Lavrov si myslí, že USA provokujú Rusko

Zakaždým sa veľmi rád zúčastňujem podujatí v rámci diskusného klubu „Valdaj“, ktorý dokázal svoju aktuálnosť. Vždy je potešujúce vidieť zainteresované neľahostajné tváre, ktoré svedčia o želaní účastníkov hľadať v spore, ak nie nepopierateľnú pravdu, tak aspoň určité spoločné prístupy ku komplikovaným problémom, ktoré sa vyriešiť za jedno posedenie, pravdaže, nepodarí.

Posudzujeme tému Blízkeho Východu a Severnej Afriky. Región je zasiahnutý hlbokou tragédiou. „Arabská jar“, ktorá odštartovala pred 7. rokmi – je, dozaista, „misnomer“ (nesprávny názov), ako hovoria  Američania alebo Briti. Mohlo sa zvoliť aspoň iné ročné obdobie na popísanie, aspoň čiastočné, vtedajších udalostí: absolútne bezohľadný, krátkozraký externý zásah, mimoriadne zložité reformné procesy dozreté v regióne a transformácia týchto procesov do chaosu, ktorý okamžite využili džihádisti. Boli sme svedkami obrovskej vlny terorizmu na začiatku takzvanej „arabskej jari“, presnejšie, po pokuse o veľmi hrubé manipulovanie s ňou, a doteraz táto hrozba pretrváva.

Nie bez príčiny sa na počiatočných štádiách  diskusií úloha založenia skutočného jednotného frontu boja proti terorizmu stala veľmi aktuálnou. Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin upozornil na túto skutočnosť vo svojom prejave na 70. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Bohužiaľ, napriek všetkým vyhláseniam o nutnosti zjednotenia úsilí v boji proti tomuto spoločnému zlu, predsa len pretrváva snaha o využitie tejto situácie v záujme sebeckých geopolitických účelov, pokračujú sa snahy o vyhnutie sa skutočnej kolektívnej práci. Hoci pochopenie, že to nie je správne a že tento stav je nutné zmeniť, predsa len silnie, a to potešuje.

Myslím si, že zlomovým bodom v boji proti terorizmu bolo vstúpenie do tohoto boja Ruskej federácie na žiadosť legitímnej vlády Sýrskej arabskej republiky. Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie, naša Vojenská polícia v súčinnosti s našimi partnermi z Astanského procesu – Iránom a Tureckom, taktiež, ako viete, za spolupôsobenia v juhozápadnej Sýrii s Jordánskom a Spojenými štátmi zriadili štyri zóny deeskalácie, v ktorých prudko klesla hladina násilia.  Aj keď, samozrejme, dochádza k prípadom porušenia, čomu sa venujú ručitelia Astanského procesu. Boli vytvorenépriaznivejšie podmienky pre riešenie najnaliehavejších humanitárnych problémov a pre začiatok politického procesu.

V slede našich úkonov zdôrazním nielen zriadenie štyroch zón deeskalácie, ale aj usporiadanie Kongresu sýrskeho národného dialógu (spoločná iniciatíva prezidentov Ruska, Iránu a Turecka o ktorej bolo oznámené 22. novembra na ich stretnutí v Soči). Kongres sa konal tiež v Soči 30. januára a stal sa vďaka bezprecedentnému zastúpeniu rôznych sýrskych etnických, náboženských, politických síl tou platformou, na ktorej Sýrčania prvýkrát potvrdili 12. princípov, ktoré vnímajú ako základný kameň svojho štátu. Týmto sa dosiahol mimoriadne dôležitý výsledok. Naozaj, nie všetci mali možnosť zúčastniť sa kongresu (boli to objektívne, aj subjektívne dôvody), ale za všetkých okolností boli prítomní delegáti takzvaného Rokovacieho výboru, ktorý naši Saudskí kolegovia s našou podporou utvorili z „rijádskej“, „moskovskej“ a „káhirskej“ skupín. Boli zastúpené záujmy aj tej opozície, ktorá sa spoliehala na Turecko.

