Náhorný Karabach: stanné právo, mobilizácia

STEPANEKERT –  Prezident neuznaného štátu Náhorná Karabašská republika (NKR) Araik Arutunian od dnes 27. septembra 2020 zaviedol stanné právo a vyhlásil všeobecnú mobilizáciu.

Video správu zverejnil v sociálnej sieti jeho tlačový tajomník Vahram Poghosyan.

“Vzhľadom na súčasnú situáciu som zvolal mimoriadne zasadanie Národného zhromaždenia a vyhlásil stanné právo a všeobecnú mobilizáciu osôb starších ako 18 rokov,” uviedol Arutunian.

Ráno 27. septembra 2020 sa začali boje na hraniciach Arménska a Azerbajdžanu. Strany sa navzájom obviňovali z porušenia režimu prímeria a informovali o použití ťažkej techniky a delostrelectva.

Všeobecnú mobilizáciu podľa agentúry TASS vyhlásilo aj Arménsko. “Žiadam príslušníkov vojsk, aby prišli do svojich okresných vojenských komisariátov – v mene vlasti, v mene víťazstva,” uviedol arménsky predseda vlády Nikol Pašinian. Mobilizáciu vyhlásil aj Azerbajdžan. Obe strany vyhlásili, že konflikt má obete medzi civilnými osobami.

Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie vyzvalo obe strany konfliktu, aby skončili vojenské operácie. V minulosti s podobnou výzvou vystúpilo aj Ministerstvo zahraničných vecí Turecka.

Minister zahraničných vecí Tureckej republiky Mevlüt Çavuşoğluo o situácii v Náhornom Krabachu hovoril dnes 27. septembra 2020 predpoludním s ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie Sergejom Lavrovom. „V súvislosti so zhoršením situácie okolo konfliktu v Náhornom Karabachu vedie Lavrov intenzívne kontakty s cieľom prinútiť strany k zastaveniu paľby a zahájeniu rokovaní o stabilizácii situácie,“ uviedla oficiálna predstaviteľka ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie Mária Zacharová.

Obe strany konfliktu sa vzájomne obviňujú v tom kto dnes ráno o 6.00 začal s útokom.

Zničenie arménskych cieľov azerbajdžanskými lietadlami.

Tlačový tajomník arménskeho ministerstva obrany Šušan Stepanyan uviedol, že arménske sily zostrelili v Náhornom Karabachu dva vrtuľníky a tri bezpilotné vzdušné prostriedky ozbrojených síl Azerbajdžanu. Arménsky premiér Nikol Pašinian vyhlásil, že bojové lietadlá azerbajdžanského letectva podnikli útok smer Karabach.

Ադրբեջանական մարտական տեխնիկային հերթական խոցումները#Azerbaijan'i armored vehicles' attacks pic.twitter.com/IWmSwgvV47

— MoD of Armenia ?? (@ArmeniaMODTeam) September 27, 2020

Zničenie azerbajdžanskej techniky arménskou armádou.

Prezident Azerbajdžanu Iľcham Alijev vystúpil dnes predpoludním s práhovorom k obyvateľom: “V dôsledku nepriateľskej paľby sú medzi civilným obyvateľstvom a príslušníkmi armády Azerbajdžanu zranení a obete, ich krv nezostane bez pomsty uviedol Ičham Alijev. „Azerbajdžanská armáda v súčasnosti strieľa po vojenským  pozíciám nepriateľa a v dôsledku týchto útokov  bola zničená väčšina vojenskej techniky nepriateľa,“ informovala hlava štátu a incident označila za ďalší prejav arménskeho fašizmu.

Konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom kvôli Náhornému Karabachu sa začal v roku 1988. Náhorný Karabach vyhlásil, že vystupuje z Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky.

Araik Arutunian

Náhorná karabašská republika (NKR), skrátene často Náhorný Karabach, je medzinárodne neuznaný de facto štát v juhozápadnom Azerbajdžane, z ktorého 150 000 obyvateľov je cca 95 % Arménov. Svoju nezávislosť republika vyhlásila 2. septembra 1991, ale dodnes nebola žiadnym štátom uznaná. Jadro jej územia tvorí územie bývalej sovietskej Náhornej karabašskej autonómnej oblasti Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky a z nej je odvodený aj jej názov. Väčšina územia je pod kontrolou špeciálnej podjednotky arménskej armády zodpovednej za NKR, formálne ide o armádu NKR.  Len asi 15 % územia NKR je pod kontrolou azerbajdžanskej armády.

 

V rokoch 1992 až 1994 prebiehala o Náhorný Karabach otvorená vojna medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Úspešnejší boli v boji Arméni, ktorým sa nielenže podarilo udržať Náhorný Karabach a obsadiť Lačinský koridor, ale navyše dobyli ďalšie časti azerbajdžanského územia. Keď boje 12. mája 1994 utíchli, výsledkom bolo odhadom 17 500 mŕtvych na arménskej a 25  500 na azerbajdžanskej strane, 700 000 až 1 000 000 Azerov a 300 000 Arménov bolo vyhnaných zo svojich domovov. Napríklad Šuša, kedysi druhé najväčšie mesto Náhorného Karabachu, ktoré malo ešte v roku 1989 okolo 17 000 obyvateľov, prevažne Azerov, je dnes poloprázdne, väčšina domov je trvalo neobývaná a zničená.