Mozolák: SKAU vidí oslabenie mechanizmov auditu

BRATISLAVA – Už niekoľko mesiacov upozorňuje Slovenská komora audítorov nielen vládu, ale aj kompetentné orgány a ich predstaviteľov, na riziko oslabovania kontrolných mechanizmov a tým aj ohrozenie transparentnosti verejného a podnikateľského prostredia na Slovensku.

Aká je súčasná pozícia auditu na Slovensku a do akej miery sa podarilo znížiť uvedené hrozby, sme sa porozprávali s prezidentom Slovenskej komory audítorov (SKAU) – Ing. Milanom Mozolákom.

V rámci pripravovaného opatrenia ministerstva hospodárstva známeho ako Podnikateľské kilečko 2 sa o.i. navrhuje: „Zrušíme povinné členstvo v profesijných komorách daňových poradcov a audítorov“ a „Posilníme pôsobnosť kontrolného orgánu nad výkonom auditu“. Zachytil som, že práve k uvedeným návrhom ste vydarili svoju značnú nespokojnosť – a aj preto ma zaujíma jej dôvod.

Hneď úvodom by som rád konštatoval, že väčšinu z navrhovaných opatrení rezortu hospodárstva naša komora víta a vyjadruje im plnú podporu. Na druhej strane je náš postoj silne determinovaný skúsenosťami našich členov, získanými  z dennodenného riešenia vplyvov komplikovaného podnikateľského prostredia na činnosť obchodných spoločností. Medzi navrhovaným opatreniami sa žiaľ nachádzajú aj vo vašej otázke dve spomínané, ktorých dôsledky – nielen na kvalitu podnikania, ale aj na záujmy štátu o dodržiavanie právnych predpisov a efektívneho výberu daní či transparentnosť podnikania – považujeme za absolútne kontraproduktívne.

Jednoducho, pokiaľ prejdú a budú prijaté, získavajú silný potenciál napáchať škodu veľkého rozsahu. Nakoniec, budem konkrétnejší: návrh „Zrušenie povinnosti povinného členstva v profesijných komorách“ je z pohľadu našej komory až príliš priveľmi všeobecný a navrhované rušenie povinností v skutočnosti vyvoláva falošný – len naoko principiálny pocit zvýšenej slobody.

 

Zastavme sa pri vami spomínanej slobode. Vy osobne nemáte pocit že slovenskí podnikatelia trpia nedostatočnou slobodou v rámci možností investovania, zamestnávania, inovovania, rozvíjania filantropie a vôbec slobody rastu a rozvoja ako takého – a to doma, ako aj smerom do zahraničia?

To je pravda, no je potrebné si uvedomiť aj ďalšie veci. Reformné opatrenia rezortu hospodárstva si kladú za cieľ zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku. Z tejto perspektívy však dva vyššie uvedené návrhy neobsahujú žiadnu pridanú hodnotu, skôr sa dajú vnímať ako kontraproduktívne a protirečivé rezortnému záväzku Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2021-2025 „vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie s vyššou ekonomickou slobodou, štíhlym a efektívnym štátom“. Zrušenie povinného členstva ekonomickú slobodu nijako nezmení – aj v súčasnosti si členovia komory môžu zakladať záujmové združenia, občianske združenia, asociácie a iné formy neziskových spoločností, v ktorých sa môžu združovať a vyvíjať aktivity podľa svojich preferencií.

Povinné členstvo v SKAU tak z tohto pohľadu neobmedzuje ekonomickú slobodu podnikateľského prostredia. Pokiaľ by sme hovorili o členskom poplatku, výdavkom sa audítori a audítorské spoločnosti nevyhnú ani do budúcna, nakoľko tieto v súčasnosti pokrývajú náklady komory za služby, za ktoré by platili aj v prípade iných poskytovateľov. Avšak tým, že to pre svojich členov zabezpečuje SKAU sú výdavky našich členov oproti komerčným cenám na trhu naozaj minimálne.

Máte v tejto súvislosti poznatky, ako je to „zabehnuté“ v zahraničí?