Hodnotím ako úspech Kongresu vytvorenie takéhoto mechanizmu, v rámci ktorého všetky, bez výnimky, etnické a konfesionálne politické sily Sýrskej arabskej republiky majú možnosť a budú zastúpené.

Rozhodnutie Kongresu schváliť 12. princípov štátneho usporiadania, o začiatku ústavnej reformy, tiež výzva k medzinárodnému spoločenstvu o poskytnutí humanitárnej pomoci, podpory pri obnove infraštruktúry a hospodárstva si zaslúžia čo najširšiu podporu. Tieto riešenia sa zverejnili prostredníctvom Organizácie Spojených národov.

Samozrejme, keď hovoríme o potrebe zachovať suverenitu a územnú celistvosť Sýrie – je to požiadavka nielen medzinárodného práva vo všeobecnosti, ale konkrétneho uznesenia 2254 Bezpečnostnej rady OSN. Nemôžeme bez znepokojenia pozorovať pokusy o rozdelenie Sýrie. Takéto obavy vznikajú pri zoznamovaní s plánmi, ktoré Spojené štáty začínajú uplatňovať v „teréne“, a to najmä na východ od Eufratu na rozsiahlych územiach medzi touto riekou a vonkajšími hranicami Sýrie s Irakom, Tureckom. Uistenia amerických kolegov, že ich jediným cieľom v Sýrii je boj proti ISIL a za zachovanie územnej celistvosti krajiny, si vyžadujú potvrdenie konkrétnymi akciami.

Bohužiaľ, provokatívne kroky, ktoré USA podnikli (a zapojili do svojho smerovania, ktoré v skutočnosti podkopáva územnú celistvosť Sýrie, zoskupenia strany „Demokratický Zväz“, čo je Kurdská organizácia) a ktoré spôsobili zhoršenie vzťahov s Tureckom (viete, čo sa teraz odohráva v Afrine). Opätovne vyzývam našich amerických kolegov aby neroznecovali oheň a preverovali si svoje kroky nie z hľadiska okamžitých potrieb dnešnej politickej konjunktúry, ale predovšetkým so zreteľom na dlhodobé záujmy sýrskeho ľudu a všetkých národov tohto regiónu, samozrejme vrátane Kurdov, či sa to týka Sýrie, Iraku alebo ostatných krajín regiónu.

V Iraku sa podarilo dosiahnuť úspechy v boji voči ISIL, podobne aj v Sýrii.  Projekt kvázi štátu, kalifátu podľa mojej mienky bol umŕtvený.  Avšak nejednotné džihádistické oddiely sa uchýlili k diverzným a teroristickým akciám, čo si tiež vyžaduje každodennú pozornosť.

Vítame posledné kontakty medzi Bagdadom a Arbilom vďaka ktorým sa podarilo podstatne normalizovať vzťahy medzi ústrednou vládou a Kurdským autonómnym regiónom. Naďalej sme presvedčení, že zákonné požiadavky Kurdov musia byť zaručené. Sme presvedčení, že táto požiadavka môže a musí byť splnená v rámci jednotného celistvého irackého štátu.

Líbya je krajina, v ktorej sa začala „arabská jar“ a ktorá sa zmenila na čiernu dieru. Prúdia cez ňu nelegálne dodávky zbraní, nelegálni migranti, bojovníci sa presúvajú do saharsko-sahelskej oblasti, ktorá sa stala novou rozjatrenou ranou, a v ktorej bude treba situáciu urovnať poskytnutím podpory takzvanej „sahelskej päťke“.

Vráťme sa k Líbyi. V týchto dňoch som sa stretol v Mníchove s osobitným zástupcom generálneho tajomníka OSN pre Líbyu Ghassanom Salaméom. Podporujeme jeho iniciatívy: stratégiu pre urovnanie palestínsko-izraelského  konfliktu („cestovnú mapu“), dialóg medzi Tobrukom a Tripolisom (neprebieha hladko). Plnenie júlových dohôd, ktoré sprostredkoval francúzsky prezident E. Macron  a začali sa uplatňovať, teraz začína nejako viaznuť. Napriek tomu však aktívne podporujeme všetkých, čo sa usilujú pomôcť situáciu urovnať – Egypt, Alžírsko, Tunisko a Ligu arabských štátov. Niet pochýb o tom, že treba zabezpečiť koordinujúcu úlohu OSN, aby sa celé toto sprostredkovateľské úsilie zharmonizovalo.

