NBS a Rotary Club odhalia bustu Imricha Karvaša
BRATISLAVA – Národná banka Slovenska (NBS) spolu s Rotary Clubom Bratislava odhalí 25. februára 2020 bustu Imricha Karvaša. Slávnostné odhalenie busty bude o 15.00. Vyplýva to z pozvánky, ktorú poslala NBS.
Imrich Karvaš (1903 – 1981) bol slovenský národohospodár, právnik, vysokoškolský pedagóg. Počas druhej svetovej vojny prvý guvernér Slovenskej národnej banky. Podporoval protinacistický odboj a Slovenské národné povstanie. Väznili ho nacisti. Po druhej svetovej vojne sa venoval pedagogickej činnosti. Pre odmietavý postoj ku komunistickému režimu bol väznený a prenasledovaný. Rehabilitovaný v roku 1969.
Po skončení štúdií začal pracovať v Bratislavskej priemyselnej a hospodárskej komore ako tajomník. V roku 1925 začal pôsobiť ako asistent na Právnickej fakulte. V nasledujúcich dvoch rokoch získal študijné štipendium, ktoré mu umožnilo študovať hospodárske právo na parížskej a štrasburskej univerzite. Vo Francúzsku sa Karvaš venoval výskumu tamojšej meny, čo uzavrel publikovaním svojej práce o medzinárodnom dosahu inflačných procesov a ich vplyve na menu. Po návrate opäť pôsobil na Právnickej fakulte, kde roku 1929 získal titul docenta v odbore národné hospodárstvo. V roku 1934 sa stal mimoriadnym profesorom a roku 1940 univerzitným profesorom. V rokoch 1947 – 1948 pôsobil ako dekan Právnickej fakulty. Ako významného odborníka ho pozvala Stanfordská univerzita na prednáškové turné do USA a Kanady. Stal sa členom Academy of Political Science v New Yorku a Econometric Society v New Hawene. Prednášal aj vo Francúzsku, Švajčiarsku, Nemecku a Británii.
Už po skončení vysokej školy sa zapojil aj do riadenia národohospodárskych inštitúcií a bánk. V rokoch 1926 – 1930 bol tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory. Od roku 1930 bol tajomníkom Zväzu slovenských bánk až do roku 1933. Bol spoluzakladateľom Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktorého generálnym tajomníkom bol od roku 1932. Tu pôsobil až do roku 1938. Od roku 1936 bol zároveň viceprezidentom Exportného ústavu v Prahe.
Karvaš bol v tomto období aj publicisticky činný. Publikoval v periodikách ako napríklad Prúdy či Hospodárske rozhľady do ktorých prispievalo mnoho odborníkov a ľudí činných v hospodárstve. V tomto období publikoval svoju priekopnícku prácu Hospodárska štatistika Slovenska. Z iniciatívy Milana Hodžu založil dvojtýždenník Politika, ktorý sa stal výraznou tribúnou výmeny politických, kultúrnych a ekonomických názorov. Karvaš sa vo svojich názoroch prikláňal k decentralizácii československého štátu a stal sa výrazným predstaviteľom tzv. regionalizmu. Nebol prívržencom politického autonomizmu.
Zapojil sa aj do protifašistického odboja. Spolupracoval s Dr. Ing. Petrom Zaťkom, prostredníctvom ktorého nadviazal kontakty s členmi ilegálnej SNR. Viackrát intervenoval v prospech zatknutých odbojárov a udržoval kontakty s mnohými opozične naladenými osobnosťami ako napríklad Vavrom Šrobárom, Gustávom Husákom, Mirkom Veselom. Koncom augusta 1944 upozornil Vavra Šrobára, že mu hrozí zatknutie a je potrebné, aby unikol z pozornosti bezpečnostných orgánov. Zabezpečoval prípravu Slovesnkého národného povstania po finančnej a hospodárskej stránke. Nariadil predisponovanie troch miliárd korún zo SNB v Bratislave do jej filiálky v Banskej Bystrici. Taktiež nariadil predisponovanie zásob iných komodít na stredné Slovensko (potraviny, obuv, pohonné hmoty, financie, tovary…). Už začiatkom marca 1944 boli do filiálok národnej banky v Banskej Bystrici a čiastočne aj Ružomberku a Žiline deponované približne dve tretiny celkovej hodnoty obeživa na Slovensku. Podporil dislokovanie ropných produktov z rafinérie v Dubovej do Zemianskych Kostolian, na Oravu a do Pohronia. Vďaka Karvašovi sa presadil návrh, aby boli potraviny obyvateľstvu distribuované tri mesiace vopred, čo umožnilo výživu obyvateľstva na povstaleckom území, ale aj zásobovanie povstalcov. Na aktivity ilegálnej SNR zabezpečil 300 tisíc Ks od podnikateľa Františka Micheru.
Po februárových udalostiach roku 1948 odmietol spoluprácu s komunistickou stranou, čo malo v máji roku 1949 za následok zatknutie, obvinenie z velezrady a po vykonštruovanom súdnom procese odsúdenie štátnym súdom v Prahe na dva roky väzenia a stratu majetku. Odmietol pritom viacero ponúk na exil do USA a západnej Európy v prvých mesiacoch po februárovom prevrate. V roku 1953 bol v rámci tzv. „B-akcie“ vysťahovaný s celou rodinou z Bratislavy a žil v Tatranskej Lomnici kde si privyrábal doučovaním cudzích jazykov. V roku 1958 bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a velezradu na sedemnásť rokov väzenia. V ilavskom väzení sa mu obnovili epileptické záchvaty a takmer prišiel o zrak. O dva roky neskôr bol amnestovaný a roku 1969 bol úplne súdne rehabilitovaný. Po treťom infarkte zomrel v Bratislave dňa 20. februára 1981.
