Ladislav Andrášik: prišiel len čas singularity
BRATISLAVA – Známy slovenský vedec, Ladislav Andrášik pripravuje monografiu s titulom Singularity. Finančné noviny zverejňujú jej úvod.
Malá poznámka k pojmu singularita. Používa sa v matematike: všeobecne: miesto, v ktorom matematický objekt vykazuje veľkú zvláštnosť/nie je definovaný, pri analytickej funkcii: singulárny bod (analytická funkcia), singulárny bod diferenciálnych rovníc v komplexnej oblasti, pozri singulárny bod, pri vektorovom poli: singularita (vektorové pole).
Nasleduje text Ladislava Andrášika.
V súčasnosti ľudstvo vstúpilo do zložitého obdobia svojho vývoja ako však už veľakrát v minulosti. Tentoraz je to v následkoch procesov, ktoré sa presadzujú oveľa hrozivejšie pretože sa naraz stretli viaceré škodlivé tendencie z ktorých príčinnú rolu hrá ľudstvo samo a preto si toto obdobie zaslúži expresívnejšie pomenovanie s prívlastkami komplexné, tragické a nevratné. Ako uvádza agentúra NASA v intervale od roku 2010 do roku 2019 bolo najteplejšie desaťročie od rekordu nameraného pred 140 rokmi. Analýza odhalila tiež, že rok 2019 bol v poradí druhý najteplejší rok ktorý sa kedy numeral a oceány boli najteplejšie vôbec. Veda upozorňuje, že za týmto extrémnym oteplením treba vidieť rast emisie skleníkových plynov[1] najmä kysličníka uhličitého a metánu produkované a emitované do ovzdušia ľudstvom a z toho odvodzujú vážne varovania vyplývajúce zo súvisiacich ďalších reálnych z hrozieb pre budúci vývoj na našej Zemi. V ďalšej štúdii s názvom: “HUMANITY HEADED TOWARDS ‘GHASTLY FUTURE’: URGENT WARNING FROM TOP SCIENTISTS” sa zdôvodňuje a menom špičkových vedcov varuje, že svet je na tom stále horšie v odolávaní ťažisku našich environmentálnych kríz a ak sa neuskutočnia urgentné kroky proti základným príčinám, a to rastu ľudskej populácie a pahltnej miery rastu spotreby všetkých zdrojov budeme čeliť príšernej budúcnosti katastrofického masového vymierania, rozvratu klímy a ľudskému strádaniu.
Internet publikoval aj takéto stanovisko vedcov:
“Problémy, všetky ktoré sa viažu na ľudskú spotrebu a rast populácie budú sa takmer určite len zhoršovať n prichádzajúcich dekádach rokov. Postihy sa budú ťahať celé storočiaa ohrozia prežitie všetkých živočíšnych druhov vrátane nás ľudí.”
Vedci aj odborníci z praxe sa zhodujú v tom, že medzi najnebezpečnejšie výrobné odvetvia pre ovzdušie našej Zeme zrejme patria: 1. Energetika; 2. Doprava; 3. Poľnohospodárstvo; 4. Priemysel oddevu a obuvi a priemysel drogistického tovaru a 5. Potravinový maloobchod.
Na nie príliš vzdialenom horizonte vývoja sa objavujú náznaky predtým nepoznaných udalostí, ktoré sme aj v názve tejto monografie pomenovali Singularitami. Zámerne sme v názve monografie použili formu pojmu Singularita v množnom čísle, zdôrazňujeme to preto aby sme predišli nedorozumeniam s anglickým pojmom Singularity, ktorý je však vo forme jednotného čísla. V našom výklade budeme pracovať nie s jednou Singularitou ale s viacerými Singularitami s rôznymi explikáciami obsahu týchto pojmov. Singularita ako pojem, odborný termín a/lebo vedecká kategória sa pôvone zašala používať v kozmológii na označenie predelu neexiostenciou a existenciou nášho Vesmíru. Predsravujeme si, že v rámci tohto predelu alebo priamo v ňom sa uskutočnila udalosť ktorú kozmológovia na zývajú “Veľký tresk” (Big Bang). S tým súvisí aj predstava, že Big Bangom zarovno začal plynúť astronomický Čas, vznikla Hmota a Piestor a začala pôosobiť Gravitrácia a zároveň tiež vznikla Energia a Informácia. Zvláštnosťou tejto Singularity je najmä to, že sa v nej začala samoprogramovať Evolúcia a to jej kvalitatívne a kvantitatívne obaly a ich vnútorné obsahy, ktoré sa v evolúcii majú následne utvárať (postupnosť za sebou idúcich ireverzibilých kvalitatívnycch a kvantitatívnych udalostí ako ireverzibilných sukcesií vo vymedzenom intervale astronomického času. Uvedená Singularita je tá, ktorú spájame s tým čo bolo. Je tu však aj Singularita, ktorá sa dá spojiť s tým čo ešte len má byť jednak na Zemi ako planéte Slnečnej sústavy a vo vzdialenejšej budúcnosti sa predpokladá aj Singularita celého nášho Vesmíru, inak povedané jeho definitívny koniec (netreba zrejme mudrovať o tom, aký ten koniec bude, lebo to je pôda pre kozmológov). Dosiaľ však kozmológov viac láka skúmať záhady Singularity, ktorá znamenala vznik nášho Vesmíru. Tus a však z pozície korektnej vedy rýchlo dostávajú do vážnych ťažkostí pretože postup poznávania minulosti Vesmíru sa zastaví v bode keď sa dostanú k úplne prvej emisii fotónu, teda na hranicu, keď už Big Bang emituje a teda existuje a s ním aj náš Vesmír. V uvedenom zmysle nemožno korektne Bog Bang stotožniť so Singularitou samou, pretože vlastne Big Bang je na pravej strane Singularity a na jej ľavej strane je Ničota.
