Metafory ekologicko-ekonomického vývoja

Na viacerých miestach predchádzajúceho výkladu sme naznačili možnosti využitia ekologicko-matematických modelov pri zdokonalení ekonomickej imaginácie a pri tvorbe ekonomických teórií. Týka sa to najmä novovznikajúcich príbehov po rozpade sovietskeho impéria, kedy začali vznikať podoby správania, ktorým centrálno-byrokratické riadenie kládlo neprekonateľné prekážky.

Ide rozličné formy správania, ktoré sa veľmi podobajú na ekologické procesy v prírode: – koristenie, – súťaženie, – cudzopasenie, – vyžieranie a podobne. Vo vznikajúcich trhových podmienkach bez prísnej centrálnej reglementácie dostávali tieto ekologické formy aj príslušné nové názvy, ako je tunelovanie, výpalníctvo a iné darebácke formy tieňovej ekonomiky. V nasledujúcom výklade sa takými možnosťami budeme zaoberať podrobnejšie.

V krajinách, ktoré sa vymanili spod vplyvu Sovietskeho poručníkovania a zvrhli komunistické vládyzačali vznikať rôzne formy správania ľudí a organizácií v rozpore s platnými normami. V literatúre sa stretávame s rozličnými pojmami použitými na pomenovanie takýchto činností. Všetky by sa mohli zaradiť pod všeobecný pojem nelegálne formy ekonomického správania prípadne pod spojenie sivá (tieňová) ekonomika. Predmetom tohto výkladu však nie sú konkrétne podoby takýchto procesov v objektívnej realite ale skúmanie podôb ich pôsobenia na celkovú dynamiku virtuálneho spoločensko-ekonomického systému v kontexte možností matematicko-ekologického modelovania, resp. komputačných experimentov s takými modelmi. Budeme vychádzaťzo skutočnosti, že procesy v spoločensko-ekonomickej realite sú si veľmi podobné s biologicko-ekologickými procesmi v prírode. V ekonómii mali na ekologické modely sa podobajúceho predchodcu v podobe duopolu francúzskeho ekonóma A. A. Cournota, ktorý vznikol takmer o sto rokov skôr, ako známy ekologický model Lotka-Volterra o ktorých sa už čitateľ dozvedel v predchádzajúcich častiach nášho výkladu mechanistickej ekonómie typu Samuelsona. V živom spoločenskom hospodárstve existuje viacero dvojíc, či už jedincov, organizovaných skupín alebo aj inštitúcií medzi ktorými prebieha podobné správanie aké opísali v matematickom formalizme Lotka a Volterra. S rozšírením IKT a najmä komputačnej inteligencie sa objavili úplne nové možnosti skúmania dynamických procesov uvedeného typu. Na využívanie týchto efektívnych, ba aj celkom efektných metód sme zameralinasledovný výklad. Použili sme pri tom softvéry Excel, STELLA a iDMC aby bol výklad širšie zrozumiteľný aj bez hlbšej znalosti vyššej matematiky, osobitne diferenciálneho počtu a diferenčných sústav.

Metodológia, ako aj konkrétne postupy, metódy a nástroje používané v spoločenských a kognitívnych vedách sa pod vplyvom zdokonaľovania a širokej dostupnosti IKT, vďaka pokroku v programovaní počítačov a najmä výsledkom dosiahnutým v teoretickej aj aplikačnej oblasti komputačnej inteligencie (CI) prechádza zaujímavým a zdá sa že aj pre ekonómiu zvlášť dôležitým vývojom. V kontexte tohto vývoja možno s určitým oprávnením hovoriť o takom zdokonaľovaní, ktoré by sa mohlo nazvať aj novou paradigmou, resp. novým vedeckým programom v spomenutej triede vied. Význam tejto zmeny vystúpi do popredia najmä v súvislosti s nemožnosťou (na rozdiel od prírodných a technických vied) priameho pozorovania, tobôž experimentovania so skúmanými objektmi resp. predmetmi vedeckého teoretizovania. Jednou z možných foriem využívania týchto nových vymožeností IKT a aplikovanej informatiky a najmä CI je teoretizovanie na osnove kvalitatívnej simulácie, resp. kvalitatívneho experimentovania vo virtuálnej realite (resp. v konkrétnych virtuálnych laboratóriách). Schéma 1 ukazuje zrejme najjednoduchší možný prístup k uchopeniu tejto problematiky či už výskumníkom alebo univerzitným študentom. Pokiaľ ide o obsah pojmu „vedecká literatúra” máme na mysli nielen vecne príslušný vedný odbor v ktorom sa skúma, ale aj vhodná matematická a AI (aplikovaná informatika), resp. literatúra z odborov komputačnej inteligencie a komputačného života.