Nespomenul som Jemen. OSN konštatuje, že je to obrovská humanitárna katastrofa dneška. Približne 19 miliónov ľudí je odkázaných na čo najrýchlejšiu pomoc: treba im poskytnúť lekársku starostlivosť, zabezpečiť prístup k potravinám a čistej vode. Treba okamžite zastaviť konfrontáciu a prejsť k obnoveniu rokovania. Inej cesty niet. Rovnako, ako v každom inom konflikte, aj pri situácii v Jemene pracujeme s každou stranou bez výnimky a budeme tak konať aj naďalej.

Pri všetkých týchto konfliktoch, z ktorých každý je akútny, nesmieme zabúdať na palestínsko-izraelské urovnanie. Situácia v tejto otázke sa vyostrila po známych rozhodnutiach USA. Robíme všetko preto, aby rokovania neboli zmarené. Ako viete, Moskvu v posledných dvoch týždňoch navštívil izraelský premiér Benjamin Netanjahu a prezident Palestíny Mahmúd Abbás. Celkom nedávno tu bol jordánsky kráľ Abdalláh II.

Sme presvedčení, že inej cesty, ako priamej dohody medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi, niet. Potvrdzujeme to, čo sme už hovorili pred poldruha rokom, že sme pripravení poskytnúť ruskú platformu na stretnutie palestínskeho a izraelského lídra bez toho, aby sme kládli predbežné podmienky. Dúfame, že náš návrh nezostane bez povšimnutia a bude na neho nasledovať reakcia.

No a ešte úplne posledná vec. Už som povedal, že pracujeme so všetkými politickými silami v každom z týchto konfliktov, a to isté platí aj pre región ako taký. Pracujeme so všetkými krajinami bez výnimky, vrátane tých, čo stoja na opačných stranách. Vidíme obrovské nebezpečenstvo, ktoré doteraz pretrváva, nebezpečenstvo vonkajších síl, ktoré rozohrávajú svoje geopolitické hry v tomto regióne, využívajúc pri tom ten najvýbušnejší materiál – mám teraz na mysli vzťahy vo vnútri islamského sveta, medzi sunnitmi a šiitmi. Som presvedčený, že treba hľadať cesty k začiatku dialógu. My už dlhé roky máme iniciatívu, ktorú presadzujeme, nikomu ju však nevnucujeme, no sme presvedčení, že nemá alternatívy: je to iniciatíva začať rozhovory o upevnení dôvery a následne o bezpečnosti v oblasti Perzského zálivu za účasti Rady prespoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive a Iránskej islamskej republiky. Myslím si, že takéto fórum, takýto istý formát, by bol užitočný aj pre celý región Blízkeho východu. Celkom nedávno s takouto iniciatívou vyšiel predseda Mníchovskej bezpečnostnej konferencie Wolfgang Ischinger a my sme túto iniciatívu počas poslednej konferencie v Mníchove podporili.

Otázka: Veľa ste hovorili o potrebách regiónu. Čo by mohlo ešte urobiť Rusko, najmä v Sýrii? Teraz máme v tejto krajine silné pozície, ale na juhu Sýrskej arabskej republiky vznikajú nové konflikty, nebezpečná je situácia vo vzťahoch medzi Sýriou a Izraelom, kde tiež pôsobí Irán, „Hizballáh“. Čo môže urobiť Rusko, aby sa predišlo eskalácii konfliktu medzi týmito dvoma krajinami?

