Kazachstan: krásavice hrdinky presné snajperky
BRATISLAVA – Druhá svetová vojna je najkrvavejšou vojnou v histórii ľudstva. Dnes sa pokladá za najtragickejšiu stránku v análoch histórie desiatok štátov sveta.
Vojna fašistického Nemecka proti Sovietskemu zväzu bola obrovskou skúškou pre všetky národy ZSSR, vrátane obyvateľov Kazachstanu, kde nezostala prakticky žiadna rodina, ktorá by sa tejto vojne vyhla. Vynikajúci kazašský vojenský veliteľ, vojnový hrdina Bauyržan Momyšuly napísal:
„Vojna sa stala kritickým a zlomovým bodom aj v histórii kazašského národa a nezmazateľnú stopu zanechala v srdciach miliónov našich krajanov.“ A až do dnešného dňa je účasť Kazachstancov vo Veľkej vlasteneckej vojne vznešená téma, ktorú citlivo vnímajú nielen súčasníci, ale bude aktuálna aj v budúcnosti.
Od prvých hodín vojny v júni 1941 sa na území Kazachstanu začali formovať vojenské jednotky a divízie. Celkom sa vytvorilo 12 streleckých, 4 jazdecké divízie, 7 streleckých brigád a asi 50 samostatných plukov a práporov rôznych armádnych formácií. Tri jazdecké divízie a dve strelecké brigády pozostávali z kazašských štátnych príslušníkov.
Za hrdinské činy vo Veľkej vlasteneckej vojne získalo titul Hrdinu Sovietskeho zväzu asi 500 Kazachstancov, 110 tisícom bol udelený Rad slávy. V bojoch zahynulo, zomrelo na zranenia či choroby, zostalo nezvestných, alebo sa nevrátilo zo zajatia 630 tisíc vojakov. To znamená, že každý druhý Kazachstanec, ktorý sa chopil zbrane a šiel na front, položil hlavu na oltár veľkého víťazstva nad fašizmom. Po celej Európe, vrátane Slovenska prebehli kruté, krvavé bitky. Veľvyslanectvo Kazašskej republiky v Slovenskej republike našlo údaje o 379 padlých z Kazašskej SSR. Väčšina padlých je pochovaná na vojenskom pamätnom komplexe Slavín v Bratislave. Veľký počet padlých je tiež pochovaných v Nitrianskom, Košickom, Prešovskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji. Vždy budeme hrdí na to, že naši krajania prispeli k oslobodeniu Slovenska Červenou armádou, ktorá na bojiskách tejto krajiny zanechala viac ako 60 000 sovietskych vojakov a dôstojníkov.
Krehké hrdinky z Kazachstanu
Hrdinské činy slávnych dcér kazašského ľudu sú osobitnou pýchou pre Kazachstancov. Jedinou kazašskou pilotkou lietadla bola počas druhej svetovej vojny Chiuaz Dospanovová, ktorú vyznamenali Radom červenej hviezdy, Radom Vlasteneckej vojny II. stupňa a Radom červenej zástavy.
Alija Moldagulovová a Manšuk Mametovová sa stali hrdinkami Sovietskeho zväzu a v tento deň by som chcel povedať o hrdinstvách týchto krehkých hrdiniek, torých mená sú posvätné pre všetkých Kazachstancov. Sú jedinými ázijskými ženskými hrdinkami Sovietskeho zväzu. Pred vojnou Manšuk študovala ako lekárka, Alija ‒ v škole v Leningrade.
Hrdinské činy Manšuk Mametovovej
Dňa 23. októbra 1922 sa v kazašskej obci Žaskus v urdínskom okrese západného Kazachstanu narodilo piate dieťa v rodine Žiengaliho Mametova – dievča Mansija. Ale členovia jej rodíny ju volali láskavo – Manšuk. Pod týmto menom prvstúpila do histórie. Päťročné dievča, keďže jej rodičia predčasne zomreli, adoptovala teta Amina Mametova. Manšukovová vyrastala v Alma-Ate. Pred vojnou absolvovala fakultu robotníkov, v ruštine označovaný pojmom rabfak, čo je nhzžulový ročník vyskej školy, v Alma-Ate. Pracovala v aparáte Rady ľudových komisárov Kazašskej SSR, teda ako tajomnbíčka podpredsedu Rady ľudových komisárov. Jedným slovom, mala celkom dobré vyhliadky.
Ale potom vypukla vojna. Po absolvovaní druhého ročnbíka vysokej škoy Manšuk nasúpila do armády nástup do armády. Pokúsili sa nájsť pre peknú krehkú kazašskú slečnu miesto súdnej úradníčky v armádnom veliteľstve. Ale chcela bojovať proi nepriateľom. Najprv trvala na preradení na mieso zdravotnej sestry do poľnej nemocnice a potom do bojovej jednotky. Manšuk sa stala Vorošilovským strelcom v inštitúte a na front dobre vyštudovala guľomet “Maxim”. Osvedčila sa ako kvalifikovaná guľometníčka 21. strážnej divízie 3. útočnej armády Kalininského frontu.
V polovici októbra 1943 vojská bojovali v neľútostnej bitke o mesto Nevel v Pskovkej oblasti. 16. októbra, prápor, v ktorom slúžila Manšuk Mametova, dostal rozkaz odraziť protiútok nadradených síl fašistov. Ich nápor niekoľkokrát potlačili na úpätí kopca, na ktorý sa samopalní strelci upevnili a zanechali stovky mŕtvol. A zrazu si dievča všimlo, že dva susedné guľomety mlčali – kamarátov zabili.
Potom Manšuk rýchlo preliezala jeden od druhého a začala strieľať na prenasledujúcich nepriateľov tromi guľometmi. Fašistom sa však podarilo zistiť trik šikovnosť vynaliezavej sre a oheň presunuli na jej miesto/lokaciu. Výbuch ťažkej srely prevrátil guľomet, ona sama bola vážne zranená a stratila vedomie. Prebraly ju víťazné výkriky supov. V jedinom krátkom okamihu Manšuk dostala ku guľometa a začalu z neho strieľať.
A znova potlačila útok hitlerovských bojovníkov. Tým sa zabezpečila úspešnú podporu sovietskych divízií. Ale odvážne dievča zostalo ležať na svahu so svojimi zamrznutými prstami na spúšti Maxima.
Podľa očitých svedkov bola Manšuk vylúčená z bojiska zástupcom veliteľa 100. streleckej brigády plukovníkom Abylchairom Baimuldinom. Vďaka nemu – v tom čase bol veliteľom Nevelu – boli ulice mesta pomenované podľa Manšuk Mametovaej a ďalšieho Kazachstanca – Ibraima Sulejmenova. A samotný plukovník zomrel v januári 1944 počas toho ako viedol rozsiahlej operáciu obrany mesta Nevel.
A dnes jeho popol leží na ústrednom vojenskom cintoríne v meste Pavlodar, kde mu nedávno spoluobčania Pavlodaru postavili pamätník.
Hrdinské činy Aliji Moldagulovovej
Za krehkej krásou Alijej Moldagulovej je oficiálne zaregistrovaných 78 mŕtvych vojakov a veliteľov fašistickej armády. Ale tí, ktorí slúžili s Moldagulovou, tvrdili, že zneškodnila viac nepriateľov. Dievča bolo opatrnou a chytrou ostreľovačkou. Nielen, že presne strieľala, ale tiež vedela, ako sa zamaskovať, vystopovať nepriateľské zálohy, zúčastňovala sa na prieskumných operáciách a pomáhala raneným počas útokov.
Raz bola Alija spolu so svojimi kolegami prepadnutá. Vyrovnali sa s piatimi vojakmi hitlerskej armády, dvaja boli zajatí. Veliteľ sa potom poďakoval Moldagulovej. Alija sa dokázala v Leningradsko Novgorodskej operácii v roku 1944 v boji o dedinu Kazačicha. Táto bitka bola ťažká a krvavá pre 54. streleckú brigádu. Moldagulova bola zranená v v ruke, ale pokračovala v zabíjaní. Nemecká guľka zbúrala optický zameriavač jej pomenovanej pušky a dievča išlo do boja s guľometom. Veliteľ bol zranený, nemohol viesť. Alija Moldagulova mala hodnosť desiatnika, ale dostala právomoc dočasne vykonávať povinnosti veliteľa. Dievča viedlo vojakov k útoku. Toto bola posledná bitka Aliji Moldagulovej. Bola zabitá v boji s fašistom. A dokonca aj v posledných minútach svojho života ukázala hrdinstvo: podarilo sa jej vystreliť guľkou do nepriateľa. Za pohrebisko sa považuje dedina Monakovo v okrese Novosokolniki. Ale v roku 2013 sa však ukázalo, že hrob bol prázdny. Miestni historici hľadali pozostatky hrdinky, odkryli masové hroby v Pskovskom lese a av blízkosti dediny Pičevka. Bohužiaľ, popol Aliji Moldagulovej sa nikdy nenašiel. Nezabudnuteľné výkony krehkých dievčat-hrdiniek z Kazachstanu budú navždy
zapísané do dejín ľudstva. Mená týchto dvoch mladých slečen — Manšuk Mametovej a Aliji Moldagulovej — sú napísané zlatými písmenami na zozname Hrdinovia Druhej svetovej vojny.
Večná pamiatka celej vojnovej generácii generácii hrdinov! Hlboko sa skláňame!
Roman Vasilenko, mimoriadny a splnomocnený veľvyslenec Republiky Kazachstan v Slovenskej republike
(Písané špeciálne pre Finančné noviny)
