Národný bezpečnostný úrad sa doplní o funkcie cenzúry masových médií, bude ich blokovať

BRATISLAVANárodná rada Slovenskej republiky pripravuje novelu Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V dôvodovej správe sa uvádza: Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný organ štátnej správy pre kybernetickú bezpečnosť predkladá „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“ (ďalej len „návrh zákona“) ako iniciatívny materiál.
Cieľom návrhu zákona je reflektovať niektoré otázky aplikačnej praxe v súvislosti s výkonom blokovania. Cieľom predkladaného návrhu zákona aj naďalej umožniť Národnému bezpečnostnému úradu na základe odôvodneného návrhu určitých subjektov a predchádzajúceho súhlasu súdu rozhodnúť o blokovaní, ak zistí, že škodlivý obsah alebo môže mať za následok poškodenie alebo ohrozenie bezpečnostných, zahraničnopolitických alebo hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a je formou hybridnej hrozby.
Ide napríklad o:
oslabenie demokratických inštitútov ústavného zriadenia,
cielenú politickú destabilizáciu,
spochybnenie základných demokratických hodnôt,
zásadné sťaženie fungovania orgánov verejnej moci a prijímania ich rozhodnutí,
radikalizáciu politickej diskusie vo verejnom priestore,
zásadné zvýšenie nedôvery a napätia medzi rôznymi skupinami osôb v spoločnosti,
zisk geopolitického vplyvu a moci, alebo ovplyvňovanie demokratických rozhodovacích procesov inak ako ústavným a zákonným spôsobom,
ohrozenie života, alebo zdravia osôb, ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti Slovenskej republiky, hospodárstva Slovenskej republiky, alebo majetku väčšieho počtu osôb, alebo
poškodenie, alebo ohrozenie bezpečnostných, zahraničnopolitických, alebo hospodárskych záujmov záujmy Slovenskej republiky.
Upravuje sa zverejňovanie rozhodnutí na webovom sídle úradu, zodpovednosť a procesný postup pri vydávaní rozhodnutia a jeho realizácii. Návrh zákona nezakladá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
V Československej socialistickej republike (ČSSR) bola cenzúra zrušená na krátke obdobie v roku 1968. Začiatkom roku 1969 vznikol Federálny výbor pre tlač a informácie (FÚTI). Stal sa nástupcom Vládneho výboru pre tlač a informácie. Vláde ČSSR predkladal návrhy zákonov a opatrení v oblasti tlače, rozhlasu a televízie a zodpovedal za činnosť federálnych organizácií pôsobiacich v oblasti médií.
Neskôr vznikli národné úrady – Český úřad pro tisk a informace (ČÚTI) a Slovenský úrad pre tlač a informácie (SÚTI). FÚTI bol zrušený 28. marca 1990 zákonom č. 86/1990 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch, jeho predseda Zdeněk Čermák bol odvolaný vládou ČSSR 10. decembra 1989.
Cenzúra existuje v Ukrajine. Tam zrušili vysielanie niektorých televíznych staníc, ale aj internetových médií. V Ruskej federácii sú zablokované západné sociálne siete, miestna moc ich vyhlásila za teroristického organizácie. Zablokované sú stránky propagujúce problematiku LGTB.
Dohľad nad médiami v Ruskej federácii vykonáva Roskomnadzor, rusky Роскомнадзор , plným názvom Федеральнá служба pre nahliadanie v oblasti komunikačných a komunikačných služieb – federalnaja služba po nadzore v sfére svjazi, informacionnych technologij i massových kommunikácií – slovensky Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, ) je federálny úrad Ruskej federácie založený roku 2008, sídliaci v Moskve a spadajúci pod ministerstvo komunikácií . Zodpovedá za monitorovanie, kontrolu a cenzúru médií v Rusku.
V Ruskej federácii majú s cenzúrou dlhoročné skúsenosti.
V Zväze sovietskych socialistických republík existoval štátny orgán cenzúry od roku 1922.  Volal sa Generálne riaditeľstvo pre literatúru a vydavateľstvá Главное управление по делам литературы и издательств. Skrátane sa mu hovorilo Glavlit.

Funkciou Glavlitu bolo zabrániť zverejňovaniu informácií, ktoré by mohli ohroziť štátne tajomstvá v knihách, novinách a iných tlačovinách, ako aj v rozhlasovom a televíznom vysielaní.

Existoval špeciálny zoznam druhov informácií, ktoré je zakázané zverejňovať v zdrojoch prístupných širokej verejnosti. Spočiatku existovali tri hlavné kategórie tajných informácií: vojenské, ekonomické a „iné“. V neskorších zoznamoch boli uvedené podrobnejšie, napr. boli pridané „financie“, „politika“, „veda a inžinierstvo“ atď. Prvá verzia zoznamu bola vyhlásená 13. októbra 1921, pred vytvorením Glavlitu, keď bola cenzúra povinnosťou oddelenia Mimoriadna komisia, teda predchodca tajnej služby KGB. Tento zoznam bol niekoľkokrát aktualizovaný. Existovali tieto kategórie utajenia: „ prísne tajné “, „tajné“ a „nie na zverejnenie“.

Historik Michael McConnell – odborník na boľševickú konsolidáciu moci – poznamenal, že “Glavlit boli nemilosrdní pri presadzovaní cenzúry médií, čo malo do značnej miery represívne dôsledky pre protichodné strany a ideológie”