Determinizmus

Budeme viac-menej vychádzať z toho, čo je napokon zistiteľné aj priamym pozorovaním či už v prírode, napr. v biologicko-ekologických procesoch, ale vlastne aj v spoločensko-ekonomických procesoch, že totiž paralely medzi nimi sú neobyčajne blízke. Tieto procesy sa viditeľne vyznačujú tým, že prebiehajú v krokoch tak v čase, ako aj pokiaľ ide o entity, ktoré  takto fungujú vo veľkej miere v deterministickom režime. To je však veľmi podobné iteračným procesom vo formálnej systémovej dynamike, resp. v matematickom odboretopológie. V danom kontexte by sa mohlo zdať, že v dôsledku toho je najvhodnejším prístupom k analýze použitie diferenčných rovníc. Je to však len čiastočné riešenie a to z toho dôvodu, že sústava diferenčných rovníc opisuje len jednu jedinečnú trajektóriu evolúcie, t. j. z jediného autentického začiatočného bodu a tak vlastne neumožňuje zistiť čo bolo predtým, teda ako sme sa dostali do začiatočného bodu. Aby sa to dalo zistiť, treba zahrnúť do analýzy všetky začiatočné body skúmaného priestoru premenných, či už 2D, 3D alebo aj nD. Ak zvolíme tento priestor napr. pre 2D sústavu v podobe ako je štvorec alebo obdĺžnik, ktorého plocha je x×y, potom musíme uznať, že túto plochu reprezentuje nekonečne hustá množina začiatočných bodov, pričom každý z týchto bodov, resp. určitá podmnožina bodov z množiny x×y môže generovať trajektóriu s veľmi odlišnými kvalitatívnymi znakmi. Takže niet iného východiska, než zahrnúť túto spojitú množinu bodov patriacich do plochy x×y do matematického formalizmu, čím sa 2D sústava stáva topologickou projekciou. Ale ani to nemusí odstrániť všetky ťažkosti, pretože nie všetky projekcie ktoré prichádzajú do úvahy pri skúmaním predmetnej entity sú invertibilné, nanešťastie viaceré sú práveže neinvertibilné, takže pre zisťovanie aspoň niektorých ich vlastností sú potrebné matematické zručnosti, ktoré bežne nie sú vo výbave spoločensko-ekonomického vedca. Našťastie práve existencia a najmä zručné využívanie vymožeností IKT, AI a CI výdatne pomáha pri  prekonávaní týchto komplikácií a prekážok.

Podoba modelov

Vo výklade vychádzame vo zvolenom predmetnom okruhu skúmania z evidentnej skutočnosti, že neúmerné, či nadmerné rozšírenie procesov nelegálneho podnikania  ktoré tak značne poškodzuje podniky ale aj Štátny rozpočet vo viacerýchuplynulých desaťročiach má jasný priamy i nepriamy dopad na dynamiku národného hospodárstva a celej spoločnosti. V nasledujúcich odsekoch ukazujeme a zdôrazňujeme, že predmetná komplexná problematika sa dá skúmať prinajmenšom dvoma spôsobmi: 1. kvantitatívnou analýzou dát, teda empiricko-štatistickými metódami a 2. Kvalitatívnou analýzou správania na fenomenologickej úrovni, ktorá sa opiera o kvalitatívne simulácie abstraktných mentálnych modelov ako paralelnej resp. virtuálnej reality vykonávané v PC laboratóriách na daný účel skonštruovaných, pričom ako sme sa už skôr zmienili, preferujeme kvalitatívny prístup. V našej analýze okrem toho dominuje pozitívny (ako aj fenomenologický) poznávací prístup zatiaľ však iba metódou odhora nadol s využitím kvalitatívneho vyhodnocovania výsledkov experimentovania s mentálnymi modelmivo virtuálnych laboratóriách. Metóda zospodu nahor hoci sa už postupne rozvíja a začína sa uplatňovať v spoločenských vedách si vyžaduje oveľa hlbšiu, než len matematické predprípravu na skúmanie komplexných evolučných procesov v ľudskej spoločnosti.

