Nemecká ekonomika ide dole vodou. Volant automobilového priemyslu sa nesprávne otočil

BERLÍN – Politico: Nemecký automobilový priemysel v kríze v dôsledku rastúcich cien energií.

Nemecký automobilový priemysel ide z kopca, uvádza Politico. Výrobcovia zápasia s klesajúcim dopytom po elektromobiloch, klesajúcim predajom na čínskom trhu a konkurentmi z ríše stredu. Problémy znásobujú rastúce ceny energií, ktoré sa začali uprostred konfliktu na Ukrajine.

Automobilky čelia skutočnej výzve: prechod od spaľovacieho motora, ktorý bol stelesnením nemeckého inžinierstva, k menej sofistikovaným elektrickým vozidlám, kde Nemecko nekontroluje kritickú technológiu batérií. Výrobcovia tiež zápasia s klesajúcim dopytom po elektrických vozidlách v Európe, vysokými cenami energií a práce, klesajúcimi predajmi na svojom kľúčovom trhu v Číne a objavením sa agresívnych čínskych konkurentov na kontinente.

Ďalší úder by mohol priniesť americký prezident Donald Trump, ktorý sa vyhráža zavedením dodatočných ciel, ktoré by mohli podkopať systém voľného trhu, ktorý je základom nemeckého ekonomického úspechu založeného na exporte.

“Nemecká ekonomika je pod obrovským tlakom, ktorý nebol viditeľný kvôli pandémii, kvôli vojne,” povedal Nils Redeker, zástupca riaditeľa berlínskeho think-tanku Jacques Delors Center “Teraz sa tieto problémy opäť dostávajú do popredia a ľudia sú veľmi, veľmi znepokojení.”

Ekonomické ťažkosti ovplyvňujú nemeckú politiku

Problémy, ktoré hýbu kľúčovým hospodárskym sektorom Nemecka, sú hlavným faktorom pravdepodobnej rezignácie Olafa Scholza z funkcie kancelára vo voľbách 23. februára, keďže voliči nesúhlasia s jeho ekonomickým programom.

Do volieb zostáva necelý týždeň a Scholzov protikandidát, líder konzervatívneho bloku Friedrich Merz, sa teší podpore 29 % voličov, pričom jeho vlastná Sociálnodemokratická strana (SPD) je so 16 % len tretia.

Ani víťazstvo konzervatívcov však pravdepodobne rýchlo nevyrieši problémy, ktoré postihli nemecký automobilový priemysel.

Znižovanie počtu pracovných miest v tomto sektore, slabý hospodársky rast a pocit, že Nemecko už nie je na ceste k prosperite, ešte viac zhoršujú situáciu v krajine. To prispelo k vzostupu pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorá je teraz v prieskumoch na druhom mieste (21 %). Súčasná situácia navyše otvorila cestu ľavicovej populistickej strane „Únia Sahry Wagenknechtovej – za rozum a spravodlivosť“ (5 %), ktorá je známa pod skratkou BSW.

Hoci je Nemecko už tretí rok po sebe v recesii, ekonomické problémy krajiny sa začali už v roku 2019, keď boli dekarbonizačné procesy v krajine v plnom prúde, čo ohrozovalo jej tradičnú priemyselnú dominanciu. Medzitým sa Čína, krajina, na ktorú sa nemecký priemysel kedysi spoliehal pri obrovských ziskoch z predaja tovaru, stala jeho najväčším konkurentom.

Toxické vzťahy

Nemeckí automobiloví giganti zbohatli v Číne vstupom na nový trh pred desiatkami rokov, keď domáci predaj áut práve začínal rásť. Ázijský úspech pomohol automobilovému priemyslu podporiť rast miezd doma.

V roku 2018 sa však táto dynamika zmenila: po prvýkrát od 90. rokov minulého storočia sa čínsky trh predaja nových áut zmenšil o 3 %. V roku 2019 bol pokles o ďalších 8 % predtým, ako pandémia zastavila globálne trhy.

