Milan Mozolák: Audit je predovšetkým služba vo verejnom záujme, digitalizácia a umelá inteligencia – realita auditu budúcnosti či to chceme alebo nie
Pred výročným Zhromaždením Slovenskej komory audítorov (SKAU) sme sa s jej prezidentom Milanom Mozolákom porozprávali o tom, čo sa podarilo komore pod jeho vedením za uplynulé obdobie dosiahnuť a aké výzvy čakajú jej členov – a profesiu štatutárnych audítorov – už v krátkej budúcnosti…
Ako by ste z pohľadu komory zhodnotili uplynulý rok? Čo sa vám podarilo dosiahnuť, s akými problémami ste sa museli vyrovnať a v akej pozícii vidíte činnosť SKAU v budúcnosti?
– Rok – od posledného Zhromaždenia našej komory ubehol tak rýchlo, že som si poriadne ani nestihol uvedomiť, že sa zároveň končí aj moje druhé funkčné obdobie v pozícii prezidenta SKAU. napriek počiatočnému váhaniu som sa nakoniec rozhodol prijať výzvu a na post prezidenta kandidovať do tretice. Popri výkone profesie štatutárneho audítora si táto funkcia vyžaduje aj veľa úsilia a nasadenia navyše – na úkor osobného času. Pretože – a moji kolegovia vo vedení komory mi dajú za pravdu – nie je to len „požierač času“, ale aj dosť silný nápor na nasadenie a stres – obzvlášť v časoch rýchlych zmien ekonomického prostredia, meniacich sa pravidiel na medzinárodnej ale hlavne lokálnej legislatívy. A špeciálne v slovenskom ekonomickom prostredí „súvisí všetko so všetkým.“ A popri tom nezabúdame na to, že našou úlohou je poskytovať v tomto zložitom ekonomickom prostredí nezávislé, transparentné a vysoko odborné služby na profesionálnej úrovni, robiť dôkladnú transparentnú kontrolu a prípadne kvalitné poradenstvo. Z tohto pohľadu – a platí to pri každej zmene vlády – nám aj za posledný rok pribudlo množstvo práce, nakoľko každá nová politická garnitúra sa snaží zmeniť podmienky čo najviac – často hlavne vo svoj prospech.
Nie je to sebecké z ich strany?
– To je vždy a žiaľ, robí to u nás jedna politická garnitúra za druhou. Nenastavuje dlhodobé vízie, kam by sa krajina mala systematicky, zmysluplne, štandardne a transparentne uberať v budúcnosti, ale menia pravidlá len z krátkodobého hľadiska istoty výkonu svojho mandátu. Tak, aby z toho vyšli dobre v prvom rade oni. Len málokto myslí na ďalšie generácie, ktoré prídu po nich. Takže áno – je to z ich strany nielen sebecké, ale aj dosť egoistické.
Na druhej strane „pridávaním práce“ je preukázaná vaša opodstatnenosť, alebo nie…?
– Z čisto teoretického, „akademického“ hľadiska by sa to mohlo vnímať aj takto. Avšak s nárastom práce pribúdajú aj rôzne povinnosti a zároveň paradoxne aj oklieštenia rozsahu nášho pôsobenia. Zároveň sa vytráca vízia a dlhodobá koncepčnosť. Vidieť to napr. pri snahe oklieštiť limity na povinnú realizáciu auditu. Dnes na Slovensku podlieha povinnému auditu menej ako jedno percento firiem! Teda len necelé jedno percento firiem je pod nezávislým, transparentným a objektívnym verejným dohľadom a kontrolou. V tejto súvislosti si treba uvedomiť fakt, že audit musíme vnímať ako službu vo verejnom záujme – bez ohľadu na to, s akými hodnotami my audítori narábame: či verejnými alebo súkromnými. A tie by mali byť transparentné – len tak to môže mať následný celospoločenský dosah. A práve toto na Slovensku absentuje. Sme svedkami akéhosi oxymoronu, paradoxu, že kým pred voľbami každý politik hovorí o potrebe väčšej transparentnosti a kontroly v prospech štátu – po nich ich rozsah v praxi obmedzuje…
V súčasnosti, keď potrebuje štát konsolidovať verejné financie, mal by mať enormný záujem na tom, aby mu tie peniaze, ktoré by mali a mohli pritiecť „do štátnej kasy“ neutekali. Nemal by podľa vás mať práve teraz záujem na tom, aby bol aj počet auditovaných subjektov väčší – aspoň taký, aký bol pred tým, ako sa začali limity povinného auditu politickými rozhodnutiami neprirodzene zvyšovať?
