Kondratiev a dlhé cykly ekonomickej konjunktúry

Ak sa stretnete v ekonomickej literatúre s tematikou inovácie a ekonomické cykly, narazíte na práce svetoznámeho ruského ekonóma Nikolaja Kondratieva (4. 3. 1882 – 17.9. 1938), ktorý zomrel v stalinskom gulagu pred 80 rokmi. Je autorom teórie o dlhých ekonomických cykloch konjunktúry. Nikolaj Kondratiev založil v roku 1920 v Moskve Ústav konjunktúry. V tom istom čase v USA Wesley Clair Mitchell založil National Bureau of Economic Research (NBER). Obaja ekonómovia sa poznali a súčasne sa zaoberali ekonomickými cyklami. Išlo o v tej dobe rešpektovanejšie vedecké pracoviská na svete.

Ako môžeme poznatky Nikolaja Kondratieva aplikovať na súčasnú ekonomiku? Ekonomika predsa nemôže stúpať stále. Významní ekonómovia v deväťdesiatych rokoch hovorili o tom, že hospodárska politika sa naučila moderovať výkyvy rastu, a je potrebné zaoberať sa udržateľným rastom. Realita vyvrátila ich názory propagované stredným prúdom ekonomickej teórie.

Prvý signál o problémoch v svetovej ekonomike sa objavil v roku 2006. Koncom roku sa práve v databáze NBER objavil článok, ktorý mal v titulku slová „nezrovnalosti na americkom hypotekárnom trhu“. Podľa jeho obsahu však na americkom hypotekárnom trhu neboli len nezrovnalosti, ale prichádzala katastrofa. Preto som v roku 2007 napísal článok, v ktorom som konštatoval, že americká kríza sa nevyhne ani Európe a ani Slovensku. Mnohí sa smiali, lebo nepoznali teóriu dlhých ekonomických cyklov Nikolaja Kontratieva.

Čo hovoria o súčasnom stave svetovej ekonomiky jej zákonitosti? Raz za päťdesiat rokov sa do fázy poklesu dostanú súčasne štyri ekonomické cykly, ktoré majú rôznu časovú dĺžku. Tým že všetky štyri sú v poklese, ekonomika sa dostáva do stavu rezonancie, teda efekt poklesu sa zosilňuje. Pozrime sa o aké štyri cykly ide.

Štyri ekonomické cykly

Cykly Kitchina – to sú krátkodobé ekonomické cykly s typickou periódou 3 – 5 rokov, ktoré objavil v roku 1923 americký ekonóm Joseph Kitchin. V rámci tohto cyklu dochádza k narušeniu a aj obnove trhovej rovnováhy dopytu a ponuky tovarov na trhu, ktorému zodpovedá určitá úroveň a pomer trhových cien. Nikolaj Kondratiev nazýval rovnováhu dosahovanú na trhu v rámci cyklu Kitchina rovnováhou prvej úrovne.

Cykly Juglara – ide o strednodobé cykly s charakteristickou dĺžkou 7 – 11 rokov. Sú pomenované podľa francúzskeho ekonóm Clémenta Jurglara, ktorý ako jeden z prvých opísal cykly. Na rozdiel od cyklov Kitchina sa pozorujú nielen kolísania objemov tovarov, zásob tovarov v skladoch výrobcov a predávajúcich, ale aj v úrovni zaťaženia výrobných kapacít, v raste nezamestnanosti, ale aj znížením investícií do základného kapitálu. Cykly Juglara detailne analyzoval v práci Kapitál Karl Marx. Nikolaj Kondratiev pomenoval rovnováhu dosahovanú v tomto cykle rovnováhou druhej úrovne. Cykly Juglara sa prejavili vstupom svetovej ekonomiky do recesie, podstatným znížením vyťaženosti výrobných kapacít, rastom nezamestnanosti a znížením tempov obnovenia rastu základného kapitálu.

Cykly Kuznetsa – sú ekonomické cykly objavené v roku 1930 americkým ekonómom ruského pôvodu Simonom Kuznetsom s charakteristickou časovou periódou 20 – 22 rokov. Ten spájal tieto cykly s demografickými procesmi a príslušnými zmenami v objeme stavebných prác. V súčasnosti sa cykly Kuznetsa posudzujú v širšom kontexte ako infraštruktúrne cykly. S cyklom Kuznetsa sú synchránne poklesy cien nehnuteľností. Pokles v cykle Kuznetsa sa v rokoch 2007 – 2008 prejavil v hypotekárnej kríze a prudkom znížení tempa objemov stavebnej produkcie a výstavby bytov. Prejavil sa poklesom výstavby výrobných kapacít a infraštruktúry a tiež poklesom cien nehnuteľností

Cykly Kondratieva – niekedy nazývané K-cykly, supercykly, veľké vlny, dlhé vlny, K-vlny alebo dlhé ekonomické cykly. V roku 1920 ich objavil Nikolaj Kondratiev. Charakteristická dĺžka je 52 rokov, plus mínus 10 rokov. Cyklus pozostáva z dvoch striedajúcich sa fáz – ekonomického poklesu a ekonomického rastu. Výskumy a závery Kondratieva boli založené na empirickej analýze veľkého množstva údajov mnohých krajín za 100 až 150 rokov – indexy cien, štátne dlhové cenné papiere, nominálna mzda, zahraničnoobchodný obrat, ťažba uhlia, zlata, výroba olova, železa a podobne.

Všetky uvedené cykly majú rôznu dĺžku a dosahujú svoje najnižšie hodnoty v rôznom čase. Po páde keď sa dosiahne rezonancia, začínajú fungovať v protikladných fázach. Po synchrónnom páde neexistuje homogénny jav, ale sumu kolísaní s rôznymi amplitúdami. V roku 2008 finančná kríza viedla k podstatnému zníženie dopytu v USA a vo svete, čo viedlo k zníženiu výroby. V rokoch 2010 a 2011 svetová ekonomika zaznamenala mierny rast, ktorý bol dôsledkom rôznej amplitúdy kratších cyklov ekonomickej konjunktúry. Bolo to aj vďaka štátnym stimulom zameraným na podporu rastu v roku 2009. Ich efekty vyprchali… Boli to napríklad nové automobily za odpustky štátneho rozpočtu. Išlo len o vyriešenie problematiky prebytočných zásob.

Odhad vývoja veľkých cyklov ekonomickej konjunktúry

Prameň: Vladimír Bačišin, vlastné prepočty autora

Ako sa bude vyvíjať svetová ekonomika v najbližších rokoch? Svetová ekonomika sa bude v rámci cyklu Juglara nachádzať v poklese v rokoch 2013-2014. Cyklus Kuznetsa dosiahne najväčší pád v rokoch 2017 – 2018, čoho dôkazom je pokles dopytu na nehnuteľnosti a pokles ich cien. Depresia v cykle Kuznetsa bude pokračovať prinajmenej v rokoch 2018-2019. V cykle Kondratieva sa klesajúca fáza skončí nie skôr ako v rokoch 2018 – 2020, keď by mal vzniknúť nový technologický systém, ale technológia, ktorá bude mať prelomový význam pre ekonomiku.

Znamená to, že druhý pokles ekonomiky nás čaká v rokoch 2012 – 2015, keď sa budú všetky vyššie menované cykly nachádzať v stave depresie. V tomto čase sa dajú očakávať podstatné zmeny vo fungovaní finančného systému globálnej ekonomiky.