Kto má po ruke palicu, nejakého psa si vždy nájde

Niekoľko týždňov sú vo verejnom priestore informácie, ktoré sa týkajú rigoróznej práce predsedu Národnej rady Slovenskej republike Andreja Danka.  Diskutuje sa o tom, či je práca plagiát, alebo nie. V súvislosti s prácou bývalého komisára EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mnohojazyčnosť Jána Figeľa  bolo kriku oveľa menej.

Zo zákona o vysokých školách vyplýva, že rigorózna práca je záverečná písomná práca, ktorej odovzdanie a obhájenie je súčasťou rigoróznej skúšky. Po jej úspešnom absolvovaní získava absolvent titul doktor RNDr. v prírodných vedách, PhDr. v spoločenských vedách, PharmDr. vo farmácii, JUDr. v právnych vedách, PaedDr. v učiteľstve alebo ThDr. v teológii okrem katolíckej teológie.

Ako napísali  Dušan Meško a Dušan Katuščák v knihe s titulom Akademická príručka  vypracovaním rigoróznej práce má uchádzač pomocou samostatného štúdia preukázať schopnosť osvojovať si nové poznatky a vedomosti vo svojom vednom odbore na širšom základe a samostatne ich aplikovať v praxi. Práca nemusí mať nevyhnutne vedeckú úroveň.

Rigorózna skúška, ktorá je základom na získanie titulu PhDr. má svoju históriu. Podmienkou kedysi bolo napísanie práce a niekoľko skúšok. Neskôr sa nevyžadovala práca. Najnovšie sa vyžaduje.

V súvislosti s rigoróznou prácou Andreja Danka si treba povedať jednoduchú vec. Táto práca je nie doktorandskou prácou, ktorá má mať vedecký charakter. Jej posudzovanie optikou práce, vďaka ktorej sa získava titul PhD., teda doktor filozofie je nezmysel.

Platí nielen to, aj to, že vysoké školy sú autonómne inštitúcie. Na čele každej vysokej školy je rektor. Vo vedení je aj prorektor pre vedu a výskum. On je riadi a dosiahla na vedeckú a výskumnú činnosť. Každá vysoká škola má svoju vedeckú radu. Fakulta vysokej školy má tiež vedeckú radu. Čo je úlohou tohto orgánu? Je to aj to, že vedecká rada rozhoduje o tom aké sú podmienky vypracovania rigoróznej práce, ale aj o tom aké sú podmienky vypracovania iných prác a vykonania s nimi spojených skúšok. Na základe noriem schválených vedeckou radou, dekan tej ktorej vysokej školy dekrétom menuje členov komisie.  Tá má na starosti obhajobu rigoróznej práce. Dekan určuje aj to, kto bude oponovať tú, ktorú rigoróznu prácu.

O týchto inštitútoch a osobách na Univerzite Mateja Bela sa nehovorí. Čo ak oni porušili zákon o vysokých školách, či nebodaj svoje interné predpisy. Táto rovina diskusie vo verejnom priestore absentuje. Všetci sú nezvestní…

Pripomeňme si, že v čase rigoróznej skúšky Andreja Danka rektorom Univerzity Mateja Bela bol Milan Murgaš. V minulosti bol členom komisie Ministerstva školstva pre tvorbu koncepcie vysokých škôl.

Rigorózna skúška je pred komisiou. Členov komisie menuje dekan. Každý z nich dokonca dostáva menovaciu listu. Zo skúšky, alebo niekoľkých skúšok sa vyhotovuje zápisnica. Jej súčasťou je zápisnica. Je súčasťou je známka a v prípade ako sa vyžaduje práca, aj jej posudok. To všetko v analazýze

Nedávno my jeden známy vedec povedal. Keď chceš niečo ma škole dosiahnuť, musíš mať politické krytie. V čase keď sa Andrej Danko odovzdal rigoróznu prácu nezastával žiadnu významnú stranícku funkciu. Nemôžeme mať preto podozrenie, že by mal politické krytie.

O politickom krytí je príbeh jedného ministra.  Meno je nezaujímavé. V čase keď bol vo funkcii, ho pozvali na rokovanie vedeckej rady, aby im niečo predniesol. Po prednáške mu povedali, že to bola jeho profesorská kniha. Neprotestoval rektor a ani dekan. Ak by ste sa snažili nájsť knihy, alebo štúdie daného profesora v knižničných katalógoch, nenájdete ich.

Keď sa však rektor, či dekan a jeho poskokovia rozhodnú, že niekto nezíska vedecký, alebo pedagogický titul, tak sa aj stane. Jednoducho záujemcu spochybnia a budú mu robiť také obštrukcie, že mu môžu znepríjemniť rok, či dva života.

Diskusia okolo práce Andreja sa dostala aj do trestnoprávnej roviny. Zaznela , že ide o krádež duševného vlastníctva. Sám seba kladiem otázku. Niekto podal žalobu v súvislosti s rigoróznou prácou Andreja Danka. Rozhodol súd, že ide o krádež? Rozhodol čo, alebo koľko písmen ukradol Andrej Danko? Nie. Súdy na Slovensku nahrádza inkvizícia. Označiť, odsúdiť a upáliť. Bez súdu a vyšetrovania! Po týmto heslom fungovali v rokoch 1937 – 1938 v Sovietskom zväze mimosúdne orgány, ktoré rozhodovali koho odstreliť a koho len poslať na nútené práce na Sibír.

Cieľom rigoróznej práce je získanie nových poznatkov. Otázka znie aké sú to poznatky?

Ilustráciou sú dva prípady. Pozrime sa na prvý. Raz jeden muž pracoval v jednom podniku, napríklad v atómovej elektrárni. Po čase sa rozhodol, že by mohol vyštudovať atómovú fyziku. Začal študovať. Mal aj predmet o tom ako fungujú atómové elektrárne. Na seminári povedal mladej asistentke, že atómová elektráreň nefunguje tak ako o tom rozpráva. Povedala mu, aby si kúpil skriptá, ktoré napísala a podľa nich sa pripravil na skúšku. Nekúpil si ich a odišiel z vysokej školy.

Druhý prípad je o niečom podobnom. Študenti mali počítať podľa skrípt príklady. Východiskom jedného z príkladov bolo to, že robotníci pri vysokej peci robia na dve zmeny. Jeden zo študentov sa opýtal na to, čo sa deje s vysokou pecou počas tretej zmeny. Dostal jednoduchú odpoveď. Nemá so čo vypytovať na nezmysly, ale má počítať podľa vzoru. To kto vymyslel nezmysel, si domyslíte spolu. Vysoká pec pracuje nepretržite..

Každý komentár by mal mať nejaký záver, alebo poučenie. Vysoké školy vydali v súvislosti s rigoróznou prácou Andreja Danka rôzne vyhlásenia. Skôr ako vyhlásenia by si mali najprv poozametať pred vlastným prahom. Rozmanitých prípadov je dosť a dosť.

Kto chce psa biť, palicu si nájde! Nájde si aj psa!

(Poznámka: Text bol poskytnutý v skrátenej verzii denníku Pravda, tučná kurzíva označuje odkazy na iné texty).