Najdlhšie treba robiť na byt v Bratislave, dvojizbový byt stojí viac ako jedenásť ročných platov
BRATISLAVA – Zlacnenie bývania a rastúce mzdy čiastočne zlepšujú dostupnosť bytov na Slovensku.
Na našetrenie kúpnej sumy treba relatívne veľa rokov. Väčšina kupujúcich sa tak nezaobíde bez hypotéky, na ktorú si treba tiež odložiť peniaze.
Na slovenské pomery nadpriemerné platy v Bratislave a jej okolí nestačia na to, aby dokázali vykompenzovať vysoké ceny bývania, ktoré v hlavnom meste panujú. Práve tu totiž musia ľudia robiť na byt či dom najdlhšie. Vyplýva to z údajov o cenách nehnuteľností určených na bývanie, ktoré zverejnila Národná banka Slovenska a výšky priemerných miezd v jednotlivých krajoch, ako ich uvádza Štatistický úrad SR.
„Hoci nominálne mzdy rastú a ceny nehnuteľností vo väčšine krajov poklesli, je pre veľkú časť ľudí nové bývanie nedosiahnuteľné bez toho, aby si na jeho kúpu požičali. Napríklad, na 2-izbový byt v Bratislave s výmerou 55 štvorcových metrov je nutné v Bratislave robiť 11,5 roka, najmenej je to v Nitrianskom kraji, kde je to 7,5 roka,“ hovorí Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu.Koľko ročných platov je potrebných na kúpu trojizbového bytu s rozlohou 76,2 m2
Zdroj: prepočet Portu na základe údajov Národnej banky a Štatistického úradu Slovenskej republiky.
Tieto čísla vychádzajú z priemernej ceny nehnuteľností určených na bývanie v eurách za m2 v druhom kvartáli 2023 a prepočtu priemerných miezd v jednotlivých krajoch na čisté platy (tu sú údaje dostupné za 1. kvartál 2023).
Na trojizbový byt treba aspoň 10 rokov
Najdrahšie nehnuteľnosti sú v bratislavskom kraji s cenou 3 138 eur za m2, kým hrubá mzda predstavuje 1 676 eur mesačne. Najlacnejšie sú v nitrianskom kraji, kde je to iba 1 454 eur za štvorcový meter pri priemernej mzde 1 150 eur v hrubom. Aj vďaka tomu sú práve v regióne Nitry rezidenčné nehnuteľnosti najdostupnejšie, keď hrubú mzdu prepočítame na čistý príjem. Práve jeho výška znižuje dostupnosť bývania napríklad v Prešovskom kraji, ktorý síce nepatrí medzi najdrahšie, no ľudia tam zarábajú menej.
„V každom z krajov je potrebné na priemerný trojizbový byt pracovať vyše desať rokov,“ hovorí Marek Malina. V skutočnosti môžu byť čísla ešte vyššie ako uvedený prehľad. Ceny bytov sú totiž v prepočte na jeden štvorcový meter vyššie, než v prípade domov, ktoré priemernú sumu znižujú. No štatistiky v rozdelení podľa krajov sú k dispozícii iba za byty a domy spolu.
„Veľká časť ľudí si preto musí na nové bývanie požičať. Pri žiadosti o hypotéku treba počítať s tým, že minimálne 20 % nehnuteľnosti je nutných financovať z vlastných zdrojov. Kto tieto peniaze nemá, mal by rátať s tým, že pravdepodobne ich bude šetriť roky. Dobré je tak robiť formou, kedy je možný výnos čo najvyšší a peniaze sa dokážu zhodnotiť,“ upozorňuje Marek Malina.
Odkladať hotovosť sa neoplatí
Napríklad, vzorový dvojizbák v Bratislave vyjde na 172 590 eur, z toho je 20 % potrebných na hypotéku 34 518 eur. Aby takúto sumu našetril za päť rokov človek, ktorý nemá žiadne úspory a peniaze ukladá v hotovosti, potreboval by mesačne odložiť bokom vyše 575 eur. Ak by už mal na účte 10-tísíc, mesačne by mu stačilo 409 eur.
Rozumnejšie je preto peniaze odkladané na byt investovať a tak ich zhodnotiť. Ak berieme do úvahy zhodnotenie portfólia Portu s rizikovým profilom 8 (jeho investičný horizont je práve päťročný), pri neutrálnom scenári by stačilo mesačne odkladať 480 eur pri nulových počiatočných úsporách. Pri 10-tisícovom úvodnom vklade by to bolo 290 eur.
„Treba si však uvedomiť, že akákoľvek investícia je spojená s rizikom a výnos nie je garantovaný. Kto sa chce riziku úplne vyhnúť, mal by skôr zvážiť termínovaný vklad, prípadne Investičnú rezervu Portu, kde sa úroky momentálne odvíjajú od základných sadzieb Európskej centrálnej banky. Bez ohľadu na zvolený finančný produkt by mal vždy počítať s jeho možným zhodnotením a rizikom, ktoré sa k nemu viaže,“ upozorňuje Marek Malina.
