Ivan Okáli oslávi dnes deväťdesiatku prednáškou
BRATISLAVA – Ivan Okáli je doyen slovenskej ekonómie. Má deväťdesiat rokov a mladé svieže myslenie. Niektorí mladí ľudia naopak, myslia ako starci. A ešte jedno naj. Spomedzi ekonómov je aj najskromnejší. Skoro vôbec nevystupuje v médiách. Dňa 7. októbra 2019 svoje narodeniny oslávi prenáškou na pôde Ekonomického ústavu SAV.
Doyen je najstarší člen skupiny osôb. Toto označenie sa používa služobne najstaršieho člena diplomatického zboru. Pojem sa preniesol aj do iných sfér ľudskej činnosti.
Ivan Okáli je synom významného slovenského intelektuála, Daniela Okáliho, ktorý bol členom skupiny Davistov. To bola skupina mladých, ľavicovo orientovaných česko-slovenských intelektuálov, ktorá vznikla roku 1922 v Prahe. Vydávala časopis DAV (1924 – 1937); s prestávkou v období rokov 1927 – 1928. Názov časopisu pozostáva z prvých písmen krstných mien jej zakladateľov Daniela Okáliho, Andreja Sirackého a Vladimíra Clementisa.
Tak ako je Daniel Okáli je zakladateľom časopisu DAV, je Ivan Okáli jedným z otcov modernej slovenskej ekonómie.
Ivan Okáli zažil všeličo. Keď začal študovať politickú ekonómiu na Leningradskej štátnej univerzite. Leningrad je niekdajšie meno Sankt Peterburgu. Keď prišiel katedru politickej ekonómie bola pustá. Prečo? Písal sa rok 1949. V Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR) boli čistky. Josif Vissarionovič Stalin v tridsiatych rokoch prišiel s teóriou, podľa ktorej s rozvojom socializmu sa zostruje triedny boj. To znamená, že sú nielen vonkajší nepriatelia socializmu, ktorými sú krajiny zahnívajúceho imperializmu, ale aj vnútorní nepriatelia. Vtedy to boli profesori prednášajúci politickú ekonómiu.
.
Ivan Okáli je spoluautorom kritickej analýzy fungovania ekonomiky ČSSR nastoľujúcej požiadavku takej zmeny hospodárskeho mechanizmu, ktorá v ňom zabezpečí vedúce postavenie horizontálnych, teda trhových vzťahov. Spoluautormi boli Jozef Markuš, Jozef Vojtko, Jozef Sokira, Milan Šikula a Milan Buček. Výsledky výskumu publikovali v článku Hospodársky mechanizmus v etape vytvárania intenzívneho typu rozšírenej reprodukcie, s podtitulom náčrt koncepcie. Koncepcia vyšla v dvoch číslach. Ekonomického časopisu.
Štúdia bola o tom, ako by sa mal reformovať ekonomický systém v Československu. Reforma bola v niečom dôslednejšia ako československá reforma kolektívu ekonómov vedenom Otom Šikom z druhej polovici šesťdesiatych rokov.
Od vtedajšieho predsedu SAV Vladimíra Hajka sa Ivan Okáli dozvedel, že predseda Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ a jej neskorší generálny tajomník Miloš Jakeš poslal na základe štúdie do Bratislavy vyšetrovaciu komisiu. Nebolo to nič iné ako Štb. Postihy však neboli. Vedenie SAV sa to snažilo „zahrať do stratena“. Na oponentúre boli autori označení aj za naivných, mierne popletených rojkov. V tom období sa neočakávali kritické pohyby, všetko malo vyzerať usporiadane.
Štúdia bola založená na analýze fungovania vzťahov, záujmov a inštitúcií ekonomiky štátneho socializmu. Rovnako aj na dokazovaní opretom o názory iných početných ekonómov, bolo dokázané, že trhové mechanizmy nie sú cudzie socialistickej ekonomike. Podľa predstavy autorov mali mať aj ceny svoje východisko nie v tvorbe cenového úradu, ale v horizontálnych vzťahoch podnikov.
Ako sa pozerá vedec na vtedajšie ekonomické vztťahy? Ivan Okáli si myslí, že hospodársky systém v Československu, ktorý sa nazýval reálny socializmus, nemal šancu na prežitie. Jeho ekonomika bola menej efektívna než ekonomiky vyspelých kapitalistických krajín, a dokonca od polovice sedemdesiatych rokov boli v ekonomikách krajín Rady vzájomnej a ekonomickej spolupráce (RVHP) vstupy väčšie než ich výstupy. RVHP bola ekonomická organizácia socialistických krajín.
Bolo empiricky dokázané, že do systému sa sypalo viac, ako z neho vychádzalo. Boli to nielen peniaze, ale aj hmotné zdroje. Prepočty nerobil len on, ale aj ďalší československí ekonómovia,” povedal Ivan Okáli v rozhovore pre pár rokmi.
Je autorom prvej makroekonomickej prognózy po roku 1989. Vyšla v roku 1993 pod názvom Stratégia oživenia, alebo prežitia. Zacitujme si z nej prvé slová: „Dlhodobé prognózy nás priťahujú možnosťou tušenia procesov meniacich „časy a nás v nich.“. Čím dlhšie obdobie obsiahnu, tým rozľahlejšia a veľkolepejšia môže byť ich vízia budúceho sveta. V priamej úmere sa však vzďaľujú od reálií doby, v ktorej boli napísané.“
Desať rokov Ivan Okáli viedol tím vedcov, ktorí výhľad pripravovali každoročne. Pred časom žezlo po ňom prevzal Karol Morvay.