Takže s prvotnou kozmologickou Singularitou je to podobne ako s nulou na reálnej číselnej osi. Možno s k hodnote nula približovať sprava aj zľava ale nikdy sa nedosiahne pretože približovanie má zo zápornej aj kladnej strany číselnej osi character hyperboly. Celostne nazeraná vesmírna Metafora prirovnávania začiatku Univerza nie je vzdialená logike ľudského spôsobu uvažovania. O Ničote na ľavej strane Singularity má zmysel hoviriť preto, že je to čo tam je alebo nie je sa nedá zodpovedať lebo niet možnosti observácie a detekovania toho čo tam je alebo nie je. V špekulatívnej podobe použijúc metaforu o číselnej osi a nule na nej možno však sformulovať hypotézu, že tak ako na pravej strane Singularity je začiatok Univerza a naopak na ľavej strane je koniec čohosi podbného ako náš Vesmír a spätným pohybom po jej historickej evolúcii by sme mohli dosiahnuť niečo take ako je naša prítomnosť. sformulovať hypotézu, že tak ako na pravej strane Singularity je začiatok Univerza a naopak na ľavej strane je koniec čohosi podobného ako náš Vesmír a spätným pohybom po jej historickej evolúcii by sme mohli dosiahnuť stav niečoho takeho ako je naša reálne vnímaná prítomnosť existencie. My sme však ďaleko od toho aby sme takto špekulovali lebo náš záujem sa týka procesov reality, ktorá je to a teraz na našej planéte Zem. Singularita ako hypotéza spojená s Big Bangom sa nachádza v pozícii nepozorovateľnosti jednak preto, čo sme už uviedli vyššie a tiež preto, že z astronomického hľadiska pre následnú mohutnú expanziu ktorá sa uskutočnila v priebehu kozmickej inflácie. Na rozdiel od tejto Singularity technologická a biologická Singularita je dosiahnuteľný časový bod v ktorom sa uskutoční predmetná udalosť z pozície vedy o technológii alebo vedy o živote, biológii, či priamo vedy o podstate a konci pozemského ľudského života.
V kontexte cieľov tejto monografie sa treba na rozdiel od minulej Singularity, ktorá je aj tak nezmeniteľná zaujímať o zmeniteľnú budúcnosť teda o udalosť, ktorú opisuje technologický pojem Singularita[2], ktorý len nedávno zaviedli vedci a technici vo sfére teórie a praxe komputačnej inteligencie (KI). Títo vedci majú na mysli to, že v dajakom časovom bode budúcnosti vznikne rozhranie medzi biologickou, teda ľudskou Inteligenciou (BLI) a strojovou či nie biologickou Iteligenciou (SNBI), toto časové rozhranie je zatiaľ v pozícii dohadovania sa o konkrétnom čísle roku nášho používaného letopočtu. V duhom prípade sa vychádza z toho, že život tvorcov a/lebo nositeľov BLI je konečný v dôsledku spontánnych prírodných procesov priamo na Zemi (astrofyzikálne príčiny predbežne vynechávame pre ich značnú dlhodobosť) a záporného pôsobenia samotnej ľudskej spoločnosti na svoje vlastné životné prostredie.