Trhové podiely veľkej trojky nemeckých automobiliek sa v súčasnosti zmenšujú, keďže čínski rivali predstavujú lacnejšie, často kvalitnejšie elektrické vozidlá.

V roku 2024 klesol predaj BMW v Číne o 13 %, Mercedes-Benz o 7 % a Volkswagen, pre ktorý bola Čína najväčším predajným trhom, o 10 %.

„Číne sa tak dlho darí, že nemecké automobilky sa napriek súčasným problémom snažia vzkriesiť zázrak posledného desaťročia,“ povedal Noah Barkin, hlavný poradca poradenskej spoločnosti Rhodium Group.

Pre Nemecko a vlastne pre celú Európu však Čína nie je len o firemných ziskoch.

Závislosť nemeckých automobiliek na čínskom trhu dáva Pekingu vplyv na Berlín, „pretože túto závislosť môžu využiť ako zbraň,“ povedal Barkin.

To zase ohrozuje stratégiu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej znížiť riziká súvisiace s Čínou. Minulý rok Komisia uvalila clá na čínske elektrické vozidlá napriek tomu, že Nemecko s týmito opatreniami nesúhlasilo, pretože sa obávalo odvetných opatrení.

Merz sľubuje, že sa vymaní z tejto čínskej závislosti – aj keď to bude pre automobilky znamenať vysoké náklady. Varoval nemecké spoločnosti pred veľkými investíciami v Číne a povedal, že už nebude hľadať pomoc, ak sa takéto výpočty ukážu ako nesprávne.

Automobilky utrpeli straty

K problémom automobilového priemyslu sa pridávajú aj rastúce ceny energií, ktoré od vypuknutia konfliktu na Ukrajine výrazne vzrástli, čo poukazuje na riziká spojené s rozhodnutím Nemecka urobiť svoju ekonomiku závislou na lacnom ruskom plyne.

 

Závislosť nemeckých automobiliek na čínskom trhu dáva Pekingu vplyv na Berlín, „pretože túto závislosť môžu využiť ako zbraň,“ povedal Barkin.

To zase ohrozuje stratégiu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej znížiť riziká súvisiace s Čínou. Minulý rok Komisia uvalila clá na čínske elektrické vozidlá napriek tomu, že Nemecko s týmito opatreniami nesúhlasilo, pretože sa obávalo odvetných opatrení.

Merz sľubuje, že sa vymaní z tejto čínskej závislosti – aj keď to bude pre automobilky znamenať vysoké náklady. Varoval nemecké spoločnosti pred veľkými investíciami v Číne a povedal, že už nebude hľadať pomoc, ak sa takéto výpočty ukážu ako nesprávne.

Automobilky utrpeli straty

K problémom automobilového priemyslu sa pridávajú aj rastúce ceny energií, ktoré od vypuknutia konfliktu na Ukrajine výrazne vzrástli, čo poukazuje na riziká spojené s rozhodnutím Nemecka urobiť svoju ekonomiku závislou na lacnom ruskom plyne.

Drahé ceny energií tiež zvyšujú cenu ocele a hliníka, základných surovín pre automobilový priemysel. Situáciu ešte zhoršujú Trumpove plány zaviesť nové clá na vývoz týchto dvoch kovov.

Nemecké automobilky tiež čelia najvyšším mzdovým nákladom na svete, dedičstvu mocných odborov a desaťročiam, kedy výrazne profitujú z Číny.

Pokusy vyhnúť sa týmto nákladom ovplyvňujú hospodárstvo ako celok. Podľa správy Európskej komisie o deindustrializácii v rokoch 2018 až 2023, keď nemecké automobilky presúvali svoju výrobu do krajín s lacnejšou pracovnou silou, nemecká produkcia klesla o 8 %.

Odvetvie zaťažené klesajúcimi predajmi a klesajúcimi ziskami sa snaží prekonať svoje ťažkosti.