V dnešnom výklade sa zameriame najprv na všeobecné súvislosti a metodologické aspekty skúmania 2D dynamických modelov v spoločensko-ekonomickej oblasti tak, ako sme sa to snažili už urobiť v predchádzajúcich častiach výkladu. Ďalej vysvetľujeme konkrétne dve kľúčové ekologické interakcie negatívne ovplyvňujúce sociálno-ekonomickú dynamiku a to: vykrádanie z vnútra organizácie, kam patrí aj tzv. Tunelovanie a vynútená „ochrana“ známe aj ako Výpalníctvo. Nasledujúcu problematiku, ktorá sa zameriava na širšie súvislosti ekologických interakcií v sociálno-ekonomickej dynamike a to jednak v 2D dynamických systémoch, ale je tam demonštrácia aj 3D systému, tiež špecifický model vnútro-druhovej konkurencie v podobe „požierania“ nevyvinutých alebo slabých jedincov vzhľadom na jej rozsiahlosť budeme riešiť až v ďalšom t. j. ôsmom pokračovaní nášho výkladu mechanistickej ekonómie. Tento model pripomína ekologický model Kanibalizmu.

V dnešnom výklade sa na kvalitatívnu simuláciu využíva predovšetkým Excel a to kvôli čitateľom o ktorých si myslíme, že sú na tento tabuľkový procesor zvyknutí a majú s ním skúsenosti, takže si môžu niektoré príklady aj samiodskúšať. Druhý softvér ktorý dominantne používame na demonštrácie možností skúmania je iDMC o ktorom zase predpokladáme, že si ho zainteresovaní čitatelia už stiahli z Internetu, keďže je bezplatný a môže vykonať veľmi dobré služby aj pri iných modeloch než s ktorými sa stretne v tejto stati. V niektorých jedinečných prípadoch používame aj ponuky Wolfram Mathematika, najmä vtedy, keď potrebujeme vykresliť trajektóriu v 3D priestore. Náš výklad si vynucuje veľké množstvo snímok výstupov zo simulácií, ktoré však žiaľ sú naozaj len zmeravené odrazy prebiehajúcej evolúcie zachytené v danom kroku času a tak nemôžu poskytnúť rovnocenný dojem ako pri priamom pozorovaní simulačného behu, ktorý sa navyše môže napr. v iDMC nastaviť na širokú škálu rýchlostí vykresľovania trajektórií alebo bifurkačných portrétov. Musíme však dodať, že už aj číre prezeranie výstupov z komputačných experimentov dáva podstatne viac a zrozumiteľnejších informácií než len čítane verbálneho textu o čom sa už čitateľ mohol presvedčiť aj z predchádzajúcich častí výkladu. Je to vlastne iná, zrozumiteľnejšia a efektívnejšie forma získavania poznatkov o komplexných vyvíjajúcich sa spoločenských organizmov.

