Kalina: humor a satira pomáha výstavbe socializmu
BRATISLAVA – V roku 1953 vyšla publikácia Jána Kalinu Bojové poslanie humoru a satiry. Popisuje vývoj fenoménu v slovenskej, českej a sovietskej literatúre, poézii a iných literárnych žánroch.
Finančné noviny prinašajú úryvky z knihy Jána Kalinu. Ten je známejší ako autor knihy Tisíc a jeden vtip. Kvôli nej sa dostal do väzenia.
Prácu Bojové poslanie a satiry otvára citát Josifa Vissarioviča Stalina: “Je veľmi správne, že máte radostnú náladu, filozofia svetobôľu nie je našou filozofiou. Nech trúchlia tí, čo umierajú a dokonávajú. (Z listu sovietskemu spisovateľovi Demjanovi Bednému).
V kapitole Humor a satira v českej a slovenskej spisbe v službách výstavby autor konštatuje: “Preto sa sústreďujú dnes všetky naše sily na zvládnutie hlavnej úlohy, na výstavbu socializmu. Tomuto dielu slúži aj naše umenie a v službách výstavby socializmu treba hľadať aj hlavné poslanie nášho humoru.”…”Formy boja proti nepriateľovi na ideologickom fronte zbraňami humoru sú neobmedzené, a pritom ešte zďaleka nevyužité. Prečo? Vari aj preto, lebo časť našich umelcov ešte nenašla správny pomer k humoru a satire a podceňuje ho ako nižší druh umeleckej tvorby.”…
…”A tu sme svedami radostného úkazu: na našich dedinách sa rodí nová pieseň s novou náplňou: častuška. (Častuška je ruská ľudová pieseň, spravidla s improvizovaným aktuálnym obsahom – poznámka Finančných novín)…”No predovšetkým z nových piesní našich družstevníkov vzniká dnes častuška, v prvých ešte neumelých, ale radostných formách, ako umelecký prejav ľudu, odraz nového života slovenskej dediny. Novú sociálnu motiváciu dostáva obrad s Morenou, ktorá v očiach dediny vždy symbolizovala sily zla. Preto dnešná nová podoba piesne (poloľudová, poloumelá):”
Morena, Morena, kde si prebývala,
v bedárovom dome, v te starej stodole.
Morena Morena, čo si tam robila,
chudobných roľníkov trápila, mučila.
Morena, zrodená v biede, fujavici,
vyhnali ťa z polí chlapci – družstevníci.
K starým veselým ľudovým pesničkám prikladajú sa nové verše z potreby reagovať na súčasné udalosti:
Chlapci Terchovanci na Kriváni stoja,
píšu listy Trumanovi, že sa ho neboja…
Pre slovenskú ľudovú pieseň je príznačné, že čím ďalej na východ, tým viacej v nej prevláda veselý, žartovný prvok. Preto sa aj prvé častušky novej družstevnej dediny rodia masove na východnom Slovensku. Ich obsahom sú predovšetkým radostné pracovné skúsenosti družstevníkov:
Nebudzem ja s holu hlavu chodzic,
pujdzem sebe do družstva zarobic.
Predam dužstvu šicku želeninu,
kupim sebe hadvabu na šiju.
Ešči pujdzem do cukrovej repi,
kupim sebe hadvabu na kveti.
Ideovosť častušiek vyplýva z ich konkrétneho videnia. Keď sa mládenec rozhodne odísť do fabriky a deva do družstva, nezabudnú v piesni ani na vecné zdôvodnenie:
Te našo valali su barz zaostale,
bo ich vikradaľi panove fiškaľe.
Vikradal ich kuľak a i veľkostatkar,
teraz už nebudze, choc by še rozpraskal…
Veselá nôta a triedne sebavedomie zaznieva z častušky aj vo chvíli prvých pracovných úspechov:
Ked šebe družstevne ženi zašpivaju,
aj, ta naj še kuľački,
tunajše kuľački do chižoch schovaji.
Možece kuľaci hore, dolu chodzic,
ej šak vam netrebalo
šak vam netrebalo iz družstva šmich, robic…
Nový smysel dostávajú aj žatevné a dožinkové piesne. Už sa nepracuje na veľkostatkára, ani pre dedinského boháča, pri práci rozkazuje ten, koho si družstevníci sami z vlastných radov zvolili – predseda drušztva. Jemu patria aj nové obmeny dožinkových piesní:
Podz predsedo opred nas, kup sebe veňec od nas,
Bo kedz veňec nekupiš, tak pujdzeme ho prepic…
Veľmi pekne odzrkadľuje nové myslenie družstevníkov ľúbostná častuška. V očiach dedinského dievčaťa rodí sa nový typ hrdinu, nový ideál – vzorný pracovník traktorista. Vzťah k práci stáva sa rozhodujúcim určovateľom aj v citovom živote mladých ľudí. Spoločenské poslanie častušky sa rozširuje:
Chlapci a dzivočky stroje obsluhujú,
stroje obsluhuju, na sebe džmurkaju.
Koľesa, motore, traktore na dvore,
traktore na dvore, s ňima frajer ore.
Odam še ja, odma ľem za traktoristu,
ľem za trktoristu, bo ma ľubosc istu…
Častuška je nielen odrazom spokojnosti šťastného človeka novej epochy, ale aj prostriedkom, ktorý toto šťastie pomáha vytvárať. Preto bude iste správne, keď po sovietskom vzore dostane pomoc aj zo strany skúsených básnikov, ktorí tak inšpiračne podnietia ďalší rozmach ľudovej tvorivosti.
(V prepise Finančné noviny zachovali pôvodnú gramatiku a štýl slovenského jazyka).
