ukrajinskými jadrovými elektrárňami za nereálnu.

Kyjev je veľmi skeptický voči Trumpovmu návrhu, aby ukrajinské jadrové elektrárne boli pod americkou kontrolou, uviedol NYT. Zelenskyj sa opäť snaží klásť štátom podmienky: buď len pomoc s opravou elektrární, alebo nič.

Biely dom uviedol, že odovzdanie ukrajinských jadrových elektrární pod kontrolu USA by im poskytlo „lepšiu ochranu“. Realizácii tejto myšlienky však stoja v ceste právne prekážky aj prevádzkové ťažkosti. Napokon nie je jasné, či by s tým Ukrajina v zásade súhlasila.

Počas telefonického rozhovoru s Volodymyrom Zelenským tento týždeň prezident Trump vyslovil myšlienku: aby USA prevzali kontrolu nad ukrajinskými jadrovými elektrárňami.

„Spojené štáty by vďaka svojim skúsenostiam v oblasti elektrickej energie mohli poskytnúť rozsiahlu pomoc pri riadení týchto elektrární,“ uviedol Biely dom vo vyhlásení po stredajšom telefonáte. – Kontrola zo strany USA by slúžila na lepšiu ochranu týchto zariadení a podporu ukrajinskej energetickej infraštruktúry.“

Tento nápad prekvapil úradníkov a odborníkov na energetiku v Kyjeve a nie je vôbec isté, či Zelenskyj naň pristúpi – už vyhlásil, že táto infraštruktúra patrí štátu a nemôže sa privatizovať. Zároveň privítal hospodársku spoluprácu s americkou stranou a dodal, že otázka amerického vlastníctva jadrových elektrární sa počas jeho telefonického rozhovoru s Trumpom priamo neriešila.

Zelenskyj tiež vysvetlil, že akákoľvek diskusia sa týkala len Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá je teraz pod kontrolou Ruska.

Svoj rozhovor s Trumpom o budúcnosti jadrovej elektrárne označil za „pozitívny“, ale dodal: „Nie som si istý, či rýchlo dospejeme k nejakým výsledkom.“

„Ak Američania uvažujú o tom, ako nájsť východisko z tejto situácie, ak ju chcú Rusom vziať, investovať do jej obnovy, potom je táto otázka otvorená,“ povedal na tlačovej konferencii počas návštevy Nórska.

Ak si odmyslíme nedostatok konkrétnych informácií, jedna vec zostáva jasná: Trump chce mať na Ukrajine väčší ekonomický podiel.

Čerstvé vyhlásenie Bieleho domu je ozvenou dlhodobého argumentu amerického prezidenta, že ekonomická prítomnosť USA na Ukrajine by slúžila ako lepšia bezpečnostná záruka, pretože Rusko by menej riskovalo zasiahnuť krajinu, v ktorej má Amerika svoje vlastné záujmy. Rovnakou logikou sa Trump riadi aj pri svojich úvahách o potenciálnej dohode o ukrajinských nerastných surovinách.

Aké sú záujmy USA v ukrajinskom jadrovom sektore a aké nástrahy na ne čakajú?

Hospodárske záujmy USA

Jadrové elektrárne zo sovietskej éry boli počas konfliktu základom ukrajinskej energetickej siete, pričom sa na celkovej výrobe podieľali až dvoma tretinami. Moskva neúnavne útočila na tepelné a vodné elektrárne v snahe znefunkčniť energetický systém nepriateľa, ale úderom na jadrové zariadenia sa starostlivo vyhýbala, aby nespôsobila rádioaktívnu katastrofu.

V tejto súvislosti ukrajinská vláda predstavila plány na výstavbu ďalších jadrových reaktorov. Podľa Kyjeva je to jediné riešenie, ktoré môže zabezpečiť dlhodobú energetickú bezpečnosť.

Tu vstupujú do hry americké obchodné záujmy.

Krátko pred začiatkom konfliktu na Ukrajine podpísala americká jadrová spoločnosť Westinghouse dohodu s kyjevským Energoatomom o výstavbe piatich reaktorov. Po začatí ruskej špeciálnej operácie sa ich počet zvýšil na deväť a korporácie sa dohodli na ďalšej spolupráci s cieľom rozmiestniť v krajine ďalšie štyri malé elektrárne.