Ekologické vzťahy, multiplikačné koeficienty a ich ekonomický zmysel

Multiplikačné koeficienty vo vyjadrení ekologických vzťahov majú veľký význam aj v modelovaní vzťahov ekonomických, pretože výrazne ovplyvňujú dynamiku hospodárskeho rozvoja. Tak ako predtým aj v dnešnom výklade vychádzame z predpokladu, že mentálny model hospodárstva je komplexná evolučno-adaptívna entita. Takto má, ako deskripcia živého organizmu všetky jeho podstatné znaky a správa sa teda ako keby bol naozaj biologicko-ekologický a sociálny systém. Hlavným dôkazom toho je aj minulá tridsaťročná realita ktorá ukázala, že evolúciu hospodárstva ovládajú typické ekologické koeficienty (multiplikátory) prítomné tak v biologicko-ekologických, ako aj sociálnych súvislostiach: ide, presnejšie myslené, o celostné multiplikačné koeficienty prítomné vo vzťahoch typu konkurencie, kooperácie, resp. kolaborácie, symbiózy – komensalizmu alebo koeficienta parazitizmu (resp.oveľa častejšie parazitoizmu), či ekologického vzťahu dravec-korisť.Okrem týchto celostných multiplikátorov sú súčasťou takýchto procesov aj koeficienty pôsobiace ako aditívne resp. aj multiplikačné regulátory pôsobiace na premenné entity. Prirodzene, v hospodárstve pôsobia aj a predovšetkým sociálne a psychologické koeficienty, ale tie eštenie sú súčasťou nášho terajšieho výkladu, pretože najprv treba vysvetliť základné otázky týkajúce sa prítomnosti prípadných a lá ekologických vzťahov v spoločenskom hospodárstve. Ich analýzy budú predmetom ďalších častí nášho výkladu po vybudovaní náležitej teoretickej a metodickej osnovy pre čitateľov. V ostatných desaťročiach sú najviditeľnejšími ekologickými vzťahmi s ktorými sa často stretávame sú rôzne formy vnútorného vykrádania aj v podobe tunelovanie ako obdoby parazitoizmu, resp. v miernejšej podobe parazitizmu a tiež vynútená „ochrana“ formou tzv. výpalníctva ako obdoby ekologického vzťahu dravec-korisť. Na prvý pohľad síce nie je zjavné, že výpalníctvo je menej nebezpečná forma vzťahu, ako je tunelovanie, ale fakt, že reprezentanti týchto spôsobov správania sú infiltrovaní vnútri organizmov okrem priamych škôd na novo vytváranej hodnote ničia aj v minulosti vytvárané hodnoty a rozkladajú pritom riadiaci systém organizmu, pozitívne stereotypy správania a ničia medziľudské vzťahy, t. j. spôsobujú aj psychologické a sociálne ujmy. To je veľmi podobné parazitoizmu v prírode, ktorý sa objavuje v populáciách hmyzu.Podnik, či už súkromný, ale ešte častejšie štátny, resp. rozpočtové položky Štátneho rozpočtu môžu napadnúť viacerí škodcovia nezávisle od seba. Takže na rozdiel od bájneho Trójskeho koňa, keď bojovníci skrytí v drevenom monštre po vpustení za hradby Tróje sa odhalili a bojovali v obvyklej forme, škodca v podniku, alebo čo je horšie v daktorom rezortnom ministerstve alebo inom štátnom či regionálnom útvare, úrade a podobne pôsobí v hlbokom utajení. Nepozorovane devastuje nielen daný podnik, či rozpočtovú položku, ale intenzívne prispieva k rozkladu štátneho zriadenia a vlastne celej spoločnosti. Na rozdiel od tunelára, výpalník napadá podnik zvonka a tak je nepriamo zainteresovaný na tom, aby podnik ktorý okráda prosperoval čo najlepšie. Súvisí to zrejme aj s tým, že škodca poskytuje aj istý recipročný prínos v podobe funkčnej ochrany. Takže tu vlastne nejde o konvenčný vzťah dravec verzus korisť, ale spojený je s miernym prídavkom určitej formy symbiózy, t. j. kooperácie. V kontexte s názvom tohto odseku, ako aj s celkovým zameraním nášho výkladu treba predoslať, že dôsledkami nelegálnych procesov nie sú len kvantitatívne vykázateľné straty, lež a najmä kvalitatívne zmeny zásadne vplývajúce na celkový a dlhodobejší charakter evolúcie spoločnosti. Tieto kvalitatívne degeneratívne zmeny môžu mať rozličný tvar ale  v terajšom výkladesanimi nezaoberáme. Prišli sme v našich výskumoch k záveru, že najškodlivejším ekologickým vzťahom v spoločenskom hospodárstve v dnešných podmienkach je vykrádanie zvnútra, t. j. obdoba ekologického vzťahu parazitoizmu. Keďže predmetná problematika má charakter komplexnosti využívali sme na získavanie poznatkov o jej správaní prostriedky a metódy podporované súčasnými IKT a produktmi a službami komputačnej inteligencie. Tento prístup k predmetnej problematike sme všeobecne nazvali kvalitatívnou simuláciou. Konkrétna kvalitatívna simulácia ktorú používame v siedmich častiach nášho výkladu zameriavame najmä na získavanie diskrétnych kvalitatívnych javov, udalostí a informácií, ktoré sa vynárajú v priebehu iteračných procesov uskutočňovaných vo virtuálnych laboratóriách. Typickými príkladmi kvalitatívnych udalostí sú bifurkácie a prostredníctvom nich sa vynárajúce kvalitatívne entity, fázové premeny, zmeny štruktúrnej stability a podobne. Kvalitatívne entity, ktoré sa vynárajú v chode iteračného procesu sú užitočné v tom, že môžu odhaliť potenciálnu kvalitatívnu zmenu v správaní analyzovaného virtuálneho objektu, napríklad stratu štruktúrnej stability.