Profesia štatutárneho audítora je vysoko regulovanou činnosťou a povinné členstvo je skôr štandardom. Vyspelé a štandardne stabilizované štáty Európskej únie, akými sú Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, ale aj Estónsko si zachovávajú členstvo v profesijnej inštitúcii povinné. A nielen to. Slovenská komora audítorov sa po splnení náročných kritérií stala plnohodnotným členom organizácie IFAC (International Federation of Accountants) združujúcej profesijné organizácie na celom svete, vďaka čomu zabezpečuje zastúpenie Slovenska v medzinárodnom priestore uisťovacích služieb po boku takých významných partnerov ako je nemecká Wirtschaftsprufkammer, francúzska Compagnie Nationale des Commissaires aux Comptes alebo Komora audítoru České republiky.

Zabezpečujeme aktualizáciu a výklad medzinárodných audítorských štandardov (ISA) a vykonávame kontrolu kvality na medzinárodnej úrovni. Zmena členstva tejto regulovanej profesie z obligatórneho na fakultatívne je zo strany Ministerstva hospodárstva SR „krokom späť“, ktoré týmto návrhom deklaruje, že profesijné komory nepovažuje za svojich partnerov, s ktorými bude pracovať na zvýšení transparentnosti podnikania a konkurencieschopnosti slovenských podnikateľov a firiem.

Pokiaľ by sme sa pozreli na diskutované dva návrhy podnikateľského kilečka v zmysle ich dopadov, môžu mať podľa vás vplyv aj na štátny rozpočet a ak áno – do akej miery?

Samozrejme. Už zo samotného slova „posilnenie“ vyplýva, že pôjde nielen o posilnenie kompetencií, ale aj personálu kontrolného orgánu nad výkonom auditu. Zákonom č. č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu bol od roku 2008 zriadený Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, ktorý prevzal od Slovenskej komory audítorov významnú časť jej činnosti. Zrušením povinného členstva, ktoré v súčasnosti vyplýva zo zákona č. 423/2015 Z.z. o štatutárnom audite, by bola Slovenskej komore audítorov odňatá kompetencia vykonávať efektívnu kontrolu kvality a disciplinárny dohľad, nakoľko by ich nemohla zabezpečiť voči svojim nečlenom, a teda by museli byť zabezpečené štátom. Výkon kontroly kvality a disciplinárneho dohľadu nad stovkami audítorov a audítorských spoločností je však procesne náročná činnosť, ktorá si vyžaduje štandardizáciu a skúsenosti, ktorými aktuálne disponuje iba SKAU.

Delegovanie týchto činností by tak v praxi znamenalo nie zoštíhlenie, ale práve naopak – nárast štátnej správy, a teda aj rozpočtových výdavkov, ktoré teraz zabezpečuje nezávislá a prísne regulovaná profesijná organizácia. Zároveň – doterajšiu kombináciu výkonu dohľadu Úradu pre dohľad nad výkonom auditu a kontroly Slovenskej komory audítorov výkonu auditu považujeme za dostatočnú a rokmi vzájomnej spolupráce za vhodne nastavenú. Akékoľvek zásahy do tohto systému prinesú zmätok a účinnosť dohľadu zásadne znížia; zároveň budú mať významný dopad na nezávislosť audítorov.

V čom si myslíte, že by bola ohrozenosť práve kvalita auditu a nezávislosť audítorov ?  

– Audit ako špecifickú formu kontroly dodržiavania právnych noriem, či už účtovnej alebo daňovej legislatívy alebo zákonov upravujúcich činnosť podnikateľských subjektov, považujeme za dôležitý nástroj a neoddeliteľnú súčasť kvalitnej a dobre fungujúcej ekonomiky štátu. Aj z tohto pohľadu akékoľvek kroky, smerujúce proti týmto kontrolným mechanizmom v ekonomike, vnímame ako snahu, vedúcu v konečnom dôsledku ku zníženiu jej kvality, k jej spomaleniu a zníženiu transparentnosti. Na osobitnom zreteli treba mať nezávislú kontrolu verejných prostriedkov, či už ide o štátne dotácie a podpory alebo o použitie prostriedkov Európskej únie. V neposlednom rade, pripomíname, že sa touto činnosťou podieľame na efektívnom výbere daní, teda príjmov štátnej správy a samosprávy.