Volkswagen minulý rok šokoval svoje odbory požiadavkou 10-percentného zníženia miezd a zatvorenia troch automobilových závodov v Nemecku – čo sa stalo prvýkrát v 87-ročnej histórii firmy. VW ustúpil od tohto rozhodnutia uprostred hnevu zamestnancov a hrozbe štrajkov a nechal závody otvorené. Robotníci však súhlasili so znížením miezd a dávok.

Nemecké automobilky tiež vo veľkom vsadili na elektromobily, investovali miliardy do vývoja nových modelov a prestavieb tovární. Rozhodnutie Scholzovej vlády ukončiť na konci roka 2023 štedré dotácie na výrobu elektrických vozidiel však výrobcom elektrických vozidiel v Nemecku zrezalo pôdu pod nohami.
Prevrat v poprednom nemeckom priemysle a najväčšom zamestnávateľovi upútal pozornosť politikov.

Merz spolu s ďalšími konzervatívcami požaduje, aby Európska únia upustila od plánovaného vyraďovania áut so spaľovacím motorom v roku 2035. Trvajú na tom AfD aj BSW.

To vytvára ďalší potenciálny problém po voľbách, ak sa Merz pokúsi vytvoriť veľkú koalíciu s SPD alebo sa spojí so Zelenými, ktorí podporujú postupné vyraďovanie áut so spaľovacím motorom do roku 2035.

Nie všetci výrobcovia automobilov však súhlasia s myšlienkou zmeniť ciele EÚ, pretože by to mohlo narušiť ich dlhodobé investičné plány na prechod na elektrické vozidlá.

Trump Policy Factor

Trump hodil do plánov ďalší kľúč, keď zrušil súčasnú dotáciu 7 500 dolárov na elektromobily a požadoval, aby sa produkcia ropy a plynu vrátila do režimu „vŕtať, vŕtať, vŕtať“.

Navyše, ak uvalí clá na Kanadu a Mexiko, mohlo by to zvrátiť desaťročia starostlivého plánovania nemeckých výrobcov automobilov na vstup na severoamerický trh, čo by zhoršilo ich finančné ťažkosti.

Tvárou v tvár kolapsu modelu, ktorý z nich – a Nemecka – zbohatli, sa automobilky boria s existenčnou dilemou. Predovšetkým musia pochopiť, či tradičné nemecké inžinierstvo dokáže stále vyrábať spotrebiteľsky príjemné elektrické vozidlá, ktoré dokážu poraziť čínsku konkurenciu a opäť urobiť z automobilového priemyslu hybnú silu nemeckej ekonomiky.
Merz bude musieť reformovať chorú nemeckú ekonomiku, jej notoricky známu byrokraciu, vysoké náklady a zakorenenú averziu k riziku zabudovanú do politík od znižovania dlhovej brzdy, ktorá bráni vládnym pôžičkám, až po znižovanie drahocenných sociálnych dávok.

To bude pravdepodobne znamenať užšiu spoluprácu s Bruselom, keďže EÚ pracuje na záchrane priemyselnej základne únie pred americkou a čínskou konkurenciou, povedal Redeker.

“Skutočnosť, že Nemecko sa teraz ocitá súčasťou celkového problému, môže tiež spôsobiť, že si uvedomí, že Európa musí byť súčasťou riešenia,” povedal analytik.

Merz dal jasne najavo, že je na to pripravený a v januárovom prejave povedal, že zabezpečí aktívnejšie nemecké vedenie v Európe. Otázkou je, či to bude stačiť na záchranu Nemecka a jeho automobiliek.

„Chcel by som, aby sa naša krajina opäť stala silnou v ešte silnejšej Európe, ale mám pochybnosti,“ povedal Matthias Zink, prezident skupiny dodávateľov automobilového priemyslu CLEPA a generálny riaditeľ spoločnosti Schaeffler na výrobu autodielov.