– Súhlasím s vami a som presvedčený, že by sa dané limity mali opätovne dostať do „normálnych koľají.“ Tým prispejú aj audítorské služby k požadovanej, ešte väčšej transparentnosti a verejnej kontrole, nakoľko tie v súčasnosti zavedenými opatreniami akosi ustupujú do úzadia. A pritom je to potrebné: na Slovensku absentuje dôslednejšia verejná kontrola, vyššia transparentnosť a korektné narábanie nielen s verejnými zdrojmi, ale aj ďalšími hodnotami. Vznikajú značné nepresnosti v príjmoch, ktoré by mohol štát vybrať a získať. Na vysvetlenie ide o to, že veľká časť príjmu štátneho rozpočtu je tvorená z daní, ktoré sa vypočítavajú z ekonomických evidencií a hospodárskych výsledkov. Tieto však ako som uviedol sú verejne a odborne kontrolované len na úrovni menej ako 1%. Záver si viete predstaviť – nepresnosť údajov, nekvalita a nielen neúmyselná. Následne je len veľmi ťažké hľadať dodatočné zdroje alebo zavádzať zmysluplné koncepčné zmeny. Sme svedkami riešenia následkov a nie predchádzaniu vzniku príčin.
Svojho času bolo Slovensko – v rámci krajín strednej a východnej Európy – lídrom v oblasti audítorských služieb.
Sme na tom stále rovnako?
– Snažíme sa si svoju pozíciu udržať naďalej – a to najmä vo vytvorenom metodickom zázemí či nastavení štandardov v rámci našej profesie. Naša komora audítorov sa najnovšie stala lídrom aj v rámci zavádzania podmienok vykazovania udržateľnosti a auditovania týchto údajov. Dokonca, som nesmierne hrdý, že sme jednou z prvých krajín v rámci EÚ, kde sme na tieto procesy pripravení a už dnes máme k dispozícii do 400 licencovaných odborníkov vrátane firiem. Nehovoriac o tom, že ako jedni z mála disponujeme aj spracovanými metodickými materiálmi, potrebnými k auditu vykazovania udržateľnosti.
Častými zmenami vlád a stratégií trpí do určitej miery aj komunikácia, rozvoj a skvalitnenie činnosti tak vašej komory, ako aj samotného auditu. Alebo sa mýlim?
– Za posledné roky sme sa toho zmenilo veľa. Napriek tomu bolo a je našou snahou mať vždy čo najkorektnejšiu a pre všetky zainteresované strany najprospešnejšiu komunikáciu: tak s Ministerstvom financií SR (MF SR), Úradom pre dohľad nad výkonom auditu (ÚDVA), Najvyšším kontrolným úradom (KNÚ) a inými inštitúciami. Oproti minulosti vnímame pozitívny posun vo vzájomnej komunikácii, hlavne na odbornej úrovni. Takýmto príkladom z uplynulých dní je aj fakt, že nová pani generálna riaditeľka ÚDVA prijala naše pozvanie a nedávno sa osobne zúčastnila rokovania Prezídia našej komory, počas ktorého sme mohli hľadať spoločné možnosti zlepšenia spolupráce nielen v rámci našich inštitúcií, voči našim členom, ale aj voči verejnosti. Pre ňu je totiž najdôležitejší reálny výstup poskytovaných služieb tak zo strany audítorov ako aj ich dohľadu. Čím bude lepšia komunikácia, spolupráca, čím dosiahneme väčšie vzájomné prieniky činností a pohľadu na riešenie odborných problémov, tým viac sa to odrazí aj na kvalite a efektivite.
Pretože nemusím zdôrazňovať, že naša spolupráca, ale hlavne práca audítorov „v teréne“ vedie na konci dňa k lepšej transparentnosti, kvalite ekonomických údajov a dát, zdravému finančnému prostrediu na Slovensku a tým napr. aj k lepšiemu výberu daní.
Pán prezident, nedá mi sa nespýtať, či je aj dnes záujem o profesiu štatutárneho audítora za očakávaniami, alebo nastal aj v tejto oblasti nejaký posun…
– Požadovaný prírastok mladých audítorov nie je len našim, ale aj celoeurópskym problémom. Žiaľ, naša profesia „starne“ čoraz viac a spôsobujú to aj vysoké nároky a požiadavky, ktoré sa pri získaní licencie kladú na záujemcu o prácu štatutárneho audítora. Nehovoriac o nevyhnutnosti plniť aj po získaní licencie množstvo povinností, lebo len tak môžete spĺňať vysoké nároky na odbornosť a kvalitu.