 

Nie je to len navrhované podnikateľské kilečko, ktoré sa dotýka zmien v rámci výkonu audítorských činnosti. Novela Zákona č. 198/2020 Z. z. o účtovníctve prináša od začiatku tohto roka aj značné zmeny v rámci výkonu auditu.

Jedným z ustanovení novely je aj zvýšenie veľkostných kritérií pre účtovné jednotky, ktoré budú mať povinnosť nechať si overiť riadnu alebo mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku audítorom.

Ako – z pohľadu vás, profesionálnych audítorov – vnímate túto zmenu?

Daná novela má reálny dopad na postupné zvyšovanie limitov pre povinný audit pre rok 2021 a rok 2022. Najmarkantnejšou zmenou je zvýšenie veľkostných hraníc v tomto roku pre majetok na 3 mil. eur, čistý obrat na 6 mil. eur, priemerný prepočítaný počet zamestnancov na 40 osôb, a pre nasledujúci rok 2022 pre majetok na 4 mil. eur, čistý obrat na 8 mil. eur a priemerný prepočítaný počet zamestnancov na 50 osôb.  A práve voči tomuto máme dôvodné výhrady.

Môžete ich konkretizovať?

V prvom rade chcem uviesť spôsob, akým sú nastavené pravidlá štatutárneho auditu v krajinách Európskej únie.  V rámci nej je viditeľné etablovanie dvoch základných prístupov: jeden je viditeľný najmä v zakladajúcich členských štátoch. V nich je aplikovaná regulácia profesie účtovníctva, pričom aj vzhľadom na veľkosť ekonomiky, sú zavedené vyššie veľkostné podmienky na štatutárny audit. Iný prístup sa uplatňuje v členských krajinách, ktoré nemajú regulovanú profesiu účtovníctva, ale majú nižšie veľkostné podmienky na štatutárny audit. Tieto krajiny väčšinou experimentujú a zvýšenými limitmi sa snažia podnikateľskému prostrediu vyjadriť dôveru voči pravdivosti účtovných závierok menších spoločností.

Realita je taká, že viaceré „rozumné“ krajiny sa z týchto experimentátorských chýb dostatočne poučili a aj z dôvodu zlých skúseností so zvyšovaním limitov, sa ich rozhodli opätovne znížiť, prípadne zaviesť ďalšie sprísňujúce pravidlá. Čo je teda najdôležitejšie – tradičné a rozvinuté ekonomiky sa v oveľa menšej miere uchyľujú k experimentom a skôr realizujú zmeny dlhodobo a stanovenie limitov je previazané s reguláciou profesie účtovníctva, respektíve nastavením iných kontrolných mechanizmov.

Oproti tomu, pre ekonomiky tzv. bývalého východného bloku je charakteristické časté experimentovanie a opakovanie zmien nastavených pravidiel – niekedy až radikálne – v krátkom časovom horizonte. Bohužiaľ, to je aj prípad súčasného Slovenska.

Nenarúša v tejto súvislosti prijatá novela zákona vami spomínaný princíp doterajšieho etablovania auditu na Slovensku?

Narušila sa zásada, podľa ktorej povinnosť auditu zohľadňovala veľkosť ekonomiky a potreby spoločnosti. A to nie je všetko. Novela zákona, platná od roku 2020, ktorú prijala ešte predchádzajúca vláda (pri ktorej sa zvyšovali kritériá o 100%, tj. majetok na 2 mil. eur a obrat na 4 mil. eur), bola oficiálne zdôvodnená tým, že zohľadňuje ekonomický rast v SR. Ja sa však pýtam: je naša ekonomika lepšia a transparentnejšia ako napr. ekonomika v Českej republike?

