Minimálny bezpodmienečný príjem vo Fínsku
Pred rokom sa vo Fínsku začal experiment s minimálnym bezpodmienečným príjmom. Vybraná vzorka nezamestnaných dostávala od štátu 560 eur. V budúcnosti sa uvažuje, že by tento mechanizmus nahradil systém sociálnych dávok. Nie je to nová myšlienka. Vo Fínsku sa o nej diskutovalo sa o nej už začiatkom osemdesiatych rokov. Počiatočné úvahy o konečnom modeli boli aj o tom, aby sa platilo každému občanovi bez ohľadu na jeho príjem 800 eur.
Nepodmienený základný príjem alebo základný nepodmienený príjem je koncept systému sociálneho zabezpečenia pomocou pravidelnej peňažnej dávky potrebnej na dôstojný život vyplácanej všetkým ľuďom žijúcim na danom území bez akýchkoľvek podmienok, nezávisle od práce, sociálnej situácie a pod.
Nepodmienený základný príjem je často navrhovaný ako občianska dividenda alebo ako negatívna daň z príjmu. Princípom je odstránenie dane z príjmov a ostatných odvodov. Chýbajúce prostriedky do štátneho rozpočtu sú dopĺňané cez spotrebnú daň (teraz DPH) vo výške až 50 %. Navrhovaná výška pre Slovensko bola odhadovaná na 10 eur na deň (300 eur mesačne) a nahrádzala by väčšinu sociálnych dávok. Je určený aj pre deti, ale len v polovičnej výške. Malo by to teda vplyv na podporu rodiny.
Zástancovia tejto myšlienky hovorili o tom, že systém minimálneho bezpodmienečného príjmu ušetrí čas na prepočty, distribúciu a kontrolu výplaty rôznych sociálnych príspevkov. Okrem toho autori modelu si myslia, že ak ľudia nezostanú bez grošov, budú pokojnejší a budú si pozornejšie hľadať prácu, ale aj pridá spokojnosť tým, čo majú malý podnik, aby nemysleli len na podnikanie. Pred spustením projektu panovali aj obavy z toho, že ľudia prestanú pracovať. Treba chápať, že s príjmom 800 eur sa vo Fínsku nedá dlho vyžiť. Najchudobnejší Fíni v priemere zarábajú 2 100 eur. Zatiaľ systém minimálneho bezpodmienečného príjmu v iných krajinách nezaviedli. V niektorých krajinách sa robili experimenty – Brazílii, Holandsku, Namíbii, Kanada. Výskumy ukázali, že obavy v duchu „nezamestnaní všetko prepijú“ sa ukázali ako neoprávnené. Experimenty ukázali pozitívne efekty základného príjmu, ale v rozsahu celej krajiny nikto zatiaľ systém neskúšal.
Experiment podporila značná časť obyvateľstva Fínska. Tu sú výsledky fínskeho výskumu verejnej mienky:
Podiel ľudí podporujúcich zavedenie minimálneho bezpodmienečného príjmu
| Celkom | 69 % |
| Robotníci a poľnohospodári | 69 % |
| Robotníci a poľnohospodári | 69 % |
| Nižšie postavení úradníci | 63 % |
| Vyššie postavení úradníci | 66 % |
| Podnikatelia | 60 % |
| Študenti | 74 % |
| Dôchodcovia | 71 % |
| Nezamestnaní | 75 % |
| Prameň: finland.fi.news |
Otcom základnej myšlienky je Oli Kangas šéf oddelenia výskumu z Inštitútu sociálneho poistenia Fínska (Kela – The Social Insurance Institution of Finland). O význame fínskeho modelu výskumník z Kela povedal: “Začnime z toho, že samotná vláda chcela, aby sa experiment uskutočnil, bola to myšlienka vlády. Chceli vysvetlenie, či sa dá uskutočniť reforma [sociálneho systému – poznámka Mzdového spravodaja] cestou využitia základného príjmu, či sa môže základný príjem stať kľúčom k vyriešeniu niektorých problémov.Jeden z nich pozostáva, že v niektorých prípadoch systém sociálneho zabezpečenia pracuje proti stimulácie zamestnanosti.” Fínsky ekonóm dodáva, že ak človek počíta so sociálnou podporou, dostáva viac peňazí ako keby ste sa zamestnal. Človek, ktorý dostáva podporu, chápe, že práca neprináša nič k úrovni jeho príjmov.
Vláda rozhodla, že experiment bude trvať dva roky. Vyčlenila pre neho 20 mil. eur. Dve tisícky ľudí dostávajú mesačne v rokoch 2017 a 2018 rovnako 560 eur. Sú vo veku 25 až 58 rokov z celej krajiny. Fínsky parlament prijal zákon. Tí, čo boli do experimentu vybraní, sa ho museli zúčastniť povinne.
Kela podrobne cez rôzne databázy sleduje to, čím sa ľudia zaoberajú. Média môžu účastníci pokusu slobodne informovať. Kela zaujíma aj to, či sú ľudia so základným príjmom schopní uzatvárať jednorazové zmluvy, ale získať čiastočné úväzky.
Ako napísal v januári tohto roku britský denník The Guardian, myšlienka základného bezpodmienečného príjmu sa páči nielen ľavému spektru politickej scény vo Fínsku, ale aj pravému. Myšlienka je o to príťažlivejšia v súvislosti s upozorneniami na to, že očakávaná automatizácia môže byť hrozbou toho,, že v najbližších dvadsiatich rokoch môže znamenať zánik tretiny pracovných miest v krajinách s vyspelou ekonomikou. Denník napísal, že cieľom fínskeho experimentu je napríklad aj zistenie toho, ako základný nepodmienečný príjem ovplyvňuje úroveň strachu a úzkosti obyvateľov a to, ako často navštevujú lekárov, ale aj možnosti zníženia nákladov na byrokraciu.
