Jeffrey Sachs: kto by mal vyjednávať o Ukrajine
Je tu nový záblesk nádeje na rýchle vyjednané ukončenie vojny na Ukrajine.
Prezident Joe Biden na svojej nedávnej tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom uviedol : „Som pripravený hovoriť s pánom Putinom, ak v skutočnosti bude mať záujem na tom, aby sa rozhodol, že hľadá spôsob, ako ukončiť vojnu. To ešte neurobil. Ak je to tak, po porade s mojimi Francúzmi a priateľmi z NATO si rád sadnem s Putinom, aby som zistil, čo chce, čo má na mysli. Hovorca prezidenta Vladimira Putina odpovedal , že Rusko je pripravené na rokovania zamerané na „zabezpečenie našich záujmov“.
Teraz je čas na mediáciu založenú na základných záujmoch a vyjednávacom priestore troch hlavných strán konfliktu: Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov.
Vojna ničí Ukrajinu. Podľa prezidentky EÚ Ursuly von der Leyenovej stratila Ukrajina už 100 000 vojakov a 20 000 civilistov. Nielen Ukrajina, ale aj Rusko, USA, EÚ a vlastne celý svet budú mať obrovský úžitok z ukončenia konfliktu, čím sa odstráni jadrová hrôza, ktorá dnes visí nad svetom, ako aj zničujúci ekonomický dopad vojny.
Nemenej autorita ako predseda zboru náčelníkov štábov USA generál Mark A. Milley naliehal na vyjednanie politického riešenia konfliktu, pričom poznamenal , že šanca Ukrajiny na vojenské víťazstvo „nie je vysoká“.
Existujú štyri kľúčové otázky, o ktorých treba rokovať: suverenita a bezpečnosť Ukrajiny; ťažká otázka rozširovania NATO; osud Krymu; a budúcnosť Donbasu.
Ukrajina požaduje predovšetkým byť suverénnou krajinou, oslobodenou od ruskej nadvlády a s bezpečnými hranicami. V Rusku sú niektorí, možno vrátane samotného Putina, ktorí veria, že Ukrajina je skutočne súčasťou Ruska. Nebude vyjednaný mier bez toho, aby Rusko uznalo suverenitu Ukrajiny a národnú bezpečnosť podporovanú výslovnými medzinárodnými zárukami Bezpečnostnej rady OSN a národov vrátane Nemecka, Indie a Turecka.
Rusko požaduje predovšetkým, aby sa NATO vzdalo svojho zámeru expandovať na Ukrajinu a Gruzínsko, čím by Rusko úplne obkľúčili v Čiernom mori (pridaním Ukrajiny a Gruzínska k existujúcim čiernomorským členom NATO Bulharsku, Rumunsku a Turecku). NATO o sebe hovorí ako o obrannej aliancii, no Rusko verí inak, pretože dobre vie o záľube USA v operáciách na zmenu režimu proti vládam, ktorým odporuje (vrátane Ukrajiny v roku 2014, s úlohou USA pri zvrhnutí vtedajšieho proruského prezidenta Viktora Janukovyč).
Rusko tiež tvrdí, že Krym je domovom ruskej Čiernomorskej flotily od roku 1783. Putin v roku 2008 varoval Georga Busha mladšieho, že ak USA zatlačia NATO na Ukrajinu, Rusko znovu zaberie Krym, ktorý sovietsky vodca Nikita Chruščov preniesol z Ruska na Ukrajinu v r. 1954. Až do zvrhnutia Janukovyča bola otázka Krymu riešená prezieravo rusko-ukrajinskými dohodami, ktoré Rusku poskytli dlhodobý prenájom jeho námorných zariadení v Sevastopole na Kryme.
Ukrajina a Rusko sa veľmi líšia v otázke Donbasu s prevažne etnickým ruským obyvateľstvom. Kým na väčšine územia Ukrajiny prevláda ukrajinský jazyk a kultúrna identita, na Donbase prevláda ruská kultúrna identita a jazyk. Po Janukovyčovom zvrhnutí sa Donbas stal bojiskom medzi proruskými a proukrajinskými polovojenskými jednotkami, pričom proruské sily vyhlásili nezávislosť Donbasu.
Dohoda Minsk II z roku 2015 bola diplomatickou dohodou o ukončení bojov založenou na autonómii (samospráve) regiónu Donbas v rámci ukrajinských hraníc a rešpektovaní ruského jazyka a kultúry. Ukrajinskí lídri po podpise dali jasne najavo, že s dohodou nesúhlasia a nebudú ju dodržiavať. Hoci Francúzsko a Nemecko boli garantmi dohody, netlačili na Ukrajinu, aby ju dodržala. Z pohľadu Ruska tým Ukrajina a Západ odmietli diplomatické riešenie konfliktu.
Koncom roka 2021 Putin zopakoval požiadavku Ruska, aby sa NATO ďalej nerozširovalo, najmä o Ukrajinu. USA odmietli rokovať o rozšírení NATO. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vtedy provokatívne vyhlásil , že Rusko nebude mať v tejto veci žiadne slovo a o obkľúčení Ruska v Čiernom mori rozhodnú len členovia NATO.
V marci 2022, mesiac po ruskej invázii, Putin a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dosiahli výrazný pokrok v pragmatickom vyjednanom ukončení vojny založenom na nerozšírení NATO, medzinárodných zárukách suverenity a bezpečnosti pre Ukrajinu a otázkach Krymu. a Donbas vyriešiť mierovou cestou. Tureckí diplomati boli veľmi zručnými sprostredkovateľmi.
Ukrajina však potom odišla od rokovacieho stola, možno na popud Spojeného kráľovstva a USA, a prijala politiku odmietnutia rokovaní, kým Rusko nevytlačí z Ukrajiny vojenská akcia. Konflikt potom eskaloval, keď Rusko anektovalo nielen dva regióny Donbasu (Lugansk a Doneck), ale aj Chersonský a Záporožský región. Zelenskyj nedávno rozpálil situáciu tým, že požadoval prerušenie ukrajinských väzieb s ruskými pravoslávnymi inštitúciami, prerušenie náboženských väzieb etnických Rusov a mnohých etnických Ukrajincov, ktoré sa datujú do tisícročia.
Keďže USA aj Rusko sa teraz ostražito blížia k rokovaciemu stolu, čas na mediáciu sa blíži. Možnými mediátormi sú OSN, Turecko, pápež František, Čína a možno iní, v určitej kombinácii. Kontúry úspešnej mediácie sú v skutočnosti jasné, rovnako ako základ pre mierové urovnanie.
Hlavným bodom mediácie je, že všetky strany majú oprávnené záujmy a oprávnené sťažnosti. Rusko neprávom a násilne napadlo Ukrajinu. USA sa neprávom sprisahali pri zvrhnutí Janukovyča v roku 2014 a potom ťažko vyzbrojili Ukrajinu, pričom presadzovali rozširovanie NATO s cieľom obkľúčiť Rusko v Čiernom mori. Ukrajinskí prezidenti Petro Porošenko a Volodymyr Zelenskij po Janukovyčovi odmietli implementovať dohodu z Minska II.
Mier nastane, keď USA ustúpia od ďalšieho rozširovania NATO smerom k ruským hraniciam; Rusko sťahuje svoje vojenské sily z Ukrajiny a ustupuje od jednostrannej anexie ukrajinského územia; Ukrajina ustupuje od svojich pokusov o opätovné dobytie Krymu a od odmietnutia rámca Minsk II; a všetky strany súhlasia so zabezpečením suverénnych hraníc Ukrajiny podľa Charty OSN a podporované zárukami Bezpečnostnej rady OSN a iných národov.
Ukrajinská vojna je mimoriadne nebezpečná vojna medzi jadrovými superveľmocami vo svete, ktorý zúfalo potrebuje mier a spoluprácu. Je čas, aby USA a Rusko, dve veľmoci minulosti aj budúcnosti, ukázali svoju veľkosť prostredníctvom vzájomného rešpektu, diplomacie a spoločného úsilia o zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja pre všetkých – vrátane obyvateľov Ukrajiny, ktorí sú najnaliehavejšie potrebujú mier a rekonštrukciu.
Jeffrey Sachs
Jeffrey Sachs je americký ekonóm. Vyštudoval na Harvarde odbor ekonómia, kde vo svojich 29 rokoch získal ako najmladší titul profesora. V súčasnosti vedie Earth Institute pri Columbijskej univerzite a pôsobí ako poradca OSN v otázkach Rozvojových cieľov
