BBC: Konfrontácia Izraela a Iránu: Aké sú najhoršie scenáre? Jeden z nich je globálny ekonomický šok!

LONDÝN – Boje medzi Izraelom a Iránom sa zatiaľ obmedzujú na tieto dve krajiny a Organizácia Spojených národov a ďalšie krajiny vyzývajú na zdržanlivosť. Čo ak sa však tieto výzvy ignorujú a konflikt sa vyhrotí a rozšíri?

Tu je len niekoľko najhorších možných scenárov.

Zapojenie USA

Napriek všetkým popieraniam zo strany USA sa Irán jednoznačne domnieva, že americká armáda izraelské útoky schválila alebo aspoň mlčky podporila. Irán by mohol zaútočiť na americké ciele na Blízkom východe, ako sú tábory špeciálnych jednotiek v Iraku, vojenské základne v Perzskom zálive a diplomatické misie v regióne. Hoci iránski podporovatelia, Hamas a Hizballáh, môžu byť vážne oslabení, jeho spojenecké milície v Iraku zostávajú nedotknuté a stále predstavujú hrozbu.

USA sa obávali, že takéto útoky sú možné, a stiahli časť personálu z regiónu. Washington vo verejných vyhláseniach prísne varoval Teherán pred dôsledkami akéhokoľvek útoku na americké zariadenia. Čo by sa stalo, keby bol napríklad v Tel Avive alebo inde zabitý americký občan?

Americký prezident Donald Trump bude možno musieť zasiahnuť. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu je už dlho obviňovaný z toho, že chce zatiahnuť USA do boja s Iránom. Vojenskí analytici poukazujú na to, že iba USA majú bombardéry a špeciálnu penetračnú muníciu schopnú zničiť najhlbšie položené jadrové zariadenia Iránu – najmä závod na obohacovanie uránu Fordo. Trump sľúbil svojej základni, že na Blízkom východe nezačne ďalšiu „večnú vojnu“. Mnohí republikáni však podporujú izraelskú vládu, ktorá verí, že teraz je ten správny čas na zmenu režimu v Teheráne. Ak sa však USA stanú aktívnym účastníkom bojov, znamenalo by to prudkú eskaláciu konfliktu s dlhodobými a možno aj ničivými následkami.

Štáty Perzského zálivu sa zapájajú do konfliktu

Ak sa Iránu nepodarí poškodiť svoje silne bránené vojenské a iné ciele v Izraeli, môže vždy presmerovať svoje rakety na mäkšie ciele v Perzskom zálive, najmä na krajiny, o ktorých Teherán verí, že roky pomáhali jeho nepriateľom. Región je bohatý na energiu a infraštruktúru. V roku 2019 bol Irán obvinený z útoku na ropné zariadenia v Saudskej Arábii a v roku 2022 jeho spojenci Hútíovia zaútočili na ciele v Spojených arabských emirátoch (SAE).

Odvtedy sa vzťahy Iránu s viacerými krajinami v regióne trochu zlepšili. Mnohé z týchto krajín však na svojom území hostia americké letecké základne. Niektoré z nich sa minulý rok mlčky podieľali na obrane Izraela proti iránskemu raketovému útoku. Ak by Irán zaútočil na krajinu Perzského zálivu, mohol by požadovať, aby USA vyslali leteckú silu na jej obranu.

Izrael nebude schopný zničiť iránsky jadrový potenciál

Čo ak izraelský útok zlyhá? Čo ak sú iránske jadrové zariadenia príliš hlboko uložené a príliš dobre chránené? Čo ak 400 kilogramov uránu obohateného na 60 % – paliva, ktoré by po obohatení na úroveň vhodnú pre zbrane (90 %) stačilo na výrobu až desiatich jadrových hlavíc – zostane neporušených? Predpokladá sa, že tento urán môže byť ukrytý hlboko v tajných silách. Pri izraelských útokoch bolo zabitých niekoľko jadrových fyzikov, ale žiadna bomba nedokáže zničiť nahromadené iránske vedomosti a odborné znalosti.

Čo ak izraelské útoky presvedčia iránske vedenie, že jediný spôsob, ako zabrániť ďalším útokom, je čo najrýchlejšie získať jadrové zbrane? Čo ak sa noví vojenskí vodcovia ukážu ako tvrdohlavejší a menej zdržanliví ako ich mŕtvi predchodcovia? Prinajmenšom by Izrael mohol spustiť nové útoky, čím by vtiahol celý región do nekonečného cyklu útokov. Izraelčania majú pre túto stratégiu drsný výraz: „kosenie trávnika“.

Globálny ekonomický šok

Ceny ropy už teraz prudko stúpajú. Čo ak sa Irán pokúsi uzavrieť Hormuzský prieliv, čím ešte viac obmedzí dodávky ropy? Čo ak na druhej strane Arabského polostrova jemenskí Hútíovia – poslední zostávajúci spojenci Iránu, známi svojou nepredvídateľnosťou a chuťou riskovať – zdvojnásobia svoje úsilie o útok na lodnú dopravu v Červenom mori? Krajiny na celom svete už teraz trpia krízou životných nákladov. Rastúce ceny ropy budú živiť infláciu v globálnom ekonomickom systéme, ktorý sa už aj tak prehýba pod ťarchou Trumpovej colnej vojny. A nezabúdajme, že jediný, kto z rastúcich cien ropy profituje, je ruský prezident Vladimir Putin, ktorému sa do kremeľskej pokladnice zrazu nahrnú miliardy dolárov na pokračovanie jeho vojny proti Ukrajine.

Iránsky režim padne a vytvorí vákuum

Čo ak sa Izraelu podarí dosiahnuť svoj dlhodobý cieľ, ktorým je vynútiť kolaps iránskej islamskej revolúcie? Netanjahu hovorí, že jeho hlavným cieľom je zničiť iránske jadrové kapacity. Vo včerajšom vyhlásení však objasnil, že jeho širším cieľom je zmena režimu. Oslovil „hrdý iránsky ľud“ a povedal, že izraelský útok „im uvoľňuje cestu k oslobodeniu“ od „zlého a utláčateľského režimu“. Izrael dúfa, že Iránci povstanú proti režimu. Je to možné? Zvrhnutie iránskej vlády sa môže niektorým v regióne, najmä niektorým Izraelčanom, zdať ako atraktívna perspektíva. Ale aké vákuum by to mohlo vytvoriť? Aké nezamýšľané dôsledky by to mohlo mať? Ako by vyzeral občiansky konflikt v Iráne? Mnohí si spomenú, čo sa stalo v Iraku a Líbyi, keď boli zvrhnuté silné centralizované vlády. Veľa závisí od toho, ako sa táto vojna v najbližších dňoch vyvinie. Ako – a ako tvrdo – Irán zareaguje? A budú USA schopné nejako obmedziť Izrael? Odpovede na tieto dve otázky do značnej miery určia priebeh udalostí.