Ivan Okáli nedáva do protikladu socializmus a kapitalizmus.. Máme zmiešanú ekonomiku. Socializmus v tom najširšom zmysle slova podľa neho sa dá chápať ako spoločensky kontrolovanú ekonomiku. Pôsobí v nej nielen neviditeľná ruka trhu, ale tiež viditeľná ruka spoločnosti. Tou nie je iba štát, ale spoločnosť v celej svojej štruktúre.
Na konferencii Davisti a dnešok minulý rok povedal: „Ten socializmus potrebuje tú demokraciu, preto aj degeneroval počas tých 40. rokov, lebo ľudia nemohli uplatňoval vlastné názory. Pokiaľ prišli aj na to, že ako to robiť lepšie, tak buď sa dostali na pozície nepriateľov alebo v lepšom prípade, sám som to zažil, bolo povedané, že rozmýšľajú neracionálne. Svet sa v mnohom zmenil, ale v mnohom zostal rovnaký ako v 20. a 30. rokoch 20. storočia, aj dnes je ten svet rozdelený na ľudí, ktorí majú moc a bohatstvo. Na druhej strane sú ľudia, ktorí týmito statkami nedisponujú a som veľmi rád, že sú tu mladí ľudia, ktorí chcú tieto témy riešiť.“
Nedávno prišiel k záveru, že v súčasnosti je na Slovensku “znevýhodňovanou časťou ekonomiky je domáci podnikateľský sektor a v ňom najmä malé a stredné podniky. Uplatnenie princípu rovnakého zaobchádzania voči domácim podnikom zmení stratégiu rozvoja hospodárstva tak, aby sa v nej záujem o zahraničných investorov vyvážene spájal s podporou domácich podnikateľov.” Toľko závery výskumu.
Ivan Okáli má aj zmysel pre humor. Dňa 29. mája 1999 povedal: “Národy dospievajú, až keď sa zbavujú falošných mýtov, ktorými sa chceli prikrášliť. Jedným z našich súčasných mýtov je predstava, že hospodárstvo SR až do vlaňajška dosahovalo nadpriemerné tempá hospodárskeho rastu. Touto predstavou sme sa prizdobili ako čelenkou, ktorou Indiáni dokazovali svoju šikovnosť, silu a úspechy.”
Ivan Okáli vyštudoval Ekonomickú fakultu Leningradskej štátnej univerzity. V štúdiu pokračoval na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Pracoval v Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV). Jeho riaditeľom bol v rokoch 1983 – 1990. Predsedom vedeckej rady ústavu bol v rokoch 1998 – 1998 a 2002 – 2006. V rokoch 1987 – 1989 bol členom predsedníctva SAV. Ivan Okáli nebol pred rokom 1989 konformista, teda neprispôsoboval sa dominujúcim názorom v politickej ekonómii socializmu.
Bývalá ministerka financií a Brigita Schmögnerová a výkonná tajomníčka Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov v Ženeve si Ivana Okáliho váži pre jeho niekoľko osobných vlastností:
“Po prvé preto, že v období normalizácie ako riaditeľ Ekonomického ústavu SAV mal odvahu vytvárať v ústave atmosféru umožňujúcu diskutovať odborne a pokiaľ existovali pádne argumenty i kriticky voči oficiálnej politike. Po druhé preto, že okrem toho, že viedol ústav organizačne, mal kapacitu aj na to, aby usmerňoval Ekonomicky ústav SAV vedecky. Po tretie preto, že hodnotil svojich zamestnancov podľa výsledkov a nie podľa iných pochybných kritérií,” napísala pre Finančné noviny niekdajšia ministerka financií.
Ľavicový politik Michal Borguľa, dnes člen Klubu ekonómov S. P. O. S. pre Finančné noviny povedal: “Od začiatku transformácie spoločnosti po roku 1989 sa aktívne podieľal na formovaní ľavicovej politiky. Stál pri zakladaní Klubu ekonómov SDĽ. Dodnes je aktívnym v našom klube ekonómov Spoločnosť pre občanov Slovenska, ktorý je pokračovateľom. združujúcim ekonómov ľavicového politického spektra.Na základe svojho hlbokého poznania i dnes reflektuje objektívnu realitu a svoj osobitý pohľad na hospodársku politiku. Popritom je obdivuhodná jeho skromnosť, ktorá mu však nebráni presviedčať odborníkov ale i širokú verejnosť o užitočnosti objektívnosti svojho poznania.”
Niekdajší minister hospodárstva a neskôr minister práce Peter Magvaši pre Finančné noviny komentoval: “Ivan Okáli patrí medzi ekonómov, ktorí sa nehrajú iba s číslami. Vie, že čísla robia ľudia. Spoznali sme sa začiatkom deväťdesiatych rokov. Vrcholom našej spolupráce boli práce na dlhodobej vízie rozvoja Slovenska. Ekonomiku chápe širsie ako bankoví analytici. ”
Ján Lisý z katedry Ekonomickej teórie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity si spomína, že napriek tomu, že mal vedecký titul doktora vied (DrSc.), a mal právo získať pedagogický titul profesora, nenáhaňal sa za ním.
V prípade Ivana Okáliho nebude mýtom keď povieme, že by mal byť vzorom pre mnohých súčasných a budúcich mladých vedcov. Niektorí dnes zverejňujú špekulácie a vlastné dohady a fantazmagórie o ekonomických javoch. Ivan Okáli zverejňoval a bude zverejňovať len názory založené na faktoch. Je to pán vedec.
(V skrátenej verzii pôvodne písané pre denník Pravda a pre portál www.skolske.sk)
Fotografia: Ekonomický ústav SAV.