V tejto siedmej, teda ostatnej časti nášho výkladu sme sa pokúsili ozrejmiť, že mnohé procesy v spoločensko-ekonomickej evolúcii majú v sebe viaceré veľmi podobné modusy správania, aké sa vyskytujú v biologicko-ekologických organizmoch. Charakter takých procesov je nezávislý od individuálneho rozhodovania účastníkov ekologického procesu ako jedincov, ale sa prejaví až keď sa tak správa dominantná časť oboch proti sebe stojacich subpopulácií. Dokonca za istých okolností sú takéto procesy v určitej miere nezávislé od štátneho aparátu, teda, ak nefunguje patričným spôsobom. To že sme na zviditeľnenie kvalitatívnych dôsledkov ekologického typu správania použili metódy kvalitatívneho uvažovania a kvalitatívnych simulácií vo virtuálnych laboratóriách by sme mohli podmienečne nazvať aj novou, totiž ekologickou paradigmou, resp. výskumným programom v rámci spoločensko-ekonomických a dokonca aj v rámci kognitívnych vied. Všeobecne vzaté, kvalitatívna (–e) simulácia (–e) je (sú) účinný (–m) spôsob (–m) navrhovania a analýzy vo vedeckom myslení , pri navrhovaní mentálnych modelov a ich analýzy, ktoré sú vopred zamýšľané ako osnova pre virtuálne laboratóriá. Účelom takých kvalitatívnych simulácií je dosiahnuť odpovede na otázky typu: „Čo by sa mohlo stať, keby…?) v postupnosti takých činností (krokov) skúmajúceho subjektu ako je konštrukcia prvotného mentálneho modelu (primordiálu) predmetnej entity analýzy, prevedenie primordiálu do matematickej podoby, transformácia do programovacieho jazyka vybratého softvéru ako základu pre tvorbu virtuálneho laboratória, a napokon experimentovanie a identifikácia výsledkov experimentu tak, aby bolo možné inovovať primordiál na dokonalejší mentálny model a perspektívne aj na čiastkovú abstraktnú teóriu skúmanej entity. V uvedenom zmysle z našich výskumov a aj z celého doterajšieho výkladu jasne vyplývaže predmetom skúmania v Samuelsonovsky koncipovanom výklade často nie je objektívna realita ale potencialita kultivácie primordiálu do plausibilnej podoby až do tej miery, aby takto zdokonalený mentálny model bol použiteľný pre tvorbu teórie a pre komparáciu s objektívnou realitou. V  našom výklade sme vychádzali z predpokladu, že hospodárstvo je komplexná evolučno-adaptívna entit. Má všetky znaky živého organizmu a správa sa ako biologicko-ekologický a sociálny systém. Hlavným dôkazom toho je, že evolúciu hospodárstva ovládajú typické ekologické koeficienty: koeficient konkurencie, koeficient kooperácie, resp. kolaborácie, symbiózy typu komensalizmu alebo koeficient parazitizmu (resp. parazitoizmu), či ekologického vzťahu dravec-korisť. Prirodzene, v spoločenskom hospodárstve, ak odmyslíme štátne zásahy, pôsobia aj a predovšetkým inštitucionálne, sociálne a psychologické koeficienty, ale tie neboli predmetom nášho výkladu. Najbežnejším ekologickým vzťahom s ktorým sa sporadicky stretávame vo virtuálnych entitách, ale aj v objektívnej realite je v ostatných desiatkach rokov viacero neštandardných a nežiaducich modusov správania, pričom k tejto forme priraďujeme rôzne druhy, ktoré sa nápadne podobajú na ekologické procesy v prírode a ako také sme ich v našom výskume podrobili skúmaniu ich komplexnej dynamiky a niektoré z nich sme použili aj v tomto výklade. K nim možno priradiť aj iné druhy správania, napríklad korupciu  v štátnych, orgánoch a úradoch, ale ako sme to už skôr predoslali ani toto správanie nie je priamo predmetom analýzy, len ten jeho aspekt, ktorým pôsobí na celkovú dynamiku hospodárstva.  Úplne na záver treba znova zdôrazniť, že koeficienty, a riadiace parametre, ktoré sme použili v našom výskume sú veľmi vzdialené od reality a jediným dôvodom, prečo tak boli zvolené bola snaha, čo najviac zviditeľniť kvalitatívne formy a udalosti, ktoré môžu potenciálne vyklíčiť pri takýchto komplexných javoch a tak demonštrovať, že už v jednoduchých modeloch vznikajú komplexity z čoho sa už dá odvodiť, že v objektívnej realite určite musia byť také spôsoby správanie ešte častejšie a mohutnejšie, čo prax aj potvrdzuje. V realite samozrejme nie sú tieto javy také markantné a hlavne nie sú navonok viditeľné, čo však neznamená, že nemajú na regulárne sociálnoekonomické normy správania pokrokovej demokratickej spoločnosti deštrukčný vplyv.

Bez mechanistických schém

V siedmich častiach nášho výkladu sme sa snažili ukázať, že ekonómia osnovaná na mechanistických matematických vzorcoch sa nehodí na vysvetľovanie hospodárstva v objektívnej realite pretože ono je vlastne najkomplexnejším sociálnym organizmom vyvíjajúcim sa v čase podobne ako ekologické príbehy. S príchodom IKT a najmä s rozvojom a vymoženosťami komputačnej inteligencie sa podarilo také matematické vzorce pretvoriť na komputačné modelové laboratóriá v ktorých sa experimentovaním dosiahli dokonalejšie, neraz aj výrazne lepšie výsledky umožňujúce vytvárať presnejšie predstavy o komplexných systémoch, nie však o sociálnych organizmoch. Hlavný nedostatok týchto prístupov totiž nebol odstránený, keďže ten je úplne na začiatku uvažovania o hospodárstve v podobe mechanistickej primordiálnychmechanistických a príliš zjednodušených predstáv. Tam vzniká primitívny mentálny model aj z toho dôvodu, aby sa dal ľahšie formulovať do matematického vzorca, ktorý je však už natoľko vzdialený objektívnej realite, že len vo výnimočných prípadoch znesú s ňou takto dosiahnuté výsledky identifikáciu. Celý poznávací postup je takto procesom odhora nadol, keď na úplnom začiatku poznávací subjekt formuluje vlastne to, čo by malo byť výsledkom poznávacieho procesu a tak sa namiesto objektívnej hospodárskej reality vlastne dodatočne skúmajú predpoklady a ba niekedy až predsudky v primordiálnom mentálnom modeli. Východiskom z tejto vedecky a metodicky nevhodnej situácie je dôslednejšie využitie možností poznávacieho procesu zospodu nahor.