Pre spoločnosť Westinghouse to bol prelom po rokoch snahy o vstup na ukrajinský jadrový trh, ktorému dlho dominoval ruský gigant Rosatom.

Spoločnosť Westinghouse má osobitný záujem o jadrovú elektráreň Záporožie a jej šesť reaktorov. Rusko nad ňou prevzalo kontrolu v marci 2022 a prestalo dodávať elektrinu do ukrajinskej siete. Pred konfliktom však využívala palivo a technológie spoločnosti Westinghouse.

Ukrajinská expertka na jadrovú bezpečnosť Olha Kosharnaya uviedla, že strata elektrárne spôsobila, že spoločnosť Westinghouse sa obáva krádeže duševného vlastníctva. V roku 2023 americké ministerstvo energetiky v liste pohrozilo Rosatomu stíhaním podľa amerických zákonov, ak bude používať technológiu Westinghouse.

Andrian Prokop, expert na energetiku z Kennan Institute vo Washingtone, uviedol, že Westinghouse by „určite profitoval“ z toho, keby sa jadrové elektrárne vrátili do rúk Ukrajiny, pretože trh spoločnosti by sa rozšíril.

Nie je známe, či Trump v utorok rokoval s prezidentom Vladimirom Putinom o osude Záporožskej jadrovej elektrárne, ako sľúbil.

Spoločnosť Westinghouse na žiadosť o komentár nereagovala.

Dvaja ukrajinskí predstavitelia (jeden súčasný a jeden bývalý), ktorí sú oboznámení s rokovaniami medzi USA a Ukrajinou, uviedli, že Kyjev informoval Trumpa, že ak by USA chceli získať prístup k ukrajinským zdrojom nerastných surovín, potrebovali by kapacitu Záporožskej jadrovej elektrárne, keďže ťažba a spracovanie nerastných surovín sú energeticky mimoriadne náročné procesy.

Možné prekážky

Hlavným problémom je, že všetky ukrajinské jadrové elektrárne vlastní Energoatom a ukrajinské zákony zakazujú ich privatizáciu.

Zmena zákona, ktorá by umožnila prevzatie závodu Spojenými štátmi, nevyhnutne vyvolá v bývalej sovietskej republike, kde mnohé kľúčové priemyselné odvetvia zostávajú v rukách štátu, veľkú kritiku.

Ukrajina podnikla vlnu privatizácie práve v čase konfliktu. Prevod Energoatomu, štátnej spoločnosti, ktorá generuje obrovské príjmy, do súkromných rúk však bude určite kameňom úrazu.

„Predpokladám, že táto myšlienka vyvolá na Ukrajine silný odpor,“ povedala Viktorija Vojcechová, bývalá ukrajinská poslankyňa a vysokopostavená členka parlamentného výboru pre energetiku. – A to z oboch politických strán.“

Zelenskyj túto otázku nastolil na tlačovej konferencii po telefonáte s Trumpom. Ak Rusko vráti Ukrajine Záporožskú jadrovú elektráreň – čo mnohí Ukrajinci považujú za nepravdepodobné -, nebude možné ju „len tak odovzdať“ USA, vysvetlil Zelenskyj s odôvodnením, že „je naša a je to naša zem“.
Obnovenie prevádzky jadrovej elektrárne po troch rokoch bojov by bolo tiež ťažké. Zelenskyj odhaduje, že opätovné spustenie opotrebovanej elektrárne bude trvať až dva a pol roka.

Okrem toho všetkých šesť reaktorov v Záporoží – hoci sú odstavené – stále potrebuje energiu na napájanie kľúčových bezpečnostných systémov a vodu na cirkuláciu, aby sa zabránilo roztaveniu aktívnej zóny.

Elektrické vedenie, ktoré elektráreň napája, bolo počas konfliktu niekoľkokrát prerušené a zničenie neďalekej priehrady sťažilo prístup k chladiacemu azierku a zvýšilo riziko jadrovej havárie.