Bilaterálne rokovanie NATO, OBSE, USA s Ruskom skončili bez výsledku
ŽENEVA / BRUSEL / VIEDEŇ – Rokovania Ruskej federácie s NATO, OBSE a USA neviedli k podpísaniu žiadnej dohody.
Ruská federácia nechce, aby Ukrajina a Gruzínsko vstúpili do vojenského paktu NATO. Nepraje si ani to, aby na území bývalých sovietskych republík boli americké vojenské základne. USA a Ruská federácie požaduje, aby sa problémy spojené s Ukrajinou vyriešili na základe dohôd z Minska.
Nesúhlas so vstupom Ukrajiny a Gruzínska odôvodňuje tým, že obe krajiny bezprostredne susedia s Ruskou federáciou, aj keď proti rozširovaniu NATO neprotestovala v rokoch 1999 a 2004 keď sa NATO rozšírilo o susediace krajiny. V roku 1999 to boli susedia Ruskej federácie Estónsko a Lotyšsko. V roku 2004 to bol sused Ruskej federácie Litva.
Posledný mesiac sa v médiách objavili informácie o tom, že Ruská federácia pripravuje vojenskú operáciu proti Ukrajine. Putin tieto tvrdenia odmieta. Na rokovania Ukrajinu nikto nepozval.
Ukrajina tvrdí, že Ruská federácia je s Ukrajinou vo vojne. Nazýva ju agresorom. Nikto z príslušných ukrajinských orgánov vojnový stav nevyhlásil. Ukrajina nakupuje ruský plyn, ale cez sprostredkovateľov, vyvážala do Ruskej federácie uhlie vyťažené v samozvaných republík, cez Bielorusko dovážala náhradné diely na raketové systémy S-300. Ukrajinská prokuratúra obvinila bývalého prezidenta Petra Porošenka kvôli obchodom s uhlím z vlastizrady.
USA, NATO a OBSE sa nepáči rozmiestnenie ruskej armády blízko hraníc z Ukrajinou. Armáda je v blízkosti samozvaných Doneckej ľudovej republiky a Luganskej ľudovej republiky.
Vytvorenie samozvaných republík a pripojenie Krymu k Ruskej federácii sú predmetom sporov Ruskej federácie s Európskou úniou, NATO a USA.
Valné zhromaždenie OSN 27. marca 2014 prijalo rezolúciu o územnej celistvosti Ukrajiny. Dňa 19. decembra 2016 prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciu o ľudských právach. V rezolúcii OSN sa hovorí o Kryme ako o “dočasne okupovanom území.”
Predchodca Ruskej federácie, Zväz sovietskych socialistických republík, po vzniku NATO prejavil záujem stať jeho členom. NATO oficiálnu žiadosť odmietlo. O možnom vstupe Ruskej federácie do NATO sa hovorilo začiatkom deväťdesiatych rokov.
Ruská federácia tvrdí, že ak nebudú mať rokovania s USA a NATO úspech umiestni svoje zbraňové systémy na Kube a vo Venezuele. Na Kube boli sovietske raketové systém v roku 1962. Vyvolali krízu vo vzťahoch medzi ZSSR a USA. Pomohli ju urovnať pracovníci CIA a KGB.
NATO a USA sú pripravené rokovať s Ruskou federáciou. Európska únia má plán postupu vo vzťahoch s Ruskom.
Kubánska raketová kríza alebo Karibská kríza, je jedna z podstatných kapitol studenej vojny. Išlo o medzinárodný konflikt medzi Sovietskym zväzom a USA v roku 1962 týkajúci sa rozmiestnenia jadrových rakiet na Kube. Rakety boli na Kubu umiestnené kvôli ochrane Kuby pred prípadnými útokmi zo strany USA a zároveň bola ich prítomnosť odôvodnená Sovietskym zväzom ako protiopatrenie za umiestnenie amerických rakiet vo Veľkej Británii, Taliansku a hlavne v Turecku. Kríza začala 16. októbra 1962 odhalením raketových základní na ostrove americkým prieskumom. Skončila sa o 12 dní neskôr 28. októbra 1962 oznámením Sovietskej strany o rozobratí raketových základní. Kubánska kríza je považovaná za moment, keď sa studená vojna dostala najbližšie k vyústeniu do jadrovej vojny.
