Jakubowitz: Média a demokracia – nové modely

BRNO – Na úvod si povedzme kto bol Karol Jakubowitz (1941 – 2013). Je absolventom Varšavskej univerzity. Po jej skončení pracoval ako novinár (1964). O rok neskôr začal pôsobiť na Katedre sociológie Filozofickej fakulty a Sociológie Varšavskej univerzity (1965–1968).  Potom sa opäť vrátil k novinárskej práci. Pracoval v Africkej redakcii poľského rozhlasu. Povedzme si niečo o jeho poslednej monografii. Pre záujemcov aj bibliografický údaj. Média a demokracie: Hledání nových modelů  Brno: Masarykova Univerzita, 2017, 288 s. ISBN 978-80-20-210-8449-0.

Od roku 1979 začal venovať len výskumu médií. Pracoval v Stredisku pre výskum verejnej mienky a Ústave žurnalistiky na Varšavskej univerzite. Okrem toho zastával viacero verejných funkcií v oblasti reformy médií, dohľadu nad nim a niekoľko manažérskych funkcií v Poľskej televízii. Už tri desaťročia je vedúcou osobnosťou výskumu médií v strednej Európe

Recenzovaná monografia je voľným pokračovaním knihy Nová ekológia médií, ktorá vyšla v roku 2013 v nakladateľstve Verbum. Karol Jakubowicz recenzovanú monografiu rozčlenil na sedem kapitol.

V prvej kapitole sa venuje problematiky vzťahov medzi demokraciou a médiami. Podľa neho existujú tri mediálne systémy. Prvým je polarizovaný pluralizmus, alebo stredozemský model (Francúzsko, Grécko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko). Druhým je demokratický korporativizmus, alebo severoeurópsky a západoeurópsky  model (Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Holandsko, Nórsko, Švédsko a Švajčiarsko). Tretím je liberálny model, alebo severoatlantický model (Veľká Británia, Spojené štáty a Írsko).

Karol Jakubowitz si kladie otázku. Je priama komunikačná demokracia reálny alebo utopický model. Autor prichádza k záveru, že sloboda rozprávania je spojená so schopnosťou preniknúť svojimi vlastnými názormi do veľkých médií.

V druhej kapitole sa autor venuje problematike krízy demokracie. Analyzuje v nej viacerých autorov, ktorý sa venujú vývoju demokracie po II. Svetovej vojne. Autor tvrdí, že všetky dnes existujúce spoločenské a hospodárske inštitúcie – kostol, alebo mešita, či iná svätyňa, rodina, žurnalistika, národný štát a demokracia postavená na systéme politických strán sa stali zombie inštitúciami. Pojem zombie sa odvodzuje od kultu woodoo, v ktorom označuje úplne zotročenú osobu najčastejšie pod vplyvom omamných látok, slepo či nevedome vykonávajúcu príkazy iného človeka, ktorý ju ovláda. Kulty woodoo rozširujú náboženstvá v západnej Afrike. Zombie sociálne inštitúcie sú teda živé mŕtvole, ktoré znemožňujú sociálnym vedám aby rýchlo videli zmeny vo vnútri a aj navonok národného štátu. Karol Jakubowiz tvrdí, že v tomto kontexte má zvláštny význam otázka národného štátu ako prvku demokratickej infraštruktúry.

Tretia kapitola sa zaoberá otázkami dekompozície územných a politicko-ideových rámcov demokracie. Venuje sa globalizácii, neoliberalizmu, nacionalizmu a populizmu. A ich politickým dôsledkom. Každý z týchto procesov môže prehlbovať defekt demokratického systému. Podľa autora globalizačné procesy vedú k štyrom procesom – vznik kapitalizmu, nadnárodného systému, militarizmu a industrializácii.  Hyperglobalisti tvrdia, že časy národných štátov pominuli. Podstatou neoliberalizmu je to, že politická sféra sa podriaďuje ekonomickej a všetci ľudia sa považujú za podnikateľov.

Autor uvádza typológiu rôznych nacionalistických ideológií – náboženské, svetské, konzervatívne, radikálne, imperiálne a separatistické. Základnou podstatou nacionalizmu je nadriadenosť potreby patriť k jednému národu. Poslednou oblasťou analýzy tejto kapitoly je populizmus. V tejto súvislosti autor poznamenáva, že vidíme štrukturálny konfliktu medzi elitami a rozhnevaným ľudom, ktorý čoraz menej verí demokracii.

Štvrtá kapitola je venovaná kríze úlohe médií v demokracii. Aká je ich príčina?  Prvou je komodifikácia.  Komodifikácia je proces, pri ktorom sa z objektov, znakov, udalostí, vlastností, ľudskej práce či ľudí samotných stávajú predmety výmeny, podliehajúce mechanizmom trhu. Komodifikácia robí z objektov predmety určené na kúpu a predaj, ktorých hodnota je daná ich vymeniteľnosťou.

Týka sa to aj obsahu médií. Komunikácia sa stala nástrojom maximalizácie zisku, a nie sociálnym vzťahom. Ďalším fenoménom je tabloidizácia, teda premena novín s materiálmi, ktoré sú predajné.  Tabloid je výraz, označujúci tlačené noviny v kompaktnom formáte, väčšinou A 4. Kedysi bol tento pojem synonymom bulvárnej tlače, ale v súčasnosti majú tento formát aj seriózne noviny.

Čoraz menej miesta je pre takzvané tvrdé správy o politike a ekonomike, a čoraz viac sa dáva prednosť takzvaným mäkkým správam o športe, dostihoch, zábave, kriminalite, zábavný priemysel., celebrity, alebo ináč povedané známe osoby, diéty.  Dnešné médiá podporujú mediokraciu, teda spôsob riadenia spoločnosti prostredníctvom médií.

Piata kapitola je venovaná otázkam demokratizácie médií. Podľa autora demokratizácia médií znamená všeobecne povedané zrušenie bariéry medzi médiami, či komunikátormi a ich príjemcami. Jednosmerné odovzdávanie informácií, či informačný monológ, sa mení na dialóg skutočnej komunikácie vo forme dialógu, alebo ak chcete rozhovoru. Súčasťou tohto procesu podľa Karola Jakubowitza musí byť tiež demokratizácia samotných mediálnych organizácií a ich systémov riadenia, vrátane toho, že príjemcovia môžu ovplyvňovať fungovanie týchto organizácií.  Existuje prirodzená vývojová tendencia smerom k demokratizácii komunikovania. Je spojená so stálou potrebou spoločenských vied, vrstiev a sociálnych skupín prijímať masové správy, ktoré odrážajú ich hodnoty, snahy, ciele. Právo na príjem informácií a právo na vysielanie informácií je základom celej demokratickej kultúry.

Šiesta kapitola prináša pohľad Karla Jakubowitza na demokraciu a médiá verejnej služby. Na Slovensku sa používa pojem verejno-právne médiá.  O význame tohto segmentu médií hovorí Rezolúcia o koncentrácii a pluralizme v médiách v Európskej únii.  Médiá verejnej služby sú v súlade s európskou tradíciou, pretože slúžia demokratickým, kultúrnym potrebám každej európskej spoločnosti.  Zabezpečujú dôležitú úlohu pri zaisťovaní slobody prejavu. Výbor ministrov Rady Európy vymedzil dva okruhy obsahu vlastností médií verejnej služby. Prvým je ústretovosť ku kontaktom a zodpovednosť. Ide o nasledovné vlastnosti: komunikačné kanály s užívateľmi médií; aktívna diskusia s používateľmi., využitie reakcií užívateľov, novinárske a redakčné kódexy. Druhým je otvorenosť a priehľadnosť. Ide o zverejňovanie informácií o stanici, je správe a riadení, zverejňovanie agendy a protokolov z rokovaní správnych orgánov, partnerstvo s inými subjektmi, využívanie nových možností pre kontakty s publikom.

V siedmej kapitola sa poľský vedec venuje otázkam nových médií a nových foriem demokracie.  Nové médiá je termín, ktorý sa na konci XX storočia začal používať pre interaktívne elektronické publikácie a nové formy komunikácie medzi producentmi obsahu a spotrebiteľmi na označenie rozdielov od tradičných médií, ako sú noviny, to znamená, že tento výraz sa týka rozvoja digitálnych médií. sieťové technológie a komunikácie. Konvergenčné a multimediálne vydania sa stali v dnešnej žurnalistike bežnou záležitosťou. Nové médiá majú tri základné komponenty: digitálny formát, interaktivitu a multimédiá. Keď už hovoríme o nových médiách, hovoríme predovšetkým o digitálnych technológiách a tieto trendy súvisia s informatizáciou spoločnosti, keďže médiá sa až do osemdesiatych rokov spoliehali na analógové médiá. Vyspelejšie médiá nenahrádzajú predchádzajúce, preto úlohou nových médií je získavať svojich spotrebiteľov a hľadať iné oblasti použitia. Je nepravdepodobné, že by online tlač nahradila samotnú tlač.

Vzťahy demokracie a médií je veľmi rozsiahla a premenlivá problematika. Monografia Karola Jakubowitza je príkladom toho ako sa dá problematika vzťahov médií, spoločnosti a politiky spracovať komplexne a kvalitne. Kniha je pritom napísaná zrozumiteľným jazykom. Vydavateľ sa postaral aj o kvalitný preklad. Môžeme ju preto odporúčať každému, kto sa zaujíma o danú problematiku.

(Písané pre časopis Otázky žurnalistiky)