Kolektívna vina a trest je ideologický stereotyp
Kolektívna vina je predpoklad, že zodpovednosť za činy spoločenstva nesú všetci jeho členovia.
Kolektívna vina býva bežne uplatňovaná predovšetkým vo vojne, v armáde, škole, v kolektívoch, ktoré sa skladajú z menších celkov. Na základe kolektívnej viny sú ľahko perzekvované a kriminalizované celé skupiny osôb.
Kolektívna zodpovednosť vzniká na základe toho, že sa jednotlivci ako celok spoločne na niečom podieľajú. Avšak ide mnohokrát o zavádzajúci predpoklad a jediným dôvodom ukladania kolektívnych trestov je často len prinútiť celok, aby nejako pôsobil na jedincov, ktorí sa mu môžu nejakým spôsobom vymykať. V niektorých situáciách je však použitie kontraproduktívne, avšak niektorí jedinci môžu skupinu ovplyvňovať alebo si podriadiť takým spôsobom, že ukladanie kolektívneho trestu vedie k opačnému efektu a vedie aj k vydeleniu celej skupiny proti vyššej autorite alebo inému celku. Ale obvykle býva tento spôsob trestu technicky účinný, hoci je morálne a psychologicky problematický.
Označovanie skupín ako zodpovedných za konanie jednotlivcov je obvykle zlým zvykom. Avšak niekedy sú skupiny stmeľované na základe právne a morálne závadného správania, závadných činov a ideologického presvedčenia, ktoré je typické deformovanou logikou alebo silnou vierou. V civilizovaných spoločnostiach by mal princíp viny byť uplatňovaný vždy iba na konkrétnu osobu. Označovanie celých národov za vinné nejakými činmi a nabádanie ku kolektívnemu trestu (Nemec = nacista, Židia do plynu, mŕtvy Indián – dobrý Indián, zaveste komunistov) je teda politický stereotyp používaný na manipuláciu davu.
Pri posudzovaní kolektívnej viny (a prípadného kolektívneho trestu) býva skúmaná miera kolektívnej zodpovednosti. Kolektívna zodpovednosť vzniká na základe toho, že sa spoločne na niečom podieľame. Každý občan štátu (ale aj člen politickej strany, cirkvi, spolku a pod.) sa nejakým spôsobom podieľa na jeho existencii.
Moderné trestné právo je založené na individuálnej zodpovednosti. V minulosti bol princíp kolektívnej viny uplatňovaný v oveľa väčšej miere ako v súčasnosti. To však neznamená, že v dnešnej dobe úplne vymizol. Stále sa objavujú pokusy obviniť skupinu obyvateľov za konanie jej časti (napr. téza: „ Arabi sú zodpovední za teroristické útoky,“ „ Srbi sú zodpovední za problém v Kosove,“ „Všetci Židia sú zodpovední za politiku Štátu Izrael ,“ a pod.). Pritom uplatňovanie princípu kolektívnej viny bolo a stále je podriadené „vyšším cieľom,“ ktorým je napríklad udelenie exemplárneho trestu z toho dôvodu, aby sa neprípustné konanie znovu neopakovalo, či zaistenie bezpečnosti v určitej oblasti.
V politickom žargóne nemeckej pravice sa „kolektívna vina“ stala politickým označením pre tvrdenie o kolektívnej vine Nemcov za zločiny nacionálneho socializmu .
Podľa Karla Jaspersa , ktorý rozoberá vinu za vojnu v knihe Otázka viny , nesie nemecký národ ako celok politickú zodpovednosť, nie však kriminálnu vinu.
(Spracované z verejne dostupných zdrojov.)