V krajine, kde majú zavedený povinný audit od majetku 1,5 mil. eur a obratu 3 mil. eur? Pokiaľ porovnávam kritériá, ktoré budú platné od roku 2021 a 2022, tak sa mi to javí skôr ako zbožné želanie, než ako realita. A nielen to. Novelou zákona nastavené zmeny vyvolávajú v našej členskej základni vážne obavy, či ich navrhovatelia disponujú základnými informáciami k danej problematike. Osobne o tom niekedy vážne pochybujem. V súčasnosti sa slovo audit používa nevhodne a nesprávne pre označenie akejkoľvek kontroly. Nadnesene by aj pohľad doma do chladničky bolo možné nazvať auditom zásob. Preto sa snažím o presné pomenovanie našej činnosti štatutárnych audítorov.

V koho prvoradom záujme, je disponovať kvalitne vykonaným štatutárnym auditom? Samotného štátu, alebo podnikateľských subjektov a samospráv?

Podľa mňa je to prvoradým záujmom verejnosti – či už odbornej alebo laickej. Verejnosť nemá prístup k interným informáciám a je preto odkázaná na nezávislé posúdenie transparentnosti a vierohodnosti jednotlivých podnikateľských subjektov. Na to odpovedá štatutárny audit –  či sú ním posudzované hodnoty spravované transparentne, podľa platných pravidiel a zákonov a či sa na prezentované údaje zo strany samotných subjektov dá seriózne spoľahnúť. Serióznosť a dôveryhodnosť auditovaného subjektu má následne silnú výpovednú hodnotu napríklad pre potencionálnych obchodných partnerov či investorov. Štatutárny audit má v konečnom dôsledku prínos aj v spoločnosťou vyžadovanom transparentnejšom a kvalitnejšom výbere daní a zvýšených a lepších príjmoch štátneho rozpočtu.

O toto by nám všetkým malo ísť. Aj preto je štatutárny audit, tak ako ho máme zakotvený v legislatíve, službou vo verejnom záujme. Žiaľ, prijatím zmien bude mať na Slovensku audit povinný len 0,7% firiem pôsobiacich v ekonomickom prostredí krajiny!

Do akej miery to môže mať priamy dopad napríklad na samotný výber daní zo strany štátu?

Na základe poznatkov a skúseností z praxe v krajinách, kde už podobné „experimenty“ absolvovali – to malo v konečnom dôsledku vždy negatívny dopad na výber daní. Existuje k tomu aj štúdia Accountacy Europe – profesijnej organizácie, združujúcej profesijné komory, ktorej členom je aj SKAU. Tá prezentovala porovnanie kritérií a vplyvu ich zmien. Je dokonca verejne dostupná na webe tejto organizácie. My sme sa – neúspešne – snažili upozorňovať kompetentných už počas samotného prípravného legislatívneho procesu. Sme svedkami situácie, keď vznikajú vyššie nároky na kvalitu, spracovateľnosť a dôveryhodnosť dát klienta. Je potrebné si uvedomiť, že účtovníctvo je zrkadlom každej organizácie.

V časoch krízy, akou je aj táto, sa pozornosť investorov obzvlášť obracia na informácie prezentované v účtovnej závierke, ich spoľahlivosť a správnu interpretáciu. Na rozdiel od iných krajín Európskej únie nie je profesia účtovníka na Slovensku nijako regulovaná. Kvalita účtovníctva tak závisí od snahy manažmentu vytvoriť podmienky a od osobnej svedomitosti účtovníka a jeho ochoty vzdelávať sa, ktorú preveria jedine prípadné kontroly Finančnej správy a po prekročení zákonom stanovených limitov aj štatutárny audit. Súčasná vláda sa napriek tomu rozhodla limity pre povinný audit ďalej zvyšovať. Je to pre mňa logicky nepochopiteľný krok, pretože kto iný by mal mať väčší záujem na kvalite a transparentnosti tohto prostredia, ako štát, respektíve jeho predstavitelia a inštitúcie? Aj preto očakávam že aj vďaka spomínanej legislatívnej zmene ale aj vplyvom súčasnej pandémie, budeme svedkami negatívneho dopadu uvedených opatrení na štátny rozpočet.

Doposiaľ ste spomínali možné riziká a negatíva viacerých pripravovaných, či už realizovaných zmien. Čo však v tejto súvislosti navrhujete, resp. plánujete navrhnúť pre zlepšenie situácie vy, ako komora audítorov?

Podobne, ako doposiaľ, ponúkame možné riešenia a odborné – nie politické – argumenty, ktoré ich podporujú. To je aj dôvod prečo SKAU neustále proaktívne komunikuje a je otvorená akejkoľvek odbornej diskusii s kompetentnými rezortmi financií a hospodárstva. Snažíme sa ponúkať naše dlhoročné skúsenosti a vedomosti vo viacerých oblastiach, ako aj skúsenosti našich partnerských združení v zahraničí. To všetko s cieľom dosiahnutia maximálne možného, nekompromisného, koncepčného a systematického boj proti daňovým únikom.

Dôvod je prostý – práve v tejto oblasti vidíme viaceré pozitívne možnosti riešenia danej problematiky, ako napríklad zníženie veľkostných podmienok pre povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom pre obchodné spoločnosti a družstvá, čím by sa realizovalo zmrazenie veľkostných podmienok platných pre rok 2020 a zrušilo by sa zvyšovanie veľkostných podmienok pre rok 2021 a 2022. Podľa nás by bolo veľmi prospešné, pokiaľ by sa jasne stanovili povinnosti overenia účtovných závierok pre právnické osoby, ktoré za predchádzajúce účtovné obdobie prijali štátnu podporu, dotáciu v sume vyššej ako 200 000,- eur.

To zrejme nie sú ale jediné vami navrhované zmeny, alebo sa mýlim?

Nie. Snažíme sa navrhnúť  a presadiť zavedenie takých opatrení, ktoré by zmenili samotné prostredie. Podstatou by mala byť aj pozitívna motivácia byť transparentným a poctivým. Nie je snahou SKAU nahradzovať kontrolné mechanizmy štátu, ako kontroly zo strany finančnej správy, ale navrhovať jej efektívnejšie smerovanie do problémových oblastí. Ak sa budú v rámci pozitívnej motivácie podnikateľské subjekty snažiť byť transparentnými a poctivými, napr. aj tým, že budú mať štatutárny audit alebo inú kontrolu zo strany štatutárneho audítora, bude táto ich aktivita akceptovaná aj štátom. Štát a jeho inštitúcie disponujú množstvom dát a informácií, ktoré sa dajú využiť aj na automatizované alebo plne automatické úkony pri správe daní a celkovo ekonomického prostredia.

Veľmi rýchlo sú napríklad realizovateľné, nazval by som to výchovné sankcie, ako je zavedenie automatických sankcií pre daňovníkov a účtovné jednotky za nesplnenie základných povinností. Dôvodom by bolo neuloženie účtovných závierok v registri účtovných závierok, uloženie účtovných závierok s fatálnymi chybami, neoverenie účtovnej závierky audítorom, nevypracovanie výročnej správy. Ponúkame naše odborné kapacity aj pri identifikácii množstva logických podmienok, ako vyhodnotiť údaje v účtovných závierkach.

Zároveň chceme presadiť možnosť využitia služby audítora pri kontrole účtovníctva a účtovnej závierky, reguláciu profesie účtovník podmienenú viazanou živnosťou, resp. licenciou a povinnosť vedenia podvojného účtovníctva pre platiteľov DPH s vysokým obratom. Pri ňom ide z nášho pohľadu o systémovo dôležitý krok pri tvorbe jednotnej účtovnej platformy pre platiteľov dane z pridanej hodnoty. Aby to bolo pochopiteľnejšie, je nutné dodať, že v súčasnosti evidujeme mnoho aktívnych fyzických osôb – podnikateľov, platiteľov DPH, s miliónovými obratmi, ktorí vedú jednoduché účtovníctvo.