Ste v pozícii prezidenta SKAU už druhé volebné obdobie a tak ma zaujíma, aká je z vášho pohľadu jej vízia do budúcna? V akých oblastiach sa bude musieť posunúť a prípadne zmeniť….
– Hodnotenie uplynulého obdobia v pozícii prezidenta komory ponechám na našu členskú základňu. Oni najlepšie dokážu formulovať svoju spokojnosť či nespokojnosť. Za seba môžem urobiť odpočet, čo sme sa snažili presadiť, implementovať do našej činnosti a čo sme uviedli „do života.“ Azda najzreteľnejší je posun v prístupe k informáciám a v následnom zlepšení podpory na výkon auditu. Tieto úlohy, ktoré nám definuje aj legislatíva, sa nám darí úspešne realizovať – a to aj pomocou uvádzania novej metodiky do praxe, ale aj neustálym vzdelávaním našich členov. Pozitívne vnímam aj naše zhostenie sa školenia prvých licencovaných odborníkov na udržateľnosť. Systém, vytvorený našou komorou, bol kompetentnými miestami akceptovaný a následne aj certifikovaný pre získanie licencie.
Toto svedčí o našej erudovanosti a profesionalite. … a v budúcnosti?
– Tu vidím priestor na ďalšie napredovanie rozvoja digitalizácie našej profesie a jednotlivých činnosti. Nasadenie a podpora digitalizácie a informačno-technologických procesov bude musieť prebiehať ešte rýchlejšie. Súvisí to nepriamo aj s nástupom umelej inteligencie (AI) – a práve v tejto oblasti pripravujeme pre našich členov s predstihom podporu už teraz.
V čom reálne spočíva v rámci SKAU podpora nástupu umelej inteligencie?
– Už teraz – s na to určenými špecialistami a odborníkmi – pripravujeme prvé analýzy a materiály, aby sme už v budúcom roku mohli uviesť „do života“ aj praktické nástroje pri jej používaní. Viete, naša profesia je do značnej miery limitovaná nezávislosťou, dôveryhodnosťou, citlivým narábaním s osobnými a obchodnými údajmi klientov a mlčanlivosťou. Znamená to, že nie sme oprávnení používať citlivé informácie napr. pri „trénovaní“ umelej inteligencie. Môžeme ju využívať, avšak musíme byť obozretní. Takže skôr, než systém umelej inteligencie uvedieme do audítorskej praxe, musíme zohľadniť a pripraviť množstvo veci a tiež musíme byť pripravení aj na to, že AI stále nie je dokonalá a môže sama od seba vygenerovať nežiadané výstupy a informácie. To je dôvod, prečo sme vopred dôslední pri príprave kontrolných mechanizmov pri jej nasadení
Predsa len – neobávate sa, že AI ohrozí v budúcnosti vašu profesiu ako takú?
– Momentálne ju vnímam ako výborného pomocníka a spoľahlivého neúnavného asistenta štatutárneho audítora. Ako neobmedzený zdroj informácií a možností – avšak nie finálneho realizátora auditu. Tým naďalej ostane „živý“ štatutárny audítor. Nástup technológií, umelej inteligencie a ďalších inovácií je mohutný – a doslova až dramatický, preto nevylučujem, že využitie našej profesie do budúcna nebude tkvieť len v samotnej práci audítora pri overovaní faktov, ale postupne sa presunie do fázy finálnej interpretácie zistení. Umelá inteligencia postupom času získa také schopnosti, že bude vedieť nahradiť množstvo procedúr a práce, ktorú robíme v súčasnosti my.
Treba si uvedomiť, že dnes je na Slovensku približne 800 licencovaných a kvalitne pripravených audítorov. Ide o dostatočný počet na to, aby mohli interpretovať výsledky, zistené pomocou AI. Transparentne, odborne a kvalitne, v prospech celej ekonomiky, spoločnosti a prostredia v ktorom žijeme. A v prípade, že by o odbornosť a profesionalitu audítorov zo strany štátu nebol záujem, nemám najmenšie obavy o ich uplatnenie a využitie v praxi. Akurát by sa vytratil prvok verejného záujmu a pracovali by v prospech užšej skupiny klientov a firiem. Samozrejme cieľom ich práce by bolo plnenie predovšetkým záujmov klienta a v konečnom dôsledku by na to doplatil štát, jeho ekonomika a spoločnosť ako taká…