V našej monografii vychádzame z toho ako sme sa už snažili ozrejmiť skoršie, že v ostatných desaťročiach ustavične narastá devastácia životného prostredia ako aj intenzita čerpania zdrojov či obsadzovania priestorov a ich vyťažovania, a v budúcnosti sa to bude len zhoršovať lebo všotky tie nie sú na našej Zemi nekonečné. Napriek takému zlému vývoju dobre vieme, že sa medzi nami nájde dosť ľudí, ktorí stále veria na možnosť udržateľného rozvoja a nie je ich málo ani medzi politikmi, ba niektorí z nich nás presviedčajú, že práve oni sú tí ktorí pre nás zabezpečia udržateľný rozvoj. Pritom ich vôbez neznepokojuje, že už aj bežní ľudia vnímajú s obavami blížiacu sa pohromu. Ľudská skúsenosť mnohých generácií nás naučila, že „dobre už bolo“ alebo „nič netrvá večne“ . Veď aj v jednej starej pesničke sa spievalo, že „ … všetko sa raz pominie, … všetko dospeje ku svojmu koncu“. Musíme preto prijať aj ten fakt, že rozvoj skôr či neskôr dosiahne svoj limit, narazí na svoje prirodzené hranice. Možno na prekvapenie tých optimistických politikov, ktorí tak horlivo zabezpečujú pre nás udržateľný rozvoj boli vo svete vedci, ktorí exaktne na konkrétnych fktoch dokázali, že rozvoj má svoje limity. Máme na mysli varovanie ktoré najprv vysielal Rímsky klub, ktorý založil Aurelio Peccei 7. apríla roku 1968 v Ríme. V zápätí sa pustili do práce vysoko erudovaní vedci Dennis Meadows, Donella Meadows, Jørgen Randers, William W. Behrens III z Massachusetts Institute of Technology a vypracovali významný dokument nazvaný ako „The Limits to Growth“, ktorý sa publikoval v roku 1972. Ešte predtým v roku 1971 publikoval svoju knihu World Dynamics tiež veľmi významný Massachusettský vedec Jay Wright Forrester.
Podotýkame, že v našej vedeckej práci sa opierame o Forresterove vedecké výsledky (Teória systémovej dynamiky) a ním vypracované postupy a metódy už od začiatku sedemdesiatych rokov v minulého storočia a od prvej prezentácie sofwéru STELLA ISEE systems aj spoločne s týmito nástrojmi už od začiatku deväťdesiatych rokov 20. Storočia. O týchto výsledkoch budeme podrobnejšie referovať v našej Druhej kapitole. Registrujeme však v porovnaní so svetovými vedcami fakt, že aj mnohoročné skúsenosti obyčajných ľudí dokladujú, že voľné čerpanie spoločného zdroja vedie k pohrome spočiatku malej ale stále reastúcej skupiny subjektov napokon však nešťastie dostihne všetkých vrátane planéty Zem ako celku. Možno to dokázať nielen príbehmi z objetívnej reality, ale aj virtuálnymi príbehmi vygenerovanými v počítačoch s pomocou komputačnej inteligencie (KI). Keďže procesy vedúce k očakávaným Singularitám nie sú len dynamické ale aj nelineárne a komplexne vo vedeckom zmysle tohto termínu sú veľmi obťažné ich jasne a správne pochopiť. Práve preto sa v monografii snažíme prekonávať úskalia hatiace ich porozumeniu využitím ponuky nových možností ktoré prišli s IKT, AI a KI, my z nich však používame tie, ktoré sú ľahko dostupné a lacné a nekladú príliš veľké odborné nároky na používateľov, či čitateľov tejto monografie. Konkrétne používame len softvéry STELLA a Excel.
V objektívnej realite sú známe tragické príbehy niekedy len relatívne malých navzájom si konkurujúcich komunít ale v súčasnosti nás postihla globálna pohroma v podobe globálnej klimatickej krízy. V predkladanej Monografii najprv, teda v Prvej kapitole ukážeme na problematické súvislosti v rámci malej skupiny subjektov, t. j. lokálnej občiny a ich spoločného pasienka, kde všetci pasú ovce. Je to len malý ilustračný príklad. Potom prenesieme pozornosť na súčasnú globálnu klimatickú krízu. Oba prípady budeme pre ľahšiu zrozumiteľnosť modelovať a realizovať simulačné behy zväčša v prostredí ako sme už uviedli softvéru STELLA Americkej spoločnosti ISEEsystems.com. Je to dôležitá predbežná príprava na hlbšie pochopenie náročnejších procesov v objektívnej realite “vo veľkom”, teda celého planetárneho ekosystému a vplyvov jeho poškodenia na ľudsvo ako celok, čo ponúkame čitateľom v Druhej kapitole našej Monografie.
V Bratislave. November 2021, Profesor Ing. Ladislav Andrášik, DrSc. Emeritný profesor Slovenskej Technickej Univerzity
[1] Hlavné skleníkové plyny sú kysličník uhličitý ( CO 2), metán ( CH 4), oxid dusíka ( N 2O), an ozón (O3). Ale pôsobia aj vodné pary (H 2O),
[2] Tecnologická singularita, … či jednoducho singularity (v angličtine) je hypotetický bod v budúcom čase v ktorom tecnologický rozvoj sa stane ľuďmi nekontrolovateľným a ireverzibilným čo vyústi do nepredvídateľných následných zmien potenciálne sa uskutočňujúcich v ľudskej civilizácii…. Uvádza sa, že prvým, kto použil koncepciu The first to v podobe “singularity” v technologickom kontexte bol John von Neumann.