Pýtali ste sa na to, čo by mohlo ešte urobiť Rusko v Sýrii. Myslím si, že úspech sýrskeho urovnania nezávisí od toho, čo môže urobiť Rusko, ale od toho, čo ešte nebudú robiť Spojené štáty. Bolo by najlepšie, keby prestali hrať tieto nebezpečné hry vedúce k rozdeľovaniu sýrskeho štátu. Na nimi kontrolovaných územiach na východ od Eufratu až po štátne hranice Sýrie vytvárajú mocenské orgány, ktoré vznikajú vedome tak, aby nemali nijaké spojenie s Damaskom a posielajú tam „pomoc“ v rozličných formách. Toto sa môže stať veľmi vážnym problémom pri plnení požiadaviek Bezpečnostnej rady OSN na zabezpečovanie suverenity a teritoriálnej celistvosti Sýrie. Pokiaľ ide o južnú deeskalačnú zónu, tak rokovania o jej vytvorení prebiehali medzi Ruskom, Jordánskom a USA. Iste pre nikoho nie je tajomstvom, že naši izraelskí kolegovia boli o všetkom, o čom sa hovorilo, informovaní, nepretržite dostávali správy a vyjadrovali svoj názor. Aby všetky dohody boli splnené, sa teraz treba skoncentrovať na jednom z odsúhlasených bodov, konkrétne na tom, že všetci účastníci týchto dohôd vynaložia úsilie, aby vo vnútri a okolo tejto deeskalačnej zóny na juhozápade neboli nesýrske ozbrojené sily. Je to obojstranná dohoda, preto pokus podávať ju jednostranne, ako ste to urobili vy, žiaľ, je nesprávne a nekorektné. Celkom nedávno sme o tomto diskutovali počas návštevy izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v Ruskej federácii, ktorý potvrdil, že práve takého chápanie tvorí základ vytvorenia juhozápadnej deeskalačnej zóny.
O čom sa nerokovalo, tak to boli jednostranné kroky, ktoré podnikli USA, keď vyhlásili zónu v oblasti At-Tanfu v okruhu 55 km za zónu svojho vplyvu. Tam neďaleko sa nachádza utečenecký tábor „Rukban“. Ako vo vnútri zóny, ktorú Američania jednostranne vyhlásili v At-Tanfe, tak aj vo vnútri tábora „Rukban“ sa pravidelne vyskytujú džihádisti, ktorí si tam zvyšujú morálnu silu a fyzickú výkonnosť a neraz uskutočňujú nájazdy do ostatného územia Sýrskej arabskej republiky.

Túto zónu treba okamžite zatvoriť a zabezpečiť do tohto utečeneckého tábora prístup konvojov s humanitárnou pomocou. Naši kolegovia z OSN sa nevedno prečo ostýchajú hovoriť o tom, že sa konvoje s humanitárnou pomocou nevedia dostať do tejto oblasti kontrolovanej USA, pretože zo strany USA chýbajú záruky. Máme takéto informácie. Namiesto toho sa pozornosť sústreďuje na humanitárnu situáciu v Idlibe a vo Východnej Gute.  Zatajuje sa pritom fakt, že kroky sýrskej armády v týchto oblastiach sú zamerané na organizáciu „Jabhat al-Nusra“. Bojovníci Jabhat al-Nusry neprestávajú s provokáciami – konkrétne z Východnej Guty ostreľujú obytné štvrte Damasku, vrátane Veľvyslanectva a Obchodného zastupiteľstva RF.

Naši západní partneri napriek tomu, nevedno prečo, radšej  robia rozruch práve okolo týchto dvoch oblastí  – Idlibu a Východnej Guty – pričom nepomenúvajú priamo príčiny toho, čo sa tam deje, príčiny, ktoré spočívajú v ozbrojených provokáciách organizácie „Jabhat al-Nusra“. Už som to niekoľkokrát hovoril a opakujem to znova: máme k dispozícii čoraz viac faktov, ktoré v nás vyvolávajú pochybnosti, že naši západní kolegovia z koalície vedenej USA to myslia s bojom proti organizácii „Jabhat al-Nusra“ vážne, napriek tomu, že, ako sa uvádza vo všetkých rezolúciách a v rozhodnutí BR OSN, pokladá sa za teroristickú organizáciu. Neviem, či ste s mojou odpoveďou spokojná, či nie, ale jednoducho som chcel poukázať na to, aká zložitá je situácia a nakoľko je dôležité nenazerať na ňu jednostranne, ale získať o situácii ucelený obraz.

Kongres sýrskeho národného dialógu v Soči naozaj otvoril veľa možností pre sýrske urovnanie, najmä vzhľadom na skutočnosť, že vďaka nemu sa na jednom mieste zhromaždilo tak veľa Sýrčanov, ale aj vzhľadom na to, že podujatie podporili aj garantujúce štáty Turecko a Irán. Čo si myslíte, disponuje už teraz OSN všetkými prostriedkami na odštartovanie činnosti ústavnej komisie, ktorej vytvorenie je centrálnou témou záverečnej deklarácie Kongresu sýrskeho národného dialógu?

V. Lavrov: Odpoveď na túto otázku je obsiahnutá v samotnej záverečnej deklarácii Kongresu sýrskeho národného dialógu. Tam je deklarovaný súhlas všetkých účastníkov s dvanástimi základnými princípmi štátneho zriadenia Sýrie. Tieto princípy plne vychádzajú z medzinárodného práva a z Charty OSN. Na tom istom mieste je deklarované rozhodnutie vytvoriť ústavnú komisiu a je tu vyslovená žiadosť, aby OSN poskytla podporu pri definitívnom konštituovaní tohto mechanizmu tak z hľadiska zloženia komisie (OSN boli odovzdané zoznamy, ktoré ešte stále prichádzajú), ako aj z hľadiska toho, ako bude táto štruktúra s názvom Ústavný výbor fungovať (zásady, procedurálne otázky, kompetencie, spôsob fungovania). Toto musia odsúhlasiť všetci Sýrčania. OSN, ako je to uvedené aj v rezolúcii č. 2254, má hrať úlohu facilitátora, ktorý bude pomáhať pri tomto procese.

Ale všetky kroky, ktoré sa budú podnikať za účelom sýrskeho urovnania, či už to je ústavná komisia, následné voľby a všetko ostatné, musí spĺňať hlavnú požiadavku rezolúcie č. 2254 Bezpečnostnej rady OSN, a síce že iba samotní Sýrčania majú rozhodovať o svojom osude a že všetky dohody o ústave alebo voľbách musia byť odsúhlasené tak sýrskou vládou, ako aj celým spektrom opozície. Toto je základné pravidlo, z ktorého vychádzame. Pokiaľ viem, takým istým spôsobom si vykladá výsledky Kongresu v Soči aj osobitný vyslanec generálneho tajomníka OSN pre Sýriu S. de Mistura, aj tu prítomný jeho námestník R. Ramzy, aj Irán a Turecko.

Otázka: Na Mníchovskej konferencii ste spomínali možnosť vzniku nového mechanizmu pre Blízky Východ, ktorého vytvorenie sa spája s veľkým množstvom výziev. Do akej miery ste optimistický pri úvahách o možnosti realizácie tejto idey?

V. Lavrov:Ak dobre rozumiem, máte na mysli nový mechanizmus na palestínsko-izraelské urovnanie. Vieme, že prezident Palestínskeho štátu M. Abbás začal veľmi aktívne presadzovať túto myšlienku po tom, ako Palestínci vyjadrili svoj názor na rozhodnutie Washingtonu ohľadne Jeruzalema a vyhodnotili ho ako odporujúce všetkým existujúcim dohodám, pretože všetky hlavné otázky definitívneho štatútu môžu byť spoľahlivo a trvalo vyriešené iba priamym rokovaním. Prezident M. Abbás sa zmienil o tejto iniciatíve, keď bol na návšteve v Moskve a rokoval s prezidentom V. V. Putinom. Vyslovil sa za to, aby sa navrátila úloha “kvarteta” a nevytvárali sa situácie, keď sa niekto pokúša sám pre seba uzurpovať sprostredkovateľské funkcie. Povedal tiež, že “kvarteto” by sa malo posilniť a rozšíriť o arabské štáty. Toto sa absolútne zhoduje s tou iniciatívou, s ktorou Rusko vystupuje už desať rokov, a síce že “kvarteto” by malo byť doplnené o Ligu arabských štátov. Mnohé z minulých zasadnutí “kvarteta” boli zorganizované nasledujúcim spôsobom: zišla sa “štvorka” a keď sa na niečom dohodla, prizvala predstaviteľov Ligy arabských štátov a podala im príslušné informácie. Od samého začiatku som to nepovažoval za veľmi správne a úctivé. Vždy sme navrhovali, aby predstavitelia Ligy arabských štátov boli bezprostredne prítomní pri prijímaní rozhodnutí “kvarteta”. Ostatní naši partneri sa stavali k tomuto nášmu návrhu rôzne – od neutrálneho stanoviska až po vyslovene negatívne, ale realizovať sa ho zatiaľ nepodarilo.Nový vývoj udalostí okolo palestínsko-izraelského urovnania si vyžaduje, aby sme dobre uvážili, ako sa bude medzinárodné spoločenstvo snažiť sprevádzať tento proces, aby boli vytvorené podmienky na priame rokovania medzi Palestínou a Izraelom. Niet inej cesty, ako riešiť všetky otázky práve prostredníctvom priamych rokovaní. Treba pomôcť vytvoriť podmienky na také priame rokovania.

Otázka: Som Kurd, aj keď nikto nie je dokonalý. Dvadsiate storočie bolo pre Kurdov na Blízkom Východe veľmi kruté. Prežili sme genocídu, etnické čistky, systematické potláčanie našej národnej dôstojnosti. Prvá dekáda dvadsiateho prvého storočia pre náš národ tiež nebola nijako skvelá. Teraz Kurdi v Afríne znášajú otrasnú agresiu zo strany Turecka ako druhej vysunutej bašty NATO v regióne, zatiaľ čo Bezpečnostná rada OSN od čias jej vzniku ani jeden jediný deň nevenovala pozornosť osudom štyridsiatich miliónov ľudí na Blízkom Východe. Títo ľudia tiež chcú dôstojne žiť v mieri, tiež majú právo na miesto pod Slnkom, tiež majú nárok na dodržiavanie svojich práv. Dúfam, že OSN urýchlene vyzve Turecko na zastavenie agresie v Afríne, aby Kurdov prestali označovať za teroristov a seba za anjelov a nasledovníkov Proroka Mohameda. Medzinárodné spoločenstvo sa iba pozerá a nič nerobí proti tomu, čo sa teraz deje v Kurdistane.

V. Lavrov: Chápem city, ktoré napĺňajú mnohých Kurdov. Ale sme tu preto, aby sme sa pokúsili porozumieť tomu, čo sa deje. Heslá by bolo možno lepšie ušetriť na verejné podujatia, kde sa formuje verejná mienka, tu by sme mali radšej pri svojich úvahách vychádzať z reálnych udalostí. Veľakrát sme už hovorili o tom (je to naša principiálne stanovisko), že plne podporujeme zákonité úsilie kurdského národa o život podľa svojich tradícií a obyčají, v súlade so svojou stáročnou a slávnou históriou. Súčasne však nepovažujeme za správne, ak niekto tieto snahy kurdského národa zneužíva vo svojich geopolitických hrách, ktoré nemajú nič spoločné so záujmami Kurdov a s regionálnou bezpečnosťou.

Nechcem zachádzať do podrobností, ale za tým účelom, aby sa uvoľnila atmosféra v Afríne a zabránilo sa špekulatívnemu zneužívaniu kurdského faktora, zástupcovia ruských vojenských vzdušných síl a sýrskej vlády už dávno nadviazali kontakty s tamojšími Kurdmi. Bohužiaľ, ako ste povedali, nikto nie je dokonalý. Toto pravidlo sa prejavilo aj vtedy. Teraz vidíme pokusy o zneužitie Kurdov v hre, ktorá s ich záujmami nemá nič spoločné. Vyzývame všetkých, čo sú zatiahnutí do týchto aktivít, aby sa zastavili a začali rokovať na základe vyváženosti záujmov a nie na základe snahy s niekým vybabrať pomocou špekulatívneho zneužívania kurdských nádejí.