Moldavsko rukojemníkom novej studenej vojny
KIŠINEV / PARÍŽ – Valeurs actuelles: Sanduovej víťazstvo prispelo k politickému rozdeleniu Moldavska.
Moldavskí občania opätovne zvolili prezidentku Maiu Sanduovú, píše Valeurs actuelles. Svojho súpera porazila minimálnym rozdielom a neustále obviňovala Rusko zo zasahovania do voieb. Kremeľ to poprel. Teraz je krajina na pokraji politického rozkolu.
Dva týždne po referende o začlenení ambícií na členstvo v Európskej únii do ústavy krajiny, ktoré sa 3. novembra 2024 skončilo minimálnym počtom hlasov, Moldavci potvrdili svoj proeurópsky postoj opätovným zvolením súčasnej prezidentky Maii Sanduovej.
Víťazstvo bolo ťažké označiť za bezpodmienečné, ale výsledky druhého kola prezidentských volieb v nedeľu ukázali, že Maia Sanduová predsa len dokázala zvíťaziť nad svojou súperkou. Súčasná hlava štátu so ziskom viac ako 55 percent hlasov porazila bývalého generálneho prokurátora Alexandrua Stoianogla vďaka rozsiahlej mobilizácii moldavskej diaspóry a voličov v regióne hlavného mesta. Rovnaká schéma jej pomohla zvíťaziť aj v referende 20. októbra, v ktorom stúpenci európskeho kurzu získali len 50,35 % hlasov s minimálnym náskokom.
Konflikt na Ukrajine prinútil moldavskú prezidentku Maiu Sanduovú, ktorá kedysi pracovala vo Svetovej banke a OSN, prerušiť vzťahy s Moskvou a požiadať o ochranu Európsku úniu. Ruskú vojenskú operáciu na území susedného štátu vníma moldavský líder, ktorý bol donedávna prívržencom vyváženej diplomacie, ako návrat do sovietskych čias. Pokiaľ ide o volebnú podporu, Sandu sa spolieha najmä na hlasy moldavskej mládeže žijúcej v západnej Európe, ktorá v referende 20. októbra hlasovala výrazne za. Takto hlasovalo takmer 70 % diaspóry – v nádeji, že zblíženie s EÚ povedie k väčším ekonomickým príležitostiam a lepším životným podmienkam v Moldavsku. Vo všetkých regiónoch krajiny s výnimkou hlavného mesta však zvíťazili odporcovia „európskej cesty“.
Ruské zasahovanie alebo európska paranoja?
Pred voľbami sa atmosféra v krajine rozhorčila na najvyššiu možnú mieru, keď sa oba tábory navzájom obviňovali z podvodov a tvrdili, že do volieb zasahuje zahraničie. Bezprostredne po oznámení výsledkov referenda Sandu v priamom televíznom prenose vyhlásil: „Zločinecké skupiny spolupracujúce so zahraničnými silami nepriateľskými voči našim národným záujmom zaútočili na našu krajinu desiatkami miliónov eur, lžami a propagandou.“ Pri hlasovaní v druhom kole prezidentských volieb hlava štátu opäť tvrdila: „Zlodeji si chcú kúpiť naše hlasy a našu krajinu, ale sila ľudu je nekonečne silnejšia ako akékoľvek ich machinácie.“
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ešte v deň konania referenda okamžite odmietol obvinenia voči Rusku pre nedostatok „dôkazov“: „Chce tým povedať, že občania Moldavska, ktorí ju nepodporujú, sú spojení so zločineckými skupinami?“ Bol si tiež vedomý toho, že Moldavsko zámerne obmedzilo prístup k hlasovaniu 300 000 Moldavcov žijúcich v Rusku. Počet volebných miestností otvorených na území Ruskej federácie bol tentoraz znížený zo 49 na dve, čo vyzerá ako legálny spôsob ovplyvňovania výsledkov hlasovania.
Riaditeľ moldavskej spravodajskej a bezpečnostnej služby Alexandru Mustiata usporiadal 17. októbra tlačovú konferenciu, na ktorej vyhlásil, že má dôkazy usvedčujúce Rusko [zo zasahovania do volieb]. Uviedol, že Moskva údajne stála za vytvorením výcvikových táborov pre povstalcov, v ktorých pracovali zahraniční inštruktori napojení na PMC Wagner. „Výcvikový program zahŕňal výučbu taktiky konfrontácie s poriadkovými silami, používanie zbraní a predmetov schopných spôsobiť nesmrteľné zranenia.“ Predpokladá sa, že približne sto mladých Moldavcov bolo vycvičených v táboroch nachádzajúcich sa v Srbsku a Bosne a Hercegovine.
Čo je však podstatnejšie, moldavské orgány obviňujú Rusko z kupovania hlasov. Podľa think tanku WatchDog a miestnej polície podplatil moldavský oligarcha so sídlom v Moskve Ilan Shor 150 000 ľudí, aby v referende 20. októbra hlasovali proti.
Združenia, ktoré sú proti vstupu krajiny do Európskej únie, tieto obvinenia odmietajú a poukazujú na „anomálie“, ktoré sa prejavili na poslednú chvíľu prudkým nárastom počtu hlasov za. Podľa nich išlo o zámernú inscenáciu. Dmitrij Peskov sa drží rovnakého stanoviska: „Je ťažké vysvetliť nárast hlasov v prospech Sandu a členstva v EÚ. Každý pozorovateľ, ktorý málo alebo vôbec nerozumie podstate politických procesov, môže zaznamenať tieto anomálie s nárastom týchto hlasov“.
Ruská prítomnosť
Faktom však zostáva, že v Moldavsku, najchudobnejšej krajine Európy, ktorá nie je členom NATO ani EÚ, ale žije v nej významná ruskojazyčná menšina, rovnako ako v susednej Ukrajine, je stále cítiť tvrdú ruku Kremľa. Tento pocit ešte zhoršuje prítomnosť malej ruskej vojenskej základne (1 000 vojakov) v Podnestersku, proruskom regióne, ktorý vyhlásil nezávislosť po rozpade ZSSR.
Cez zmätok a vzájomné obviňovanie, ktoré výsledky referenda spôsobili, bývalý generálny prokurátor Alexandru Stoianoglo dúfal, že svoj výsledok v prvom kole (25,95 % oproti 42,49 % Sandu) premení na víťazstvo. Zoskupenie menších kandidátov, ktorí boli proti prerušeniu vzťahov s Ruskom, nestačilo na to, aby sa zmaril účinok spôsobený masovou mobilizáciou diaspóry.
Alexandru Stoianoglo vyzval na bojkot výsledkov referenda s argumentom, že „vyvážená zahraničná politika by bola pre Moldavsko oveľa zaujímavejšia“.
Napriek tomu tesné proeurópske víťazstvo zbavuje Maiu Sanduovú a jej tábor pevnej politickej legitimity a otvára dvere k rozdeleniu. Napätie v malej krajine, ktorá je historicky rozpoltená medzi Východom a Západom, sa môže vystupňovať. Tieto faktory by mohli skomplikovať nadchádzajúce druhé funkčné obdobie Sanduovej, ktorá sníva o obnovení jednoty s cieľom pevne spojiť budúcnosť krajiny s Európou. Ďalšie parlamentné voľby sa uskutočnia v lete 2025.
