Neúčasť odbornej verejnosti na diskusii k stratégii Plánu obnovy a odolnosti je premárnená šanca

BRATISLAVA – “Doterajší postup pri príprave tohto plánu, najmä nezapojenie širšej odbornej podnikateľskej obce považujeme za premárnenú príležitosť,” mieni Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK). Finančné noviny vám prinášajú vyjadrenie SOPK k diskusii o “Pláne obnovy”. 

Uvítali by sme, keby sa v najbližšej dobe začala ďaleko podrobnejšia diskusia o konkrétnych opatreniach pri naplnení “Plánu obnovy”, k čomu ponúkame všetky naše odborné kapacity. Považujeme za správne, aby do tejto diskusie boli zahrnuté aj otázky využitia finančných prostriedkov zo štandardných eurofondov (jednak nedočerpaných, ale hlavne z nového programového obdobia 2021 – 2027).

My chápeme fond obnovy a odolnosti ako dlhodobý investičný úver, ktorého hlavným cieľom je zabezpečiť odolnosť slovenskej ekonomiky pri opakovaní sa akýchkoľvek kríz v budúcom období a zároveň garantovať konkurencieschopnosť a udržateľnosť rozvoja verejného a súkromného sektora v SR.

Navrhovaný plán obnovy a odolnosti SR rešpektuje proporcie, ktoré stanovila Európska komisia. Treba však pripomenúť, že hierarchia priorít vo vyspelých a dobiehajúcich ekonomikách EÚ je rozdielna a investície tohto rozsahu by mali tieto rozdiely postihovať. Na prvý pohľad sa nám zdá, že plán zahrňuje široký okruh oblastí, ktoré v budúcom období nebudú generovať nové zdroje na splácanie tohto investičného úveru. Niekedy je menej viac. Navyše, zdroje z plánu musia byť vyčerpané v priebehu rokov 2021 – 2023, preto aj pripravenosť jednotlivých projektov bude kľúčová.

Do oblasti „Zelené Slovensko“ počíta plán obnovy s najväčším balíkom investícií – 2,2 mld. €, čo zodpovedá predstavám EÚ.

SOPK podporuje komponent „Modernizácia železníc“ tak, ako je formulovaný v pláne. To, či objem 700 mil. € bude na tento zámer stačiť, nevieme teraz posúdiť. Z pohľadu slovenského priemyslu je podpora intermodálnej (kombinovanej) nákladnej dopravy veľmi potrebná. Pre Slovensko je vybudovanie modernej infraštruktúry vôbec najrozhodujúcejším komponentom pre získanie nových investícií a rozvoj všetkých regiónov, predpokladáme, že cestná a diaľničná, riečna a letecká doprave sú súčasťou projektov z regulérnych európskych fondov.

Pokiaľ ide o komponent „Dekarbonizácia priemyslu a alternatívne palivá“, rozumieme cieľom tohto zámeru. Chceme iba pripomenúť, že priemerný vek väčšej technológie v slovenskom priemysle je viac ako 18 rokov a na ich výmenu by určite bola potrebná vyššia suma peňazí. Bude preto treba rozhodnúť o selekcii odvetví či podnikov. Kritériom by mohli byť napr. odvetvia s najvyššími emisiami alebo napr. výrobcovia exportnej produkcie. Dekarbonizácia je len jedna časť Zeleného programu, čakali sme, že reč bude o všetkých komponentoch environmentálnych záťaží, ktoré máme.

Vo vzťahu k energetickej infraštruktúre si dovoľujeme uviesť, že bez dostatočných investícií nie je možná transformácia energetického sektora, tak aby vyhovovala požiadavkám novej legislatívy EÚ. Ako príklad uvádzame legislatívny balík Čistá energia pre všetkých Európanov. Súčasne navrhujeme zoradiť projekty podľa ich pripravenosti a tým podporiť včasné čerpanie z finančného nástroja.

V prípade elektroenergetiky navrhujeme rozšírenie vecnej spôsobilosti investícií, a to tak v oblasti infraštruktúry, ako aj služieb. V oblasti elektroenergetickej infraštruktúry navrhujeme zaradenie investícií do digitalizácie a smartifikácie infraštruktúry, investícií do rozvoja komunikačnej infraštruktúry, ako aj investícií na budovanie veľkokapacitných úložísk energie. Ďalej chceme upozorniť na potrebu zvýšenia synergie medzi energetikou a dopravou. A to najmä podporou budovania nabíjacej infraštruktúry pre elektromobilitu, vrátane budov verejnej správy, miest a obcí. Máme za to, že uvedené investície budú mať multiplikačný efekt, a to najmä z titulu závislosti ostatných odvetví na energetickom priemysle.

V oblasti energetických služieb navrhujeme klásť v oblasti energetickej efektívnosti osobitný dôraz na celý reťazec tvorby hodnoty pri obnove budov, t. j. aj investície smerované do merania spotreby energií v zrealizovaných projektoch, zberu, spracovania a vyhodnocovania dát, a v neposlednom rade zvýšenie podpory zapojenia finančných inštitúcií do projektov energetickej efektívnosti či už formou produktov financovania, alebo prípravou vhodných podporných nástrojov ako napr. faktoring, forfaiting.

Július Kostolný